Al-Qurtubi

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
colspan="2" class="infobox-above" style="background:
  1. 9BE89B; color:
  2. 000000;" |
    Abu 'Abdullah Al-Qurtubi
colspan="2" class="infobox-header" style="background:
  1. 9BE89B; color:
  2. 000000;" |Personal
Born 1214



Qurtuba, Emirate of Taifa, Andalus
Died 29 April 1273



Egypt
Religion Islam
Era Islamic golden age
Region Andalus
Denomination Sunni
Jurisprudence Maliki[1]
Creed Ash'ari[2]
Main interest(s) Tafsir, fiqh and hadith

Imam Abū ʿAbdullāh Al-Qurṭubī ma ọ bụ Abū ʻAbdullâh Muḥammad ibn Aḥmad ibn Abī Bakr al-Anṣārī al-Qurṭibī (Arabic: ) (1214 化 29 Eprel 1273) bụ onye ọka iwu Andalusian, ọkà mmụta Islam na muhaddith.[3] Ọ bụ ndị ọkà mmụta a ma ama nke Córdoba, Spain kụziiri ya ihe ma amaara ya nke ọma maka nkọwa ya banyere kor'an aha ya bụ Tafsir al-Qurtubi.

Akụkọ ndụ[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ ya na Córdoba, Al-Andalus na narị afọ nke 13. Nna ya bụ onye ọrụ ugbo ma nwụọ n'oge mwakpo ndị Spain na 1230. N'oge ọ na-eto eto, o nyere aka na ezinụlọ ya site na ibu ụrọ maka iji ya mee ihe na arịa. Ọ gụsịrị akwụkwọ ya na Cordoba, na-amụ ihe n'aka ndị ọkà mmụta a ma ama ibn Ebu Hucce na Abdurrahman ibn Ahmet Al-Ashari. Mgbe eze Ferdinand nke Atọ nke Castile weghaara Cordoba na 1236, ọ gara Alexandria, ebe ọ gụrụ hadith na tafsir. Ọ gara Cairo wee biri na Munya Abi'l-Khusavb ebe ọ nọrọ ndụ ya fọdụrụ. A maara ya maka ịdị umeala n'obi ya na ndụ dị umeala n'anya, e liri ya na Munya Abi'l-Khusavb, Ijipt na 1273. E bugara ili ya n'ụlọ alakụba ebe e wuru mausoleum n'aha ya na 1971, ka na-emeghe maka ileta taa.[4]

Ncheputa[dezie | dezie ebe o si]

Ọ bụ onye maara nke ọma na nkọwa, akụkọ, recitation na iwu; o doro anya n'ihe odide ya, ọtụtụ ndị ọkà mmụta amatala omimi nke agụmakwụkwọ ya.[5] Na orụ ya, Qurtubi gbachitere echiche Sunni ma katọọ Mu'tazilah.

Nnakwere[dezie | dezie ebe o si]

Onye ọkà mmụta hadith Dhahabi kwuru banyere ya, "..ọ bụ onye imam maara ọtụtụ alaka nke agụmakwụkwọ, oké osimiri nke mmụta nke ọrụ ya na-agba akaebe maka akụ na ụba nke ihe ọmụma ya, obosara nke ọgụgụ isi ya na uru ya dị elu. "[1]

Ọrụ dị bu na ya[dezie | dezie ebe o si]

  1. Tafsīr al-Qurṭubī: nke kachasị mkpa n nke a ma ama na ime ọrụ ya, nkọwa nke mpịakọta 20 a emeela ka mmasị dị ukwuu, ma nwee ọtụtụ mbipụta.[6] A na-akpọkarị ya al-Jamī' li-'Aḥkām, nke pụtara "Ikpe niile". Na adịghị ka ihe aha a na-egosi, nkọwa ahụ abụghị naanị amaokwu ndị na-ekwu maka okwu iwu, kama ọ bụ nkọwa zuru oke nke kor'an dum na echiche Maliki. A na-ekwupụta nkwupụta ọ bụla e mere banyere amaokwu ma nyochaa ya nke ọma.
  2. al-Tadhkirah fī Aḥwāl al-Mawtà wa-Umūr al-Ākhirah (Ncheta nke Ọnọdụ Ndị Nwụrụ Anwụ na Ihe Ndị Dị n'Otu): akwụkwọ na-ekwu maka isiokwu nke ọnwụ, ntaramahụhụ nke ili, oge ọgwụgwụ nna ụbọchị mbilite na ọnwụ
  3. Al-Asnà fi Sharḥ al-Asmā' al-Ḥusnà
  4. Kitāb ut-Tadhkār fi Afḍal il-Adhkār
  5. Kitab Sharḥ it-Taqaṣṣi
  6. Kitab Qam' il-Ḥirṣ biz-Zuhd wal-Qanā'ah
  7. At-Takrāb li-Kitāb it-Tamhīd
  8. al-Mufhim lima Ushkila min Talkhis Sahih Muslim

Fụkwa[dezie | dezie ebe o si]

  • Ndepụta nke Ash'aris na Maturidis
  • Ndepụta nke ndị ọkà mmụta Alakụba

Ntụ aka[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 Bosworth, C. E.; van Donzel, E.; Lewis, B. & Pellat, Ch., eds. (1986). "al-Ḳurṭubī". The Encyclopaedia of Islam, New Edition, Volume V: Khe–Mahi. Leiden: E. J. Brill. p. 512. ISBN 978-90-04-07819-2.
  2. Namira Nahouza (2018).
  3. Nasr (April 2015). "Commentator key The Study Quran. San Francisco: HarperOne. 
  4. 26, el-Kasabî Mahmûd Zelat. p. 30
  5. Al-Qurtubi's depth of scholarship
  6. MV, Kahire 1950; 1353-1369/1935-1950; 1380; I-XX, 1386-1387/1966-1967; nşr. Muhammed İbrahim el-Hifnâvî ve Mahmûd Hâmid Osman, l-XXll, Kahire 1414/1994, 1416/1996

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]