Aggrey Jaden
Aggrey Jaden | |
|---|---|
| President of SANU | |
| Personal details | |
| Born | {{circa|1924 Loka, Central Equatoria, Anglo-Egyptian Sudan |
| Died | 1987 Nairobi, Kenya |
| Education | Loka CMS Elementary School |
| Occupation | Politician |
Aggrey Jaden Ladu (1924, 1927, [1] ma ọ bụ 1928 - 1985 ma ọ bụ 1987) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke South Sudan.
Akụkọ ndụ
[dezie | dezie ebe o si]Aggrey Jaden Ladu si n'agbụrụ Pojulu, nke a maara maka ịkwalite nnwere onwe nke South Sudan site na Sudan.
A mụrụ ya n'obodo Loka n'etiti afọ 1920. [2]
Agụmakwụkwọ
[dezie | dezie ebe o si]Aggrey Jaden Ladu gara ụlọ akwụkwọ elementrị nke Loka Church Missionary Society CMS n'oge 1936-1944, tupu ọ gaa ụlọ akwụkwọ sekọndrị Nabumali nọ naUganda, ebe ọ gụrụ akwụkwọ site n'afo1945 ruo n'afo 1949. Ọ sonyeere Mahadum nke Khartoum n'afo1950 wee gụsịa akwụkwọ na ụlọ akwụkwọ nka n'afo 1954 wee sonye na nchịkwa Sudan ma a zụrụ ya dị ka onye nchịkwa mamur n'afo 1955. Ka Sudan wetere nnwere onwe ya n'afo 1956, eboro ya ebubo na ọ jụrụ ibelata ọkọlọtọ nke ndi Britain ma jiri ọkọlọtọ nnwere onwe ọhụrụ nke Sudan dochie ya.[3] A kpọfere ya na Malakal n'afọ 1957 mana a chụrụ ya n'ọrụ gọọmentị Sudan n'afọ 1958 mgbe wepụrụ General Ibrahim Abboud na ọchịchị. Ọ hapụrụ ọbodo ahụ na-achọ ọrụ ma nwee ike inweta ọrụ na East African Railways and Harbours Corporation na Kenya.
Ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị
[dezie | dezie ebe o si]Ọ hapụrụ ọrụ a na-enye ya ego iji sonye na Southern Sudan People Chanin Liberation Movement - SPLM na 1963 na ụlọ ọrụ Fr. Saturnino Ohure, Joseph Oduho na William Deng Nhial. A họpụtara ya ka ọ bụrụ onye isi oche nke otu Sudan African National Union (SANU) mgbe Joseph Oduho gasịrị n'afo 1964. O duuru ndị ngahara nnọchi anya mmegharị ahụ gaa nzukọ tebụl gburugburu nke Khartoum n'afo1965 wee laghachi iji gaa n'ihu na ọgụ ahụ. N'ọnwa Eprel n'afọ 1967, a họpụtara Jaden ka ọ bụrụ onye isi ala nke Southern Sudan Provisional Government . [4] Ọ kwagara Nairobi, Kenya n'afo 1969 n'ihi egwu maka nchekwa ya.[5] Gordon Muortat Mayen bụ onye nọchiri ya dị ka onye ndú nke Anyanya.
Mgbe a bịanyere aka na Nkwekọrịta Addis Ababa n'afo 1972, Jaden bụ onye mbụ katọrọ ya dị ka ire ere n'ihi na ebumnuche ya maka ọgụ ahụ dị elu karịa. Nkwekọrịta ahụ emeghị ihe gbasara onwe onye - mkpebi siri ike dị ka ọ dị na nzukọ tebụl gburugburu nke Khartoum nke 1965, ma enweghi ndị na-ekiri mba ụwa gbara aka ebe nkwekọrịta ahụ. Aggrey Jaden kpebiri na ogaghi asọpụrụ ya ma nọgide na mba ǫzǫ.
Ọtụtụ ndị bi n'ebe ndịda gbalịrị ime ka o kwenye ịlaghachi n'ụlọ ma sonye na Gọọmentị Ógbè Ndịda. O mechara laghachita na Sudan n'afo 1978 ogologo oge mgbe a bịanyere aka na Addis Ababa Agreement (1972). Ọ laghachiri dị ka nwoke iwe ma agbanyeghị ọtụtụ nkwenye, ọ jụrụ imebi ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị ya na-enweghị mmerụ site na isonye na gọọmentị. N'afọ 1983, a kwadoro ọjụjụ o jụrụ nkwekọrịta Addis Ababa mgbe Gaafar Nimeiry mebiri nkwekọrịta ahụ na-amanye ndịda, ọzọ, ịga n'ọhịa maka ọgụ nke abụọ maka nnwere onwe nke Sudan n'okpuru onye nwụrụ anwụ Dr. John Garang.
Ndụ na Ọnwụ
[dezie | dezie ebe o si]Nkwado kachasị mma nye onye nwụrụ anwụ Aggrey Jaden bụ mgbe onye ndú SPLA, Dr. John Garang, nyere ụzọ dị nchebe ngafe maka ibuga ozu ya n'obodo ya Loka, maka olili ya, n'afo 1987 mgbe ọnwụrụ n'otu afọ ahụ (1987).
Edensibịa
[dezie | dezie ebe o si]- ↑ TheMail. Aggrey Jaden (1924-1985) – The Mail (en-US). Archived from the original on May 23, 2021. Retrieved on 2021-05-23.
- ↑ Johnson (2011). The Root Causes of Sudan's Civil Wars: Peace or Truce. James Currey, 37–39. ISBN 978-1-847-01029-8.
- ↑ Pogson (2004-09-23). Wandesford, Christopher (1592–1640), politician and administrator, Oxford Dictionary of National Biography. Oxford University Press.
- ↑ Uganda Society (2001). "The Uganda Journal" 47: 36. Retrieved on 19 October 2011.
- ↑ O'Ballance (1977). The secret war in the Sudan, 1955 - 1972. [S.l.]: Shoe String Press, 99. ISBN 978-0-208-01692-8.