Gaa na ọdịnaya

Ụlọ ọgwụ nkuzi mahadum Jos

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

Ụlọ ọgwụ nkuzi mahadum Jos (JUTH) bụỤlọ akwụkwọ ahụike Federal nke Naịjirịa, nke e guzobere na 1975 nke Iwu nke ndị omeiwu kwadoro na 1981 nke dị na Jos North Plateau State.[1][2] Onye isi nchịkwa ahụike bụ Dr. Bupwatda Pokop Wushipba.[3][4] Onye isi nchịkwa ahụike, ndị ọrụ a ma ama nwere onyinye dị mma na nke ogologo oge na Disemba 15 iji kpalie gburugburu ọrụ JUTH.[5]

Ebe ndị a na-anọ

[dezie | dezie ebe o si]

E nwere ebe anọ nke JUTH nke dị ka ndị a: [6]

  • Ebe nrụọrụ weebụ JUTH, Lamingo
  • Ụlọ Ọrụ Ahụike zuru oke, Gindiri
  • Ụlọ Ọrụ Ahụike zuru oke nke Zamko
  • Ụlọ Ọgwụ Ndị Ọrụ Federal, Tudun Wada

JUTH nwere ngalaba iri anọ na atọ: [7]

  1. Nchịkwa.
  2. Akụkọ.
  3. Ọgwụ na-akụnwụ ahụ.
  4. Nri.
  5. Chemical Pathology.
  6. Ọgwụ Obodo.
  7. Ahụike Nwatakịrị na Ọnụ.
  8. Directorate of Clinical Training and Services.
  9. Nri nri.
  10. Ọrụ Ụlọ.
  11. Ọgwụ Ezinụlọ.
  12. Hematology na Mmịnye ọbara.
  13. Ihe ndekọ ahụike.
  14. Anatomic Pathology na Forensic Medicine.
  15. Teknụzụ ozi na nkwukọrịta.
  16. Ozi, Protocol, na mmekọrịta ọha na eze.
  17. Nnyocha n'ime ụlọ
  18. Ngalaba Nchebe N'ime.
  19. Iwu.
  20. Microbiology nke ahụike.
  21. Ọrụ Ọgwụ na Ọha.
  22. Ọgwụ.
  23. Ọrụ Nọọsụ.
  24. Ọrụ Nnyocha Ọnụ.
  25. Ịwa ahụ ọnụ na ihu.
  26. Obstetrics na Gynaecology.
  27. Ọrịa anya.
  28. Ọrịa ọkpụkpụ na ọnyà.
  29. Otorhinolaryngology (ENT).
  30. Ọgwụ ụmụaka.
  31. Ụlọ ọgwụ.
  32. Ọgwụgwọ ahụike.
  33. Atụmatụ, Nnyocha, na Ndekọ ọnụ ọgụgụ.
  34. Ịchọta ihe.
  35. Ọrịa uche.
  36. Ọgwụ ezé mgbochi.
  37. Radiology.
  38. Radiotherapy Oncology.
  39. Ọgwụ ezé na-eweghachi.
  40. Ụlọ ahịa na ihe ndị ọzọ.
  41. Ịwa ahụ.
  42. Ụgbọ njem.
  43. Ọrụ.

Ụlọ ọrụ na Ngalaba

[dezie | dezie ebe o si]

Ngalaba Ihe Ọghọm na Mberede (A&E)

[dezie | dezie ebe o si]

Nkeji a bụ injin nke ụlọ ọgwụ nkuzi mahadum Jos nke na-anabata ọkwa dị iche iche nke ihe mberede na ndị ọrịa mberede. Ngalaba ihe mberede na ihe mberede nwere akwa 34. Ọ nwere bọọdụ mediboọdụ nke na-egosiputa ozi oge nke ndị ọrịa anabatara, nyochara ndị ọrịa ọhụrụ, na ndị ọrịa ewepụrụ.

Ọnụ ụzọ mbata nke A&E

Akụkọ ihe mere eme

[dezie | dezie ebe o si]

E guzobere Ụlọ Ọgwụ Nkụzi Mahadum Jos na 1975. [1] E guzobere ya n'oge ọchịchị Gen. Yakubu Gowon mana e nyere ya ọrụ na 1977 n'oge boyangeli nke Gen. Olusegun Obasanjo . [8] N'afọ 2001, Bill & Melinda Gates Foundation jikọtara aka na JUTH iji guzobe ụlọ nyocha iji lụso HIV ọgụ.[1] N'afọ 2007, Obasanjo nyere iwu ka ụlọ ọgwụ ahụ nwee ebe na-adịgide adịgide. [8]

Agụmakwụkwọ

[dezie | dezie ebe o si]

mekọrịta JUTH na College of Health Sciences, Mahadum Jos na-enye ụmụ akwụkwọ ahụike mmemme nzere. N'akụkụ a, JUTH na-enye ahụmịhe ọzụzụ pụrụ iche na ntinye n'ime ngalaba ya nye ụmụ akwụkwọ ahụike nke Mahadum Jos College of Health Sciences. Kwa afọ, JUTH na-ebute ndị dọkịta, ndị nọọsụ, ndị ọkà mmụta sayensị ụlọ nyocha ahụike, ndị dọkịta ezé, na ndị ọzọ.[9]E nwere ikike ise dị ka ndị a:

  • Ngalaba nke Basic Clinical Sciences

Ngalaba.

  • Chemical Pathology.
  • Ọbara Ọbara na Mmịnye ọbara
  • Ọgwụ Microbiology
  • Ọrịa
  • Ọgwụ na Ọgwụgwọ
  • Ngalaba nke Sayensị Ọgwụ

Ngalaba

  • Biochemistry Ọgwụ
  • Ọdịdị mmadụ
  • Ọdịdị mmadụ


  • Ngalaba sayensị ahụike

Ngalaba

  • Ịwa Ahụ
  • Radiology
  • Ọmụmụ nwanyị na Ọmụmụ Ụmụaka
  • Nkà na ụkwara nta
  • Ọrịa Uche
  • Ọgwụ ụmụaka
  • Ọrịa anya
  • Ọgwụ
  • Ọgwụ Ezinụlọ
  • ENT, Isi, na Olu
  • Ọgwụ Obodo
  • Ọrịa Ọkpụkpụ na Mmerụ Ahụ
  • Ngalaba nke Sayensị Ezé

Ngalaba

  • Ọrịa Ọrịa Ọmụma
  • Ahụike Ọnụ Nwatakịrị
  • Ọgwụ Ezé Dị Iweghachi


  • Ọgwụ Ezé Mgbochi


  • Ịwa ahụ n'ọnụ na n'ihu


  • Ngalaba nke Sayensị na Teknụzụ Ahụike

Ngalaba

  • Sayensị Nọọsụ
  • Sayensị nke ụlọ nyocha ahụike


  • Radiology Ọgwụ
  • Ọgwụgwọ ahụike

Kefiano Global Foundation

[dezie | dezie ebe o si]

N'ihi enweghị ngwá ọrụ nke ụlọ ọgwụ ọha na eze na ndị na-ahụ maka ahụike ọha na eze na Nigeria, onye guzobere Kefiano Global Foundation, Chief Kefas Ropshik rụzigharịrị ma kwalite JUTH's Accident and Emergency Unit (A&E Unit), na-enye onyinye oche nkwagharị ọhụrụ, ihe ndọtị, nlekota onye ọrịa, defilibrator, concentrators [2]. Onye isi Kefas kwụrụ ụgwọ ahụike nke ndị ọrịa butere n'ụlọ ọrụ enyere ọrụ,[1] kwere nkwa ịkwụ ụgwọ maka ihe ndị bụ isi nke ịdị ọcha na ngalaba ihe mberede na mberede.

NLNG Twin Theater suite

[dezie | dezie ebe o si]

Dịka akụkụ nke Mmemme Nkwado ụlọọgwụ ya, Nigeria LNG bụ onye isi na ngalaba mmanụ na gas nke Naijiria tinyere aka na JUTH site n'ịrụ ụlọ ejima ejima. Ihe owuwu a na-eme ka ịnweta ọgwụgwọ ịwa ahụ dị oke egwu bụrụ eziokwu maka ndị ọrịa.[10]

ụlọ ọrụ ahụ

Edensibia

[dezie | dezie ebe o si]
  1. 1.0 1.1 1.2 University of Jos, Jos University Teaching Hospital, Nigeria. Fogarty Global Health Training Program. Archived from the original on 2 October 2022. Retrieved on 26 May 2022.
  2. University of Jos. Britannica Encyclopaedia. Archived from the original on 26 May 2022. Retrieved on 26 May 2022.
  3. Jos University Teaching Hospital. JUTH. Archived from the original on 28 March 2022. Retrieved on 26 May 2022.
  4. NNN (19 March 2022). JUTH 'll never discriminate in service delivery – CMD. NNN. Retrieved on 26 May 2022.
  5. Nigeria (2024-12-15). JUTH rewards outstanding employees to boost productivity (en-US). Peoples Gazette Nigeria. Retrieved on 2024-12-15.
  6. admin (2024-07-22). Brief History (en-US). Jos University Teaching Hospital. Retrieved on 2024-12-07.
  7. Home | Jos University Teaching Hospital. juth.org.ng. Archived from the original on 2022-03-28. Retrieved on 2024-12-07.
  8. 8.0 8.1 Oluwapelumi Matthew. Brief History of JUTH. Federal University, Ndufu-Alike, Ikwo. Archived from the original on 19 March 2022. Retrieved on 26 May 2022.
  9. dolotop (2024-10-18). UNIJOS inducts 112 medical doctors, calls for ethical excellence (en-US). National Accord Newspaper. Retrieved on 2024-12-08.
  10. Nigeria (2024-04-07). NLNG commissions twin theatre suite at JUTH (en-US). The Guardian Nigeria News - Nigeria and World News. Retrieved on 2024-12-10.