Gaa na ọdịnaya

Abena Busia

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Abena Busia

Abena Pokua Adompim Busia (amụrụ 1953) bụ onye odee, onye na-ede uri, nwanyị, onye nkuzi na onye nnọchi anya mba Ghana. Ọ bụ ada onye bụbu praịm minista Ghana, Kofi Abrefa Busia, bụrụkwa nwanne onye na-eme ihe nkiri Akosua Busia. Busia bụ osote prọfesọ nke Literature na bekee, na mmụta ụmụ nwanyị na okike na Mahadum Rutgers.[1][2][3][4] Ọ bụ onye nnọchi anya Ghana na Brazil, họpụtara na 2017, [5] [6] site na nzere na mba 12 ndị ọzọ nke South America..[1]"Here's a full list of Akufo-Addo's 22 newly appointed Ambassadors", 2017-07-11. Retrieved on 2017-07-15. (in en-US)</ref>[2]

Mbido ndụ na agụmakwụkwọ

[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Busia na Accra, Ghana, n'ime ezinụlọ eze Yenfri dị na Wenchi na mpaghara Brong-Ahafo nke Ghana, nye Kofi Abrefa Busia, onye bụbu onye isi obodo Ghana, na nwunye ya, Naa (Morkor) Busia. Ọ nọrọ na nwata ya na Ghana yana Netherlands na Mexico tupu ọ kwaga Oxford, bụ ebe ezinụlọ ya mechara biri.

Busia bụ onye isi ngalaba nke Women Writing Africa Project (nke dị n'etiti 2002 na 2008 bipụtara usoro ụmụ nwanyị na-ede Africa nke dị mpịakọta anọ), yana Prọfesọ Bekee na Mahadum Rutgers na Onye isi oche nke Ngalaba Mmụta ụmụ nwanyị na okike. .

Ọ kụzikwaara na ụlọ ọrụ ndị ọzọ, gụnyere Yale na Mahadum Ghana . [3]

Ọ rụrụ ọrụ dị ka onye isi oche nke Association for Study of the Worldwide African Diaspora na nke African Literature Association, ma ugbu a onye isi oche nke AWDF-USA, nwanne nzukọ nke African Women's Development Fund (AWDF), ntọala mbụ pan-African iji kwado ọrụ nke òtù na-ahụ maka ikike ụmụ nwanyị na Africa.

Busia ebipụtala akwụkwọ ụmụ nwanyị ojii, okwu ndị ọchịchị, na ọmụmụ ihe ndị na-esote ọchịchị. Akwụkwọ ndị ọkà mmụta ọ na-edezi gụnyere Theorizing Black Feminisms: The Visionary Pragmatism of Black Women (1993) na Beyond Survival: African Literature and the Search for New Life (1999). Na mgbakwunye, ọ bụ onye dere mpịakọta abụọ nke uri: Testimonies of Exile (1990) na Traces of Life (2008). A gụnyere ọrụ ya n'akwụkwọ akụkọ ndị dị ka Daughters of Africa (ed. Margaret Busby, 1992).

Onye nnọchi anya mba Ghana

[dezie | dezie ebe o si]

N'ọnwa Julaị 2017, Onye isi ala Nana Akuffo-Addo họpụtara Abena Busia dị ka onye nnọchi anya Ghana na Brazil. Ọ bụ otu n'ime ndị Ghana 22 ndị ọzọ a ma ama a họpụtara ka ha bụrụ ndị isi ọrụ dị iche iche nke ndị Ghana n'ụwa.[1]

Akwụkwọ ndị a họọrọ

[dezie | dezie ebe o si]

Abụ uri

[dezie | dezie ebe o si]
  • Ihe akaebe nke Exile - uri, nke Akosua Busia sere (Africa World Press, 1990; )  
  • Ihe omuma nke ndụ: A Collection of Elegies and Praise Poems (Ayebia Clarke Publishing, 2008; )  

Dị ka onye nchịkọta akụkọ

[dezie | dezie ebe o si]
  • Theorizing Black Feminisms: The Visionary Pragmatism of Black Women, onye nchịkọta akụkọ ya na Stanlie M. James (Routledge, 1993; )  
  • Beyond Survival: African Literature and the Search for New Life, onye nchịkọta akụkọ ya na Kofi Anyidoho na Anne Adams (Africa World Press, 1999; )  
  • Ụmụ nwanyị na-ede akwụkwọ Africa: West Africa na Sahel (2005)

Onyinye na mmata

[dezie | dezie ebe o si]

N'ọnwa Machị afọ 2011, na-eme emume ncheta 100 nke Ụbọchị Ụmụ nwanyị Mba Nile, AWDF kwetara na Abena Busia bụ otu n'ime ndị inyom Afrịka iri ise na-akpali akpali, na emume ọha na eze iji sọpụrụ ya na June na National Theatre na Accra.[4]

Ọ bụ onye nchoputa na onye isi oche nke Busia Foundation International, otu na-abụghị nke gọọmentị nke e guzobere iji sọpụrụ onye bụbu praịm minista Ghana, Kofi Abrefa Busia, [5] ncheta afọ 40 nke ọnwụ ya bụ nke e ji okwu ncheta ọha na eze mee na 28 August 2018 na Accra International Conference Centre.

  • Kofi Abrefa Busia
  • Akosua Busia
  • Ndepụta nke ndị edemede Ghana

Edemsibia

[dezie | dezie ebe o si]
  1. 1.0 1.1 "Here's a full list of Akufo-Addo's 22 newly appointed Ambassadors", 2017-07-11. Retrieved on 2017-07-15. (in en-US)
  2. Prez Akufo-Addo swears in five new envoys. Graphic Online. Graphic Communications Group Ltd. Archived from the original on 14 August 2017. Retrieved on 5 November 2019.
  3. Curtis M (4 June 2012). Abena Busia. GhanaVisions. Archived from the original on 2 February 2016. Retrieved on 2016-01-29.
  4. Celebrating Professor Abena Busia: Works and Achievements | The African Women's Development Fund (AWDF). awdf.org (28 June 2011). Archived from the original on 1 February 2016. Retrieved on 2016-01-29.
  5. Busia Foundation to establish school and scholarship scheme. www.ghanaweb.com (30 November 2001). Archived from the original on 25 February 2017. Retrieved on 2017-02-25.