Ịkpa ókè megide ndị si n'ime ime obodo
Ịkpa ókè megide ndị si n'ime ime obodo, nke a na-akpọkwa Ịkpa ókè n'ime obodo ma ọ bụ ihere ime obodo, na-anọchite anya esemokwu dị n'etiti ndị bi n'ime Obodo na ndị bi n"obodo mepere emepe, na-egosipụta n'akụkụ dị iche iche nke ibi ndụ kwa ụbọchị, gụnyere mmekọrịta mmadụ na ibe ya, ọdịbendị, ọrụ, na akụ na ụba. Ọnọdụ ndị a na-ebilite n'ime usoro omume dị iche iche nke ihe na-esokarị ya na-abụ nlelị, nkatọ, njụ, ịkwa emo na imechu ihu, n'etiti àgwà ọjọọ ndị ọzọ a na-emeso ndị a mụrụ ma ọ bụ zụlite n'ime ime obodo, dị ka ugbo ma ọ bụ obere obodo. Omume ịkpa ókè ndị a nwere ike ịpụta megide otu onye ma ọ bụ otu ndị mmadụ naanị n'ihi ebe ha si, yana n'ihi omume ha, akparamagwa ha, ọdịnala ha ma ọ bụ ihe ndị ha kacha eme kwa mgbe nke na-ekpughe ọdịiche dị na ha na ndị bi n'obodo ukwu ma ọ bụ ìgwè ndị bi n"obodo ukwu, enwere ike ịkọwa ya dị ka ụdị ihe ịtụnanya ọdịbendị.[1]
Ndị si n'ime obodo nọ n'obodo mepere emepe
[dezie | dezie ebe o si]
Dị ka akụkụ nke Ịkwapụ n'ime obodo gaa n'obodo ukwu, ndị bi n'ime ime obodo na-eche ọnọdụ siri ike na nke na-adịghị mma ihu mgbe ha rutere n'obodo ukwu. Ihe ọmụma ha nwere banyere ọrụ ugbo ma ọ bụ ịkpa ụmụ anụmanụ na-aghọ ihe mgbe ochie n'ebe nnukwu obodo ndị a nọ, ebe a na-arụkarị ọrụ mmadụ na-emere ibe ya anara ego.[2]
Ịkpa ókè dabere na ma a na-ele ndị mmadụ anya dị ka ndị si n'obodo ukwu ma ọ bụ ime obodo nwere ike ịdịgasị iche iche dabere na ọnọdụ. Dịka ọmụmaatụ, n'ógbè mepere emepe nke nwere nde mmadụ iri, a pụrụ ile obodo nwere nde mmadụ otu anya dị ka "obodo," nke yana echiche ọjọọ niile nke nkea ga-eweta site n'echiche nke onye na-akpa ókè. N'otu aka ahụ, n'obodo nwere otu nde mmadụ, a pụrụ iwere obodo nwere mmadụ narị puku atọ dịka nke dị ala n'ọkwa, usoro a na-aga n'ihu n'ofe ọnụ ọgụgụ dị iche iche nke ndị mmadụ bi n'ebe. N'iburu n'uche ọdịiche a, ndị na-eme nchọpụta na-ejikarị usoro ọmụmụ ihe iji mee nyocha na isiokwu a.[3] Tụkwasị na nke a, echiche nke ndị bi n'ime ime obodo - ma nke ọma ma nke ọjọọ - dịgasị iche iche na mba dị iche iche. Nke a na-agụnye echiche dịgasị iche iche, site na echiche na-adịghị mma ruo n'ihe ngosi nke ndụ ime obodo gasị.[4]
Okwu ahụ bụ "urban narcissism" ma ọ bụ nke a na-akpọkwa "geographic narcissism" na-ezo aka n'àgwà nke ndị bi n'obodo ukwu ịhụta onwe ha dị ka ndị ka dị elu, ndị dị mgbagwoju anya, ma ọ bụ ndị dị elu ma e jiri ha tụnyere ndị si n'obodo nta ma ọ bụ ime obodo, naanị dabere na obodo ha mepere emepe.[5]
Ịdalata ihe ọmụma ime obodo
[dezie | dezie ebe o si]
Ọ bụ ezie na n'otu oge ahụ, e nwere echiche nke ime obodo site na ụfọdụ obodo ukwu, [6] n'ụzọ na-emegide onwe ya, otu akụkụ a na-atụle ugboro ugboro maka ịkpa ókè megide ndị si n'ime ime obodo bụ obere mmata ọha na eze banyere ihe ọmụma enwetara n'ime obodo. A na-enyekarị nkà ndị dị ka ijikwa ngwá ọrụ ugbo, ọrụ aka ọdịnala, ịzụ anụmanụ, ma ọ bụ ihe ọmụma nke usoro ihe okike gasị, na-enwekarị ùgwù dị nta na gburugburu obodo ukwu ga. Ọ bụ ezie na ikike ndị dị otú ahụ dị mkpa n'ibi ndụ kwa ụbọchị n'ime ime obodo, a na-ele ha anya mgbe ụfọdụ n'obodo ukwu dị ka ndị oge ochie, ndị na-enweghị nkà, ma ọ bụ ndị bara ntakịrị uru.[7]
Mbelata a nke ikike ime obodo nwere ike ịpụta ihe n'akụkụ dị iche iche nke ndụ, gụnyere ndị ọrụ, agụmakwụkwọ, na mmekọrịta mmadụ na ibe ya. Ndị si n'ime ime obodo nwere ike ịhụta na a naghị ahụ nkà ma ọ bụ ahụmịhe ha dị ka "nnweta ọzụzụ," n'agbanyeghị na ha nwere uru dị mkpa. N'akwụkwọ agụmakwụkwọ, a na-akọwa ọnọdụ a mgbe ụfọdụ dị ka ngosipụta nke ọdịiche ọdịbendị dị n'etiti ndị bi n'obodo ukwu na ndị bi n"ime ime obodo.[8]
Intersectionality
[dezie | dezie ebe o si]Ịkpa ókè n'ime ime obodo anaghị emetụta onye ọ bụla nọ n'ime obodo n'otu ụzọ ahụ. Intersectionality na-enye aka ịghọta otú ndị mmadụ nọ n'ime ime obodo nwere ike isi chee ọtụtụ ụdị nchụpụ ihu dabere na ihe karịrị ebe ha bi. E nwere ihe dị iche iche na-emetụta ịkpa ókè kpọmkwem, dị ka ọkwá ọha na eze, agbụrụ, ụdịekere, mmasị mmekọahụ, na ọnọdụ ndị ọzọ, dị ka afọ ndụ na nkwarụ.[9]
Hụkwa
[dezie | dezie ebe o si]- Ụdị dị iche iche n'ime obodo
- Ụmụ nwanyị ime obodo
- Ndị LGBTQ nọ n'ime obodo
Edensibịa
[dezie | dezie ebe o si]- ↑ Malatzky (June 2023). "The Power in Rural Place Stigma". Journal of Bioethical Inquiry 20 (2): 237–248. DOI:10.1007/s11673-023-10260-9. ISSN 1872-4353. PMID 37160522.
- ↑ Ananian (2024). Employment and wage disparities between rural and urban areas. Geneva, Switzerland: International Labour Organization. ISBN 9789220404430.
- ↑ Abel (9 December 2022). "Perceptions About Discrimination in a Rural, Older, Racially and Ethnically Diverse Cohort". Online Journal of Rural Nursing and Health Care 22 (2): 3–28. DOI:10.14574/ojrnhc.v22i2.712. ISSN 1539-3399. PMID 37724121.
- ↑ Fickman. "City or Country Living? Research Reveals Psychological Differences", www.uh.edu, 13 March 2023. Retrieved on 8 June 2025. (in en)
- ↑ Hess. "Geographical narcissism: when city folk just assume they're better", The Conversation, 25 November 2019. Retrieved on 8 June 2025.
- ↑ Simpson (2017). "The Idealisation of Rural Life and Rural Health Care". Rethinking Rural Health Ethics 72: 45–57. DOI:10.1007/978-3-319-60811-2_4.
- ↑ Gabehart (3 September 2023). "Rural Society, Democratic Exclusion, and the Cultural Divide: Moving Towards a Research Agenda of the Study of Ruralness". Public Integrity 25 (5): 484–493. DOI:10.1080/10999922.2022.2061132. ISSN 1099-9922. Retrieved on 16 August 2025.
- ↑ Downes (2 December 2015). "Valuing Rural Meanings: The Work of the Parent Supervisors Challenging Dominant Educational Discourses" (in en). Australian and International Journal of Rural Education: 80–93. DOI:10.47381/aijre.v25i3.105. ISSN 1839-7387. Retrieved on 16 August 2025.
- ↑ Lyons (1 July 2022). "Rurality as an Intersecting Axis of Inequality in the Work of the U.N. Treaty Bodies". Washington and Lee Law Review 79 (3): 1125. ISSN 0043-0463. Retrieved on 8 June 2025.