Aịsaịa 43
Isaiah 43 bụ isi nke iri anọ na atọ nke Akwụkwọ Aịzaya na Baịbụl Hibru ma ọ bụ Agba Ochie nke Akwụkwọ Nsọ Ndị Kraịst. [1] Akwụkwọ a nwere amụma ndị e kwuru n’Aịzaya onye amụma, ọ bụkwa otu n’ime Akwụkwọ Ndị Amụma.
Isi nke 40 ruo nke 55 ka a maara dị ka “Deutero-Aịsaịa” na e dere n’oge a dọọrọ ndị Izrel n’agha na Babilọn. Isiakwụkwọ a “na-ezo aka karịsịa na mgbapụta ahụ e kwere ná nkwa na Babilọn”. “Ma ugbu a,” okwu mmeghe nke isiakwụkwọ a, tụgharịa ụda nke akụkụ ikpeazụ nke Aịsaịa 42, na-ejikọta isiakwụkwọ abụọ ahụ. Na Aịzaya 42:18-25 , onye amụma a baara ndị Izrel mba maka ikpu ìsì na ntị chiri ha; n’Aịzaya 43:8, ọ kpọrọ “ndị ìsì ndị nwere anya, na ndị ntị chiri nwere ntị” ka ha nụ mkpọsa nke “Ọpụpụ ọhụrụ”.
Ihe odide
[dezie | dezie ebe o si]E dere ihe odide mbụ n’asụsụ Hibru. E kewara isiakwụkwọ a n’amaokwu iri abụọ na asatọ.
Ndị akaebe ederede
[dezie | dezie ebe o si]Ụfọdụ ihe odide ndị mbụ nwere ihe odide nke isiakwụkwọ a n’asụsụ Hibru sitere na ọdịnala ndị Masoret, bụ́ nke gụnyere Codex Cairensis (895), Petersburg Codex of the Prophets (916), Aleppo Codex (narị afọ nke 10), Codex Leningradensis (1008).[4]
A hụrụ iberibe ihe ndị nwere akụkụ nke isiakwụkwọ a n'ime Akwụkwọ Mpịakọta Osimiri Nwụrụ Anwụ (narị afọ nke atọ BC ma ọ bụ mgbe e mesịrị):
- 1Isaa<sup id="mwOQ">a</sup>: zuru ezu
- 1QIsab: dị ugbu a: amaokwu 2-14, 20‐21, 23-27
- 4QIsab (4Q56): dị ugbu a: amaokwu 12‐15
- 4QIsag (4Q61): dị ugbu a: amaokwu 1-4, 17-24
E nwekwara nsụgharị n’asụsụ Grik Koine nke a maara dị ka Septuagint, nke e mere na narị afọ ole na ole gara aga TOA. Ihe odide ochie nke ụdị Septuagint gụnyere Codex Vaticanus (B; GB; narị afọ nke anọ), Codex Sinaiticus (S; BHK: GS; narị afọ nke anọ), Codex Alexandrinus (A; GA; narị afọ nke ise) na Codex Marchalianus (Q; GQ; narị afọ nke isii). [5]
Parashot
[dezie | dezie ebe o si]Akụkụ parashah e depụtara ebe a dabere na Codex Aleppo. [2] Isaiah 43 bụ akụkụ nke nkasi obi ahụ (Aịsaịa 40-66). {P}: parashah mepere emepe; {S}: parashah mechiri emechi.
- [{P} 42:18-25] 43:1-10 {S} 43:11-13 {S}43:14-15 {S} 43.:16-21 {S}
Onyenwe anyị ga-agbapụta ndị ya (amaokwu 1-7)
[dezie | dezie ebe o si]Nkeji a nwere okwu nzọpụta, ya na nkwugharị nke ‘Atụla egwu’ n’amaokwu nke 1 na 5 iji mesie ozi nke mmesi obi ike, na YHWH emewo ka ndị Izrel bụrụ akụkụ nke ezinụlọ ya nakwa dị ka ọ dị n’oge gara aga, ọ na-agbasi mbọ ike napụta ha n’ụdị ihe egwu ọ bụla n’ọdịnihu.
Amaokwu 1
[dezie | dezie ebe o si]- Ma ub͕u a otú a ka Jehova siri, bú Onye kere gi, Jekob, Onye kpuworo gi, Israel:
- “Atụla egwu, n’ihi na agbapụtawo m gị; Akpọrọ m gị aha, ị bụ nke m. [3]
- "Ana-agbapụtawo gị": NCV: "azọpụtala gị"; CEV: "napụtara gị"; NLT: "gbapụtara gị"; NET Bible: "ga-echebe gị". [4] Nke a bụ omume nke goel ma ọ bụ "onye mgbapụta onye ikwu" (na Hibru: גל, go'el) bụ 'onye na-echebe ọdịmma ezinụlọ. [5]
Amaokwu nke 6
[dezie | dezie ebe o si]- M'gāsi Ugwu, Rapu; na n'akuku Ndida, Elaghachila; Kpọpụta ụmụ m ndị ikom n’ebe dị anya, na ụmụ m ndị inyom si na nsọtụ ụwa bịa, [6]
- Ntụaka obe: Aịzaya 2:3; Aịzaya 11:10; Aịzaya 49:22; Aịzaya 60:3; Aịz 66:12
Onyenwe anyị kwupụtara ọbụbụeze ya (amaokwu 8-13)
[dezie | dezie ebe o si]N'akụkụ a asụsụ nke ikpe na-alaghachi na ọchịchọ ka Israel gbaara ọrụ YHWH aka, n'agbanyeghị na ha kpuru ìsì na ndị ntị chiri (cf. Aisaia 42:18), ikwupụta enweghị atụ nke YHWH.
Amaokwu 10
[dezie | dezie ebe o si]- Unu bụ ndị akaebe m,” ka Jehova kwuru, “Ma orùm nke M’rọputara; Ka unu we mara we kwere Mu, ka unu we ghọta na Mu onwem bu Ya. N'irum ọ dighi Chineke kpuworo, Ọ dighi kwa Chineke gādi n'azum [7]
- "Ọ dịghịkwa ihe ga-eso m n'azụ": Hibru: "ma a gaghị adị n'azụ m"; NASB "ọ dịghị onye ga-eso m." [8]
Onyenwe anyị ga-eme ihe ọhụrụ (amaokwu 14-21)
[dezie | dezie ebe o si]Okwu ọnụ dị na nkebi a na-enye ndị na-ege ntị iwu ka ha ghara icheta ihe mbụ ka ha ga-abụ ihe efu tupu 'ihe ọhụrụ' nke YHWH ga-eji ike nzọpụta ya mee n'ọdịnihu.
Amaokwu 17
[dezie | dezie ebe o si]- Nke nēme ka ub͕ọ-ala na inyinya puta, na usu-ndi-agha na usu-ndi-agha, n'otù ka ha nēdina ala, ha agaghi-ebili; ha apụọla n'iyi, a na-emenyụ ha dị ka ihe ndọkpụ.[9]
- “Akụkụ”: sitere na mgbọrọgwụ Hibru: k-b-habah, “ka e menyụọ ma ọ bụ menyụọ, ịpụ apụ”[10]), ka e jikwa mee ihe n’Aịsaịa 1:31 na Aịsaịa 66:24 maka: “A gaghị emenyụ ọkụ ahụ”; Aịzaya 34:10: ‘Ọkụ na-eripịa Edọm ‘agaghị emenyụ’; nakwa banyere ohu ahụ na 42:3, na “owuo oriọna na-ere ọkụ (‘ flax na-ese anwụrụ’) ọ gaghị emenyụ. [16] Ihe eji eke eke (na King James Version) bụ eriri gbajiri agbaji, nke ewepụrụ n'oge a na-ahazi flax, hemp, ma ọ bụ jute. Ederede ndị ọzọ na-ejikarị ihe oyiyi nke ịbụ "emenyụ dị ka wick" [11]
Amaokwu 18
[dezie | dezie ebe o si]- Echeta ihe ndị gara aga,
- ma ọ bụ tụlee ihe ochie.
Ihe mbụ” na-ezo aka na “ihe omume ndị e buru n’amụma ma mezuo n’oge gara aga (41:22; 42:9; 43:9; 46:9; 48:3)”, karịsịa n’ihe omume nke “Ọpụpụ” ahụ, n’ụzọ dị iche n’ihe e buru n’amụma “Ọpụpụ ọhụrụ” bụ́ nke Chineke ga-eme n’ụzọ dị iche ka e wee “kwere ka o guzoro n’ụzọ nke ya.” ( 3:7-8 ) Jeremaya. [19] Verna Holyhead na-ekwu na onye amụma ahụ achọghị ka ndị mmadụ "chezọ na ibelata ikwesị ntụkwasị obi nke Chineke", kama ịghọta na Chineke ga-eme ihe dị ukwuu n'ọdịnihu ọbụna karịa omume ndị gara aga. [13]
Onyenwe anyị na-abara ndị ya na-ekwesịghị ntụkwasị obi mba (amaokwu 22-28)
[dezie | dezie ebe o si]N’amaokwu nke 22-24 YHWH katọrọ ndị mmadụ ikpe maka ọdịda nke ikere òkè n’ofufe, bụ́ nke yiri ka ọ dị iche n’ihe a katọrọ na mbụ n’Aịsaịa 1:10-17, ya bụ, ‘oké ịnụ ọkụ n’obi na-ezighị ezi maka ofufe’ (nke a katọrọkwa n’amaokwu amụma ndị ọzọ (Emọs 5:18-24; Hosea 6:6-6; akụkụ nke 8), ma nke a bụ ofufe nke ọzọ. chi’, dị ka okwu ‘m’ kwughachiri (ugboro 8 n’amaokwu 3) [7] Amaokwu nke 25 ruo 28 mere ka o doo anya na ‘a ga-ahụrịrị ikpe ahụ n’ihe gbasara ikpe ahụ’ na obodo niile enweghịkwa ụta.
Amaokwu 24
[dezie | dezie ebe o si]- Unu ejighi ego zụtaram okpete utọ; Ma unu ejiriwo nmehie nile unu bokwasim, unu ejiriwo ajọ omume nile unu me ka ike gwum.
- Okpete na-atọ ụtọ” (Hibru:qâneh) ka akpọkwara na Jeremaịa 6:20 dị ka o si “n’ala dị anya” bịa. Skinner, na Cambridge Bible for Schools and Colleges, na-atụ aro na nke a na-ezo aka na calamus odoratus (Plin. 12: 12, 48) nke nwere aha sayensị Acorus calamus, [15] nke India, ma na-etokwa na Arabia na Syria. [16] NIV sụgharịrị ya "calamus"; NCV, TEV, NLT "ihe nsure ọkụ na-esi ísì ụtọ"; CEV "ihe na-esi ísì ụtọ."
- “Ị nweghịkwa afọ ojuju m”: Hibru: “I meghị ka afọ ju m”; NASB "I mejubeghịkwa m."[18]
Amaokwu 26
[dezie | dezie ebe o si]- Mee ka m cheta;
- ka anyị rịọ arịrịọ ọnụ;
- kwuo ihe kpatara gị, na ị nwere ike ịbụ ihe ziri ezi.
"Kwuo ihe kpatara gị, na enwere ike ịbụ ihe ziri ezi" ka a sụgharịrị site na Hibru, n'ụzọ nkịtị: "ị na-ekwu ka ị wee nwee ike ịbụ ihe ezi".
Hụkwa
[dezie | dezie ebe o si]Ihe odide
[dezie | dezie ebe o si]1. ↑ Jerusalem Bible (1966), isi-okwu dị n’Aịsaịa 43:16
2. Dị ka e mere ya na Bible Hibru nke 1917 n'asụsụ Bekee nke ndị Juu Publication Society.
3. † Aịz 43:1 ESV
4.1 Rịba ama na Aisaia 43:1 na NET Bible.
5. ↑ Tịm fiọk [c] ke Isaiah 41:14 ke NET Bible.
6. 1 Aịz 43:6: KJV
7. t Aịz 43:10: NKJV
8. ↑ Tịm fiọk [b] ke Isaiah 43:10 ke NET Bible.
9. ↑ Isaiah 43:17: KJV
10. ↑ Strong's Concordance 3518 kabah
11. ↑ BibleGateway.com, Aịzaya 43:17 n’asụsụ dị iche iche, e nwetara na 6 Eprel 2025
12. t Aịz 43:18: ESV
13. Isi Nsọ, V. (2006), Ịnabata Okwu ahụ n'Afọ C: Na Obi Na-ere ọkụ, p. 41, Liturgical Press, Collegeville, Minnesota
14. ↑ Isaiah 43:24 NKJV
15. ↑ McClintock, Jọn. Ike, James. Ntinye maka 'Calamus'. Cyclopedia nke Akwụkwọ Nsọ, Theological na Ecclesiastical Literature.
Harper & Ụmụnna. New York. 1870.
16. ↑ Skinner, J. (1897-8), Cambridge Bible for Schools and Colleges na Isaiah 24, nwetara 9 August 2018
17. ↑ Tịm fiọk [a] ke Isaiah 43:24 ke NET Bible.
18. ↑ Tịm fiọk [b] ke Isaiah 43:24 ke NET Bible.
19. ↑ Isaiah 43:26: MEV
20. ↑ Rịba ama na Aịzaya 43:26 na NET Bible
Ebe e si nweta ya
[dezie | dezie ebe o si]- Coggins (2007). "22. Isaiah", in Barton: The Oxford Bible Commentary, first (paperback), Oxford University Press, 433–486. ISBN 978-0199277186. Retrieved on February 6, 2019.
- Oswalt (1998). The Book of Isaiah, Chapters 40–66, New international commentary on the Old Testament. Wm. B. Eerdmans Publishing. ISBN 978-0802825346.
- Würthwein (1995). The Text of the Old Testament. Grand Rapids, MI: Wm. B. Eerdmans. ISBN 0-8028-0788-7. Retrieved on January 26, 2019.