Gaa na ọdịnaya

Abraham Brill

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Abraham A. Brill

Abraham Arden Brill (Austrian German: [brɪl]; October 12, 1874 - March 2, 1948) bụ onye American psychiatrist a mụrụ na Austria nke nọrọ ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ndụ ya niile na United States. Ọ bụ onye mbụ na-enyocha uche na-arụ ọrụ na United States na onye ntụgharị mbụ nke Sigmund Freud n'asụsụ .[1]Lua error in package.lua at line 80: module 'Module:IPA/data' not found.Lua error in package.lua at line 80: module 'Module:IPA/data' not found.Lua error in package.lua at line 80: module 'Module:IPA/data' not found.

A mụrụ Brill na Kańczuga, Austrian Galicia, nne na nna ya bụ Ndị Juu. Ọ bịarutere na United States naanị ya na-enweghị ego mgbe ọ dị afọ iri na ise. Ọ nọgidere na-arụ ọrụ iji kwado ọmụmụ ya, ọ mechara gụsịrị akwụkwọ na Mahadum New York na 1901 wee nweta M.D. ya na Mahadum Columbia na 1903. [2] Ernest Jones ji nkwanye ùgwù kwuo, sị: "O nwere ike ịbụ na a kpọrọ ya diamond siri ike, mana enweghị obi abụọ banyere diamond ahụ".[3] Brill nọrọ afọ anọ sochirinụ na-arụ ọrụ na Central Islip State Hospital na Long Island. [2]

Brill lụrụ K. Rose Owen, onye ya na ya mụrụ ụmụ abụọ. Ọ nwụrụ na Mount Sinai Hospital na New York City na Machị 2, 1948, mgbe ọ dị afọ 73. [2]

Mgbe ya na Eugen Bleuler gụsịrị akwụkwọ na Zurich, Switzerland, [1] ọ zutere Freud, onye ya na ya nọgidere na-ederịta akwụkwọ ozi ruo mgbe Freud nwụrụ na 1939. Ọ laghachiri na United States na 1908 ka ọ bụrụ otu n'ime ndị mbụ na ndị na-arụsi ọrụ ike na psychoanalysis, ịbụ onye mbụ sụgharịrị n'asụsụ Bekee ọtụtụ n'ime ọrụ Freud, yana akwụkwọ Jung. Nsụgharị mbụ ya nke Freud pụtara na 1909 dị ka Some Papers on Hysteria; na ọ bụ ezie na enwere ike ịma mma nke nsụgharị ya mgbe ụfọdụ, onyinye ya n'ozuzu ya n'ịkwalite psychoanalysis na America enweghị ike. [2] Ọ gbara mbọ maka nkwanye ugwu agụmakwụkwọ nke ngalaba ya, kụziri na Mahadum Columbia, wee ghọọ prọfesọ na-ahụ maka ọrịa uche na Mahadum New York.[1] Ọ nọgidekwara na-arụ ọrụ psychoanalytic.

N'afọ 1911, o guzobere New York Psychoanalytic Society (ma ọ bụ Institute) ma mesịa nyere aka guzobe American Psychoanalystic Association . [1] A na-akpọ ọbá akwụkwọ nke New York Psychoanalytic Institute aha ya. [1] Ọ bụ ezie na ọ na-emegide ụkpụrụ nke nyocha - "psychoanalysis... nwere ike iji naanị ndị a zụrụ na anatomy na pathology" - kama ịkewa òtù mba ụwa, na 1929 o nyere Freud ma, dị ka onye isi nke New York Psychoanalytic Society, kwadoro obere iwebata ndị nyocha na ọrụ ahụ, nke na-egbochi ndị ọkachamara ahụike.[4] N'ime afọ ndị 1930 ọ rụrụ ọrụ dị mkpa n'ịchọta ọrụ maka ndị ọkachamara na-ahụ maka isi mgbaka ndị a chụpụrụ na Nazi Europe.[5]

Ozugbo ọ na-enwe ọmịiko n'ebe ndị na-edina ụdị onwe ha nọ, ọ tụgharịrị echiche ya wee dee na 1940 na "ọbụna ndị a na-akpọ ndị na-emegide onwe ha abụghị ndị na-enweghị mmasị n'àgwà ụfọdụ".[6]

Edward Bernays gakwuru Brill n'ihe gbasara ị se sịga ụmụ nwanyị wee gbaziri okwu ahụ bụ "ọwa nke nnwere onwe" n'aka Brill.

Otu n'ime ihe odide ikpeazụ ya - okwu mmalite ya na ọmụmụ Eric Berne nke 1947, The Mind in Action - kwadoro ikike Berne nwere "ịkọwapụta nkà mmụta uche ọhụrụ na-enweghị mmetụta nke ndị Freudians meworo agadi", na-etinye ụtụ ya n'ọnọdụ nke onwe ya" ebe ọ gụrụ ihe niile edere na Freud na psychoanalysis kemgbe m bu ụzọ webatara ya ebe a".

Akwụkwọ ndị e bipụtara

[dezie | dezie ebe o si]
  • Psychoanalysis: Echiche ya na ngwa bara uru (1912)
  • Echiche ndị bụ isi nke Psychoanalysis (1921)

Ntụgharị asụsụ nke Freud

  • Akwụkwọ ndị ahọpụtara na Hysteria (1909)
  • Enyemaka Atọ na Tiori nke Mmekọ aụ (1910)
  • Nkọwa nke Nrọ (1913)
  • Psychopathology nke ndụ kwa ụbọchị (1914)
  • Akwụkwọ ahọpụtara na Hysteria na ndị ọzọ Psychoneuroses (1912)
  • Leonardo da Vinci: Ọmụmụ ihe gbasara mmekọ nwoke na nwanyị nke ncheta ụmụ ọhụrụ (1916)
  • Wit na njikọ ya na ndị amaghị ihe (1917) Totem na Taboo (1919)
  • Ọmụmụ ihe na Hysteria (1937)

Ntụgharị asụsụ nke Jung

  • Nkà na ụbụrụ Praecox (1909)
  • Sándor Ferenczi
  • Otto Rank

Edensibia

[dezie | dezie ebe o si]
  1. 1.0 1.1 1.2 1.3 1.4 Mishne (1993). The Evolution and Application of Clinical Theory: Perspective from Four Psychologies. NY: The Free Press. ISBN 9780029216354. 
  2. 2.0 2.1 2.2 2.3 "Dr. A.A. Brill Dies; Psychiatrist, 73", New York Times, March 3, 1948. Retrieved on March 8, 2013.
  3. Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named P. Gay, Freud 1989 p. 209
  4. Muckenhoupt (1997). Sigmund Freud: Explorer of the Unconscious. NY: Oxford University Press. 
  5. Friedman (1999). Identity's Architect: A Biography of Erik H. Erikson. Harvard University Press. ISBN 9780674004375. 
  6. Terry (1999). An American Obsession: Science, Medicine, and Homosexuality in Modern Society. University of Chicago Press, 292–3. ISBN 9780226793665. 

Ịgụ ihe ọzọ

[dezie | dezie ebe o si]

Njikọ mpụga

[dezie | dezie ebe o si]
  • Works by Abraham BrillnaỌrụ Gutenberg
  • Works by Abraham BrillnaLibriVox (Akwụkwọ ndị a na-ege ntị n'ógbè ọha na eze)