Gaa na ọdịnaya

Ụbọchị Ncheta Ahụike Uche n'Ụwa

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Mgbakọ maka ụbọchị ncheta gbasara ahụike ụwa nke afọ 2014 na Salem, Tamil Nadu
ncheta Ụbọchị ahụike uche ụwa 2015 na Munich, Germany

Ncheta Ụbọchị ahụike uche ụwa (Abali iri nke ọnwa Octoba) bụ ụbọchị mba ụwa maka nkuzi gbasara ahụike uche zuru ụwa ọnụ, mmata na nkwado megide mkparị ọha mmadụ . [1] Emere ya nke mbụ na afọ1992 na ntchepụta nke World Federation for Mental Health, òtù ahụike uche zuru ụwa ọnụ na ndị òtù na kọntaktị na mba narị iri ise karịa. [2] N'ụbọchị a, puku kwuru puku ndị nkwado na-abịa emume mmemme mmata kwa afọ iji weta uche na ọrịa uche na nnukwu mmetụta ya na ndụ ndị mmadụ n'ụwa niile. [3] [4] Tụkwasị na nke a, ụbọchị a na-enye ohere maka ndị ọkachamara ahụike uche iji kwurịta ma mee ka ìhè dị na ọrụ ha pụta ihe, ma na-eme ka ahụike uche bụrụ ihe kacha dị mkpa n'ụwa nile. [5] ma mba ụfọdụ, ụbọchị a bụ akụkụ nke izu mmata gbasara ya, dị ka izu ahụike uche na Australia .

Akụkọ ihe mere eme

[dezie | dezie ebe o si]

Emere ncheta ụbọchị ahụike uche nke ụwa nke oge mbụ na October 10, afọ1992, site na nchepụta nke osote odeakwụkwọ ukwu Richard Hunter. Ruo n'afọ 1994, ụbọchị ahụ enweghị isiokwu ọ bụla ka ma ọ bụ ịkwalite nkwalite ahụike uche na ịkụziri ọha mmadụ ihe.

N'afọ 1994 World Mental Health Day ka e ji isiokwu nke mbụ mee emume na nchepụta nke odeakwụkwọ ukwu Eugene Brody mgbe ahụ. Isiokwu a bụ "Ịkwalite ogo ọrụ ahụike uche n'ụwa niile".

Ncheta ụbọchị ahụike echiche bụ WHO na-akwado site n'iwelite mmata n'ihe gbasara ahụike uche site na iji mmekọrịta siri ike ya na Ministri ahụike na ndị otu obodo gburugburu ụwa. WHO na-akwadokwa nke a site n'ịkwalite ngwa ọrụ aka na nzikọrịta ozi. [6]

Na ncheta ụbọchị ahụike nke echiche 2018, Prime Minister Theresa May họpụtara Jackie Doyle-Price dị ka onye ozi na-egbochi igbu onwe onye UK mbụ. Nke a mere mgbe gọọmentị UK na-akwado ọgbakọ ahụike uche mbụ zuru ụwa ọnụ. [7]

Isiokwu gasị nke ụbọchị ncheta ahụike uche ụwa

[dezie | dezie ebe o si]
Afọ Isiokwu [8] [9]
1994 Imelite ogo ọrụ ahụike uche n'ụwa niile
1996 Ụmụ nwanyị na ahụike uche
1997 Ụmụaka na ahụike uche
1998 Ahụike uche na ikike mmadụ
1999 Ahụike uche na ịka nká
2000–01 Ahụike uche na ọrụ
2002 Mmetụta ọnyà na ime ihe ike nye ụmụaka na ndị nọ n'afọ iri na ụma
2003 Nsogbu mmetụta uche na omume nke ụmụaka na ndị nọ n'afọ iri na ụma
2004 Mmekọrịta dị n'etiti ahụike anụ ahụ na nke uche: nsogbu na-eme kwa mgbe
2005 Ahụ ike nke uche na anụ ahụ gafere ogologo obibi ndụ
2006 Ịkwalite Mmata - Mbelata ihe ize ndụ: Ọrịa uche na igbu onwe
2007 Ahụike uche na ụwa na-agbanwe agbanwe: Mmetụta Omenala na Ndịiche
2008 Ime ahụike uche ka ọ bụrụ ihe mbụ zuru ụwa ọnụ: ịkwalite ọrụ site na nkwado ụmụ amaala na ime ihe
2009 Ahụike uche na nlekọta nke mbụ: ịkwalite ọgwụgwọ yana ịkwalite ahụike uche
2010 Ahụike uche na ọrịa anụ ahụ na-adịghị ala ala
2011 Nnukwu Push: itinye ego na ahụike uche
2012 Ịda mbà n'obi: Nsogbu zuru ụwa ọnụ
2013 Ahụike uche na ndị okenye
2014 Ibi na Schizophrenia
2015 Ebube na ahụike uche
2016 Enyemaka mbụ nke mmụọ
2017 Ahụike uche n'ebe ọrụ
2018 Ndị na-eto eto na ahụike uche na ụwa na-agbanwe agbanwe
2019 Nkwalite ahụike uche na mgbochi igbu onwe
2020 Ngagharị maka ahụike uche: Mmụba itinye ego na ahụike uche [10]
2021 Ahụike uche n'ụwa na-ahaghị nhata [11]
2022 Mee ahụike uche na ịdị mma maka ihe niile zuru ụwa ọnụ [12]
2023 Ahụike uche bụ ikike mmadụ zuru ụwa ọnụ [13]
2024 Ọ bụ oge iji bute ụzọ na ahụike uche n'ebe ọrụ [13]
2025 Ịnweta ọrụ - ahụike uche na ọdachi na ihe mberede [14]

 

  • Ahụike uche zuru ụwa ọnụ
  • Izu Mmata Ọrịa Uche (US, izu mbụ nke Ọktoba)
  • Njikọ Mba na Ọrịa Uche (NAMI)
  • Ụlọ ọrụ National Institute of Mental Health (NIMH)
  • Ụbọchị ahụike ụwa
  • Njikọ ụwa maka ahụike uche

Edemsibịa

[dezie | dezie ebe o si]
  1. Jenkins (2002). Developing a National Mental Health Policy. Psychology Press. ISBN 978-1-84169-295-1. 
  2. Watson (2006). White House Studies Compendium, Volume 5. Nova Science Publishers. ISBN 978-1-60021-542-1. 
  3. (2010) "World Mental Health Day". Mental Health in Family Medicine 7 (1): 59–60. 
  4. Mngoma (2020-04-20). "Distress, desperation and despair: anxiety, depression and suicidality among rural South African youth". International Review of Psychiatry 33 (1–2): 64–74. DOI:10.1080/09540261.2020.1741846. ISSN 0954-0261. PMID 32310008. 
  5. World Mental Health Day (en). WHO. Retrieved on 2022-10-13.
  6. WHO | World Mental Health Day. WHO. Archived from the original on September 24, 2014. Retrieved on 2019-08-21.
  7. "World Mental Health Day: PM appoints suicide prevention minister", BBC News, 2018-10-10. Retrieved on 2020-10-31. (in en-GB)
  8. WHO | Previous World Mental Health Days. Archived from the original on September 12, 2015.
  9. "World Mental Health Day History - World Federation for Mental Health", World Federation for Mental Health. Retrieved on 2018-10-04. (in en-US)
  10. Lancet (2020-10-10). "Mental health: time to invest in quality" (in English). The Lancet 396 (10257): 1045. DOI:10.1016/S0140-6736(20)32110-3. ISSN 0140-6736. PMID 33038951. 
  11. 2021 World Mental Health Global Awareness Campaign - World Mental Health Day Theme. World Federation For Mental Health (19 March 2021). Archived from the original on 14 September 2021. Retrieved on 13 September 2021.
  12. 2022 World Mental Health Global Awareness Campaign - World Mental Health Day Theme. World Health Organization (1 October 2022). Retrieved on 3 October 2022.
  13. 13.0 13.1 World Federation for Mental Health. wfmh.global. Retrieved on 2024-10-02.
  14. A Global Call to Action - World Mental Health Day 10 October. wfmh.global (October 9, 2025).

Njikọ mpụga

[dezie | dezie ebe o si]