2 Ndị Eze 19
2 Ndị Eze 19 1. Isi nke iri na itoolu nke Akwụkwọ nke Abụọ nke Ndị Eze na Akwụkwọ Nsọ Hibru ma ọ bụ Akwụkwọ nke Abụọ nke Ndị Eze n'ime Testament Ochie nke Ndị Kraịst. 2. Akwụkwọ a bụ nchịkọta akụkọ dị iche iche na-edekọ ihe omume ndị eze Israel na Juda site n'aka onye nchịkọta Deuteronomiiki na narị afọ nke asaa BC, yana mgbakwunye ndị e mere na narị afọ nke isii BC. 3. Isiakwụkwọ a na-edekọ banyere mwakpo ndị Asiria wakporo Juda n'oge ọchịchị Hezekaịa, bụ́ eze Juda, akụkụ nke akụkụ nke gụnyere 2 Ndị Eze 18:1 ruo 20:21, nwere akụkụ yiri nke ahụ na Aisaia 36-39.
Ihe odide
[dezie | dezie ebe o si]E dere isiakwụkwọ a na mbụ n'Asụsụ Hibru. E kewara ya na'amaokwu 37.
Ndị akaebe ederede
[dezie | dezie ebe o si]Ụfọdụ ihe odide oge ochie nwere ederede nke isi a na Hibru bụ nke ọdịnala Masoretic Text, nke gụnyere Codex Cairensis (895), Aleppo Codex (narị afọ nke iri), na Codex Leningradensis (1008). [5]
E nwekwara nsụgharị n'asụsụ Koine Grik nke a maara dị ka Septuagint, nke e mere na narị afọ ole na ole gara aga BCE. Ihe odide oge ochie dị ugA">B A nke nsụgharị Septuagint gụnyere Codex Vaticanus (B;
G
{\displaystyle {\mathfrak {G}}}
B; narị afọ nke anọ) na Codex Alexandrinus (A;
G
{\displaystyle {\mathfrak {G}}}
A; narị afọ nke ise). [6][a]
Nnyocha
[dezie | dezie ebe o si]Nke a bụ ntụgharị asụsụ: Akụkụ ikpeazụ nke isiakwụkwọ gara aga (2 Ndị Eze 18:17-37) na isiakwụkwọ a bụ akụkụ nke akụkọ banyere Eze Hezekaịa (2 Ndị Eze 18-20), na-elekwasị anya na Jehova napụtara Jerusalem site na mbuso agha Senakerib. [8] Ọ malitere na 2 Ndị Eze 18:13, bụ́ nke e jikọtara ya na afọ nke 14 nke ọchịchị Hezekaịa, ma gbasoo ụkpụrụ “akụkọ esemokwu amụma” nke gbara Senakerib, bụ́ nke ndị ọrụ ya bụ́ ndị nwara iyi Jerusalem egwu ịchịli elu, nọchitere anya ya, megide Hezekaịa na YHWH, bụ́ ndị Aịzaịa onye amụma nọchiri anya ya. [8][9]
- Ndị Asiria rutere Jeruselem (18:13-16)
- B ndị ozi si Asiria na-agwa ndị mmadụ okwu (18:17-37)
- C Hezekaya na-achọ onye amụma ma na-ekpe ekpere (19:1-5)
- D Amụma Aịsaịa (19:6-7)
- C Hezekaya na-achọ onye amụma ma na-ekpe ekpere (19:1-5)
- B ndị ozi si Asiria na-agwa ndị mmadụ okwu (18:17-37)
- A' Ndị Asiria hapụrụ (19:8-9a) (ịgbaji n'ihe odide)
- B' akwụkwọ ozi ndị Asiria degaara Jeruselem (19:9b-13)
- C' Hezekaya zaghachiri site n'ịbanye n'ụlọ nsọ ahụ ikpe ekpere (19:14-19)
- Amụma Aịsaịa (19:20-34)
- C' Hezekaya zaghachiri site n'ịbanye n'ụlọ nsọ ahụ ikpe ekpere (19:14-19)
- B' akwụkwọ ozi ndị Asiria degaara Jeruselem (19:9b-13)
- A" Ndị Asiria hapụrụ kpamkpam (19:35-37)
Ọkà okwu mbụ nke Aịsaịa (19:1-8)
[dezie | dezie ebe o si]Akụkụ a na-akọwa ihe Eze Hezekaịa na onye amụma Aịzaịa zara n’ihe Rabshake kwuru n’isiakwụkwọ bu ụzọ. N’ịbụ ndị chere mwakpo ndị Asiria ihu, Hezekaịa zipụrụ ndị ozi ka ha gakwuru Aịsaịa maka nduzi sitere n’aka YHWH. Azịza nke Aịsaịa malitere na “Atụla egwu,” sochiri nkwa ahụ bụ́ na YHWH ga-etinye mmụọ n’ime eze Asiria, mee ka ọ laghachikwuru Asiria mgbe ọ nụsịrị asịrị wee gbuo ya n’ebe ahụ. E dekọrọ amụma a dị ka o mezuru ná 2 Ndị Eze 19:8, 9a, 36-37 . Ndekọ akụkọ ihe mere eme Ihe ndekọ nke Akwụkwọ Nsọ kwuru banyere ndị agha Ijipt mere ka Senakerib laghachi azụ, ebe ndekọ ndị Asiria (ANET 287) na-ahụkwa ọganihu ndị agha Ijipt na-aga n'ihu, na Senakerib na-azọrọ na ha meriri n'Elteke dị nso n'ókè ndị Filistia na Ijipt.
Amaokwu nke 2
[dezie | dezie ebe o si]- O zigara Aịsaịa onye amụma nwa Amoz, onye nọ n'elu ezinụlọ ahụ, na Shebna onye odeakwụkwọ, na ndị okenye nke ndị ụkọchukwu, ndị kpuchiri akpa.
Amaokwu nke 7
[dezie | dezie ebe o si]- [Ishaya kwuru na Onyenwe anyị kwuru:] "'Lee, m ga-etinye mmụọ n'ime ya, ka o wee nụ asịrị ma laghachi n'ala nke ya, m ga na-eme ka o jiri mma agha daa n'ala ya.'"
- "Mmụọ": site na Hibru: , ruakh, nwere ike izo aka na "onye ime mmụọ nke ga-achịkwa uche mmadụ" (cf. 1 Ndị Eze 22:19), ma ọ bụ "ọnọdụ nchegbu na egwu"; nke ọ bụla na-egosi ọbụbụeze Onyenwe anyị n'elu eze.
Amaokwu nke 8
[dezie | dezie ebe o si]- Ya mere Rabshakeh laghachiri, wee hụ eze Asiria na-alụ ọgụ megide Libnah: n'ihi na ọ nụrụ na ọ hapụrụ Lachi.
Mgbe o weghaara Lachish, nnukwu obodo dị n'ógbè ahụ, Sennacherib wakporo obere ebe, dị ka Libnah, nke a na-akpọ 'Tell Bornat', 5 miles (8.0 km) n'ebe ugwu ọwụwa anyanwụ nke Lachish.[18]
Akwụkwọ ozi Sennacherib na ekpere Hezekaya (19:9-19)
[dezie | dezie ebe o si]Ndị Asiria ka nọ na Siria-Palestine, ọbụnakwa mgbe ha nụrụ akụkọ banyere mwakpo Taharqa, Sennacherib bịara nwee obi ike karịa Rabshakeh n'ịkwa YHWH emo ka ọ bụrụ otu chi ndị na-abaghị uru nke mba ndị ọzọ e meriri. Hezekaya yiri ka ọ dị nsọ karịa amaokwu:1-4, na-ekweta na YHWH bụ naanị otu nke dị, n'adịghị ka chi ndị ọzọ niile.[12]
Amaokwu nke 9
[dezie | dezie ebe o si]
- Eze ahụ nụrụ banyere Tirhakah eze Etiopia, sị, "Lee, ọ bịarutere ịlụ ọgụ". Ya mere, o zigara ndị ozi ọzọ na Hezekaya, na-asị,
- Ihe odide cross: Aịsaịa 37:9
- "Eze": okwu Hibru n'ezie pụtara "ya"; na-ezo aka na Sennacherib.
- "Tirhakah": nke a na-akpọ Taharqa.
- "Etiopia": Hibru: Cush.
Nelson na-atụ aro na onye na-akọ akụkọ na-eji mgbagwoju anya nke ngwaa Hibru shub mee ihe iji 'na-eme ka ndị na-agụ ya nwee esemokwu na-abịanụ, n'ihi na a ga-atụ anya na mgbe eze Asiria nụrụ "akụkọ" (maka Tirhakah), dịka e buru amụma, ọ laghachiri n'ụlọ n'oge na-adịghị anya, mana, kama, ọ "otu ugboro ọzọ" (iji shub mee) zigara ndị ozi na Hezekiah.[23] Ya mere, ọ gaghị abụ 'iwepụ onwe ya n'ụzọ na-enweghị nsogbu' dịka ọ dị na 2 Kings 7:6–7:6-7, mana ọ ga-abụ mwepụ siri ike.[23]
Ọkà mmụta nke abụọ nke Aịsaịa na nnwere onwe Jeruselem (19:20-37)
[dezie | dezie ebe o si]Nzaghachi nke abụọ sitere n'aka Aịsaịa zuru ezu karịa nke mbụ ya, nke nwere amụma atọ na ozi Aịsaịa n'oge a: [24]
- na-ekwu okwu megide mpako Sennacherib na mpako dị ka chi, na 'ogologo uri mkparị' (amaokwu 21-28)
- na-enye Hezekaya ihe ịrịba ama na okwu Chineke ga-emezu (amaokwu 29-31)
- na-ekwe nkwa na nnọchibido ahụ ga-akwụsị dịka Chineke ga-eme ihe maka onwe ya ma ọ bụ maka Devid (amaokwu 32-34)
Okwu ahụ nwere usoro ABCBA, nke nwere okwu mmeghe na mmechi ('ya mere Onyenwe anyị na-ekwu - Onyenwe anyị na'), nke nwere ozi dị n'etiti na mmesi obi ike abụọ na onye iro agaghị abanye n'obodo a: ngwá agha ya agaghị emerụ Jerusalem ahụ ma ọ ga-alaghachi na ọdịda.[12] A na-eche na amaokwu 34 bụ ntinye nke Deuteronomist (cf. 1 Ndị Eze 11:12-13). [12]
Abụ nke nlelị n'amaokwu 21-28 nke YHWH n'onwe ya na-ama eze Asiria aka maka arụmụka nkà mmụta okpukpe ya na-ezighị ezi: [12][25]
- eze na-etu ọnụ banyere ike ya (amaokwu 22-24; cf. Aịsaịa 10:7-10)
- ọ bụ ezie na ọ bụ Chineke nyere ya (amaokwu 25-27)
- ugbu a Chineke ga-ewepụ ya n'aka ya (amaokwu 28)
Amụma ahụ malitere ozugbo: n'otu abalị, mmụọ ozi na-eweta ihe otiti gburu ndị agha Asiria 185,000 n'ogige ha (amaokwu 35), na-amanye Sennacherib ịlaghachi ma ghara ịlaghachi (amaokwu 36b). [12] E bibiri "ndị agha ukwu" (2 Ndị Eze 18:17) n'otu abalị, na-ahapụ ozu (cf. Ọpụpụ 14:30).[26] Ọbụna chi nke Sennacherib (pseudo-) "NIsroch" enweghị ike ichebe ya n'ụlọ nsọ nke ya (#Amaokwu 37).[26][27]

Amaokwu 35
[dezie | dezie ebe o si]- N'abalị ahụ, mmụọ ozi nke Onyenwe anyị pụtara ma gbuo mmadụ 185,000 n'ogige ndị Asiria. Mgbe ndị mmadụ bilitere n'isi ụtụtụ, lee, ndị a niile bụ ozu.
Akụkọ banyere mwakpo Sennacherib n'ime Juda kwadoro site na ụfọdụ isi mmalite na-abụghị Bible:
- Ndekọ ndị Asiria Akwụkwọ ndị Asiria, gụnyere prisms, cylinders, na ihe enyemaka sitere na Lekish n'oge Senakerib, dekọrọ mkpọsa ya. N'ụzọ dị ịrịba ama, ihe ndekọ ahụ ewepụghị nnukwu mfu nke ndị agha Asiria na Jerusalem ma dekọọ n'ụzọ doro anya nnọchibido Jerusalem n'akwụkwọ akụkọ Senakerib.[29] Akaụntụ Grik Akụkọ ihe mere eme nke Herodotus (II.141) na-akọwa akụkọ ndị Ijipt banyere ụmụ oke na ogige ndị Asiria na-ata ngwa ngwa, na-ebute nnukwu mfu. Otú ọ dị, akụkọ a mere ka e bibie ya na Pelusium, ọ bụghị Jerusalem, ma na-akọwapụta onye iro ahụ dị ka Setos onye Ijipt, kama ịbụ Hezekaịa. Nkọwa nke ndị ọkà mmụta Ụfọdụ ndị ọkà mmụta na-akọwa ihe ndekọ a dị ka ihe nwere ike ime ka òké na-ebu ọrịa na-ebibi ndị agha Asiria. Akaụntụ ndị Juu Ihe odide ndị Juu dị ka Talmud nke Babilọn na-ekwu na mbibi ndị agha Asiria bụ ntinye aka dị nsọ (ifufe na àmụ̀mà). Flavius Josephus, onye Juu na Rom na-akọ akụkọ ihe mere eme, na-ede na ihe otiti ma ọ bụ ọrịa na-efe efe nke Chineke zitere kpagburu ndị agha Senakerib, na-amanye ha ịla azụ.
Amaokwu 36
[dezie | dezie ebe o si]
- Mgbe ahụ Sennacherib eze Asiria hapụrụ ma laghachi n'ụlọ ma biri na Nineve.
Nke a na-egosi njedebe nke egwu ndị Asiria megide alaeze Juda, ọ bụ ezie na ndị Asiria kwuru na ha na-achịkwa Juda site na etiti narị afọ nke asaa BCE.[4] Sennacherib ji onyinyo nke mwakpo ya chọọ obí ya dị na Nineveh mma n'ezie, ọkachasị, mmeri ya meriri Lachi n'ihe osise nkume (Lachish reliefs, ugbu a na British Museum) ma kọwaa ọnọdụ obi nkoropụ Hezekiah, ọ bụ ezie na n'ụzọ ụfọdụ a hapụrụ ya ndụ, n'ọtụtụ ihe ncheta mmeri (Sennacherib's Annals): [29]
- 'N'ihe banyere Hezekaya, onye Juu, o nrubechighị n'okpuru yoke m, anọchibidoro m 46 n'ime obodo ya siri ike... N'onwe m mere onye mkpọrọ na Jerusalem, ebe obibi eze ya, dị ka nnụnụ n'ime ụlọ. M ji ihe ndị e ji ájá gbaa ya gburugburu iji metọọ ndị na-ahapụ ọnụ ụzọ ámá obodo ya' (ANET 288). '[38]
Sennacherib ekwughị na ya weghaara Jerusalem ma ọ bụ chụpụ Hezekaya n'ocheeze, ihe a na-adịghị ahụkebe maka eze nke duziri nnupụisi megide alaeze ukwu Asiria, mana ihe ndekọ ya ka na-egosi ihe ịga nke ọma dị ka ihe dị na akụkọ ihe mere eme nke Asiria. N'aka nke ọzọ, ihe ndekọ Juda na-emesi nchedo nke YHWH ike na Jerusalem na ụlọ Devid (cf. Abụ Ọma 2, Abụ Ọma 46, Abụ Ọma 47, Abụ Ọma 48). [39]
Amaokwu 37
[dezie | dezie ebe o si]- Ọ bịara mee, ka ọ na-efe ofufe n'ụlọ Nisroch chi ya, na Adrammelech na Sharezer ụmụ ya ji mma agha tie ya ihe: ha wee gbalaga n'ala Armenia. Esarhaddon nwa ya nwoke chịrị n'ọnọdụ ya.
Dị ka ihe ndekọ ndị Asiria si kwuo, e gburu Sennacherib na 681 BCE, afọ iri abụọ mgbe mwakpo 701 BCE nke Juda gasịrị.
- "Adrammelech": A maara ya dị ka onye gburu nna ya Sennacherib n'akwụkwọ ozi ndị Asiria degaara Esarhaddon (ABL 1091), nke a kpọrọ ya Arda-Mulissi.
- "Armenia": ma ọ bụ Ararat.
Hezekaya
[dezie | dezie ebe o si]
: Ihe ndekọ ndị na-abụghị nke Akwụkwọ Nsọ kpọrọ Hezekaịa aha, tinyere ọchịchị ya na mmetụta ya. N'akụkọ ihe mere eme, ọchịchị ya bụ ihe ama ama maka njikọta nke ọtụtụ isi mmalite Akwụkwọ Nsọ na ihe akaebe dị iche iche na-abụghị nke Akwụkwọ Nsọ na-akwadokarị otu ihe omume ahụ. Ihe ọmụma bụ́ isi banyere Hezekaịa sitere na Deuteronomistic History, Chronicler, Aịsaịa, ihe ndekọ ndị Asiria, akwụkwọ edemede nke Israel, na ihe odide ndị dị n’usoro.[1] Ihe mgbe ochie pụtara Ọkà mmụta ihe ochie bụ Amihai Mazar kọwara esemokwu Asiria na Judia dị ka otu n'ime oge edekọ nke ọma n'oge Iron Age, na-eme ka akụkọ Hezekaịa bụrụ nke kacha kwesị ekwesị maka mmekọ ya na ndekọ akụkọ ihe mere eme ochie ndị ọzọ dị nso n'Ebe Ọwụwa Anyanwụ Ụwa.
A chọtawo ọtụtụ bullae nwere aha Hezekaya:
- bulla nke eze nwere ihe odide na mkpụrụedemede Hibru oge ochie: "N'okpuru Hezekaya Ahaz eze Juda" (n'etiti 727 na 698 BCE).[1][2][3]
- akara e dere ihe e dere n'akwụkwọ bụ́: "N'okpuru ohu Hezekaya"[the]
Ihe ndị ọzọ e ji mee ihe na-ebu aha "Hezekiah" gụnyere ite ndị LMLK na-echekwa n'ókè ya na Asiria "na-egosi nkwadebe nke ọma iji gbochie ụzọ Sennacherib nwere ike isi mee mwakpo" ma gosipụta "nchịkwa dị ịrịba ama nke obodo na obodo nke ga-eme ka ọ dịrị Ezezia mfe ibibi ebe ịchụ àjà n'ime obodo na nhazi ofufe ya na Jerusalem". Ihe akaebe na-egosi na e ji ha mee ihe n'oge ọchịchị afọ 29 ya na Ihe odide Siloam. [4]
Shebna
[dezie | dezie ebe o si]
A chọtara Shebna_inscription" id="mwAfw" rel="mw:WikiLink" title="Shebna inscription">ihe odide nwere aha "Shebnayahu" na lintel n'elu ọnụ ụzọ nke ili e gwuru na nkume nke na-egosi njikọ ya na Shebna, onye ọrụ ụlọ ikpe a kpọtụrụ aha na 2 Ndị Eze 18:18 na 2 Ndị eze 19:2.

Akụkọ Sennacherib nke Asiria, gụnyere mwakpo ya n'ime Alaeze Juda, ọkachasị mmeri nke Lachish na nnọchibido nke Jerusalem, edere n'ọtụtụ akwụkwọ na ihe ochie oge ochie: [5]
- Ihe osise ndị dị na Lakis n'obí eze ya dị na Nineveh
- Prisms nwere akụkọ ihe mere eme nke ndị Asiria (Sennacherib's Annals)
- Ihe ịrịba ama nke nnọchibido ndị Asiria gburugburu ebe Lachish oge ochie dị. na mgbidi ndị a na-ekpugheghị ekpuchi n'akụkụ ebe a na-egwu ala Tel Lachish, nke dabara na nkọwa ndị egosiri na ihe ndị Lakish.
Ihe osise
[dezie | dezie ebe o si]-
King Hezekiah asked for God's help
-
Prophet Isaiah conveyed God's response to Hezekiah
-
Isaiah prophesied that God would take action
-
Many Assyrian soldiers died in their camp
-
Sennacherib was murdered by his own sons.
Hụkwa
[dezie | dezie ebe o si]
- Akụkụ Bible ndị metụtara ya: 2 Ndị Eze 17, 2 Ndị Eze 18, 2 Ndị Eze 20, 2 Ihe E Mere 29, 2 Ihe E Mere 32, Aịsaịa 36, Aịsaịa 37, Jeremaịa 39
Ihe edeturu
[dezie | dezie ebe o si].mw-parser-output .reflist{margin-bottom:0.5em;list-style-type:decimal}@media screen{.mw-parser-output .reflist{font-size:90%}}.mw-parser-output .reflist .references{font-size:100%;margin-bottom:0;list-style-type:inherit}.mw-parser-output .reflist-columns-2{column-width:30em}.mw-parser-output .reflist-columns-3{column-width:25em}.mw-parser-output .reflist-columns{margin-top:0.3em}.mw-parser-output .reflist-columns ol{margin-top:0}.mw-parser-output .reflist-columns li{page-break-inside:avoid;break-inside:avoid-column}.mw-parser-output .reflist-upper-alpha{list-style-type:upper-alpha}.mw-parser-output .reflist-upper-roman{list-style-type:upper-roman}.mw-parser-output .reflist-lower-alpha{list-style-type:lower-alpha}.mw-parser-output .reflist-lower-greek{list-style-type:lower-greek}.mw-parser-output .reflist-lower-roman{list-style-type:lower-roman}
Edensibia
[dezie | dezie ebe o si]Ebe e si nweta ya
[dezie | dezie ebe o si]- Cogan (1988). II Kings: A New Translation, Anchor Yale Bible Commentaries. Doubleday. ISBN 9780385023887.
- Collins (2014). "Chapter 14: 1 Kings 12 – 2 Kings 25", Introduction to the Hebrew Scriptures. Fortress Press, 277–296. ISBN 9781451469233.
- Coogan (2007). in Coogan: The New Oxford Annotated Bible with the Apocryphal/Deuterocanonical Books: New Revised Standard Version, Issue 48, Augmented 3rd, Oxford University Press. ISBN 9780195288810.
- Dietrich (2007). "13. 1 and 2 Kings", in Barton: The Oxford Bible Commentary, first (paperback), Oxford University Press, 232–266. ISBN 978-0199277186. Retrieved on February 6, 2019.
- Fretheim (1997). First and Second Kings. Westminster John Knox Press. ISBN 978-0-664-25565-7.
- Halley (1965). Halley's Bible Handbook: an abbreviated Bible commentary, 24th (revised), Zondervan Publishing House. ISBN 0-310-25720-4.
- Leithart (2006). 1 & 2 Kings, Brazos Theological Commentary on the Bible. Brazos Press. ISBN 978-1587431258.
- McKane (1993). "Kings, Book of", in Metzger: The Oxford Companion to the Bible. Oxford University Press, 409–413. ISBN 978-0195046458.
- Nelson (1987). First and Second Kings. Westminster John Knox Press. ISBN 978-0-664-22084-6.
- Pritchard (1969). Ancient Near Eastern texts relating to the Old Testament, 3, Princeton University Press. ISBN 9780691035031.
- Sweeney (2007). I & II Kings: A Commentary. Westminster John Knox Press. ISBN 978-0-664-22084-6.
- Thiele (1951). The Mysterious Numbers of the Hebrew Kings: A Reconstruction of the Chronology of the Kingdoms of Israel and Judah. Chicago: University of Chicago Press.
- Würthwein (1995). The Text of the Old Testament. Grand Rapids, MI: Wm. B. Eerdmans. ISBN 0-8028-0788-7. Retrieved on January 26, 2019.
Njikọ mpụga
[dezie | dezie ebe o si]- Nsụgharị Ndị Juu:
- Melachim II - II Kings - Isi nke 19 (Judaica Press) nsụgharị [na nkọwa Rashi] na Chabad.org
- Nsụgharị Ndị Kraịst:
- Bible Online na GospelHall.org (ESV, KJV, Darby, American Standard Version, Bible in Basic English)
- 2 Ndị Eze isi nke 19. Ọnụ Ụzọ Bible
- ↑ Eisenbud (2015). First Ever Seal Impression of an Israelite or Judean King Exposed near Temple Mount. Jerusalem Post. Retrieved on 16 January 2018.
- ↑ ben Zion. ""לחזקיהו [בן אחז מלך יהדה" "Belonging to Hezekiah [son of] Ahaz king of Judah"]", Times of Israel, 2 December 2015. Retrieved on 2 December 2015.
- ↑ First ever seal impression of an Israelite or Judean king exposed near Temple Mount (2 December 2015).
- ↑ Grena (2004). LMLK--A Mystery Belonging to the King vol. 1, 1, 4000 Years of Writing History. ISBN 978-0974878607.
- ↑ Jewish History. Cojs.org. Archived from the original on 2013-11-04. Retrieved on 2012-10-03.