Alexander Gill Onye Ukwu
Alexander Gill | |
|---|---|
| Born | Lincolnshire |
| Died | London |
| Resting place | Mercers' Chapel, London |
| Other names | Alexander Gil |
| Alma mater | Corpus Christi College, Oxford |
| Occupation | Scholar, School Master |
| Known for | Writing on spelling reform, Teaching John Milton |
| Spouse | Elizabeth Gill |
| Children | Three |
Alexander Gil the Elder (7 Febụwarị 1565 - 17 Nọvemba 1635), nke a na-akpọkwa Gil, bụ onye akwụkwọ Bekee, onye na-eme eme, na onye nkuzi nke St Paul's School, ebe ụmụ akwụkwọ ya akwụkwọ John Milton. Ọ bụ onye dere akara Bekee, nke edere, Otú ọ dị, na Latin.
Ndụ
[dezie | dezie ebe o si]Ụlọ akwụkwọ ya na Lincolnshire na 7 Febụwarị 1565, nabata ya dị ka onye akwụkwọ ozi nke Corpus Christi College, Oxford, na September 1583, wee sị B.A. na 1586 na MA na 1589. Wood mụrụ na ọ bụ onye nkuzi ụlọ akwụkwọ na Norwich, ebe ọ bi na 1597. Na 10 Machị 1607-8 a nyocha ya ka ọ bụrụ onye isi ụlọ akwụkwọ St. Milton so n'ụmụ akwụkwọ ya site na 1620 ruo 1625. (1890) in Stephen: Dictionary of National Biography. New York: Macmillan. entry "GILL, ALEXANDER, the elder"</ref>
O nwere ụmụ nwoke abụọ, George na Alexander (b. 1597), na nwa nwanyị, Annah. George Gill ga-emesị bụrụ onye a họpụtara.
N'afọ 1628, a rin ka nwa ya nwoke Alexander na- ወር na-eme ka John Felton, onye mara George Villiers, 1st Duke of Buckingham mma. Buckingham bụ onye Eze Charles nke Mbụ kacha hụ n'anya, mana nsogbu na eze sere ya. A na-eto Felton n'ọtụtụ ebe dị ka dike maka igbu ya. [1] A mara Gill the Younger ikpe ka e gosipụtara ntĩ ma ngosi ya £ 2,000. Otú ọ dị, nna ya mgbasa aka na William Laud. Mgbakwunye a mere ka nke nke Star Chamber.[2] Alexander Gill the Younger ga-emesị onye ọkàዕድ a ma ama n'onwe ya.
Gill the Elder nwụrụ n'ụlọ ya na St. Paul's Churchyard na 17 Nọvemba 1635, e lie ya na 20 Nọvember na Mercers' Chapel. Nwunye ya, Elizabeth, hapụrụ ya. (1890) in Stephen: Dictionary of National Biography. New York: Macmillan. entry "GILL, ALEXANDER, the elder"</ref>
Asụsụ
[dezie | dezie ebe o si]Logonomia Anglica, qua gentis sermo facilius addiscitur, London, nke John Beale, 1619, 2nd edizi. 1621, bụ akara akara Bekee ya raara nye akwụkwọ James I. Gill, nke e dere na Latin, na-amalite na aro maka usoro ịgbaume nke mgbaokwu Bekee (lee n'okpuru). Na ngalaba ya metụtara na okwu Gill hotara Edmund Spenser, George Wither, Samuel Daniel, na ndị ọzọ na-ede uri Bekee.[1] Ọ bụ ihe zuru oke ọrụ ndị gara aga, ma leiche anya na nhazi okwu na prosody.[2] Otto Luitpold Jiriczek akara na 1903; e eserese facsimile nke akara 1619 na 1972.
Asụsụ Phonetic
[dezie | dezie ebe o si]Tebụl na-esonụ na-akọwa usoro Gill na-atụ aro maka mkpụrụ okwu:
| Akwụkwọ ozi / grapheme | Aha ya | Ihe Nlereanya Ojiji | Asụsụ Oge Ochie | Mkpụrụ okwu Mordern |
|---|---|---|---|---|
| Mkpụrụedemede | ||||
| A a | dị warara a | Ihe Ọjọọ | Ihe Ọjọọ | Ihe Ọjọọ |
| ae | N/A | ae | ikuku | aery |
| ai | N/A | ịhapụai | ụzọ | ụzọ |
| na | N/A | paun | paun | pawn |
| Ọ bụ n'oge ochie | dị warara ä | mäl | nwoke | nwoke |
| A | sara mbara a | bâl | bọọlụ | bọọlụ |
| Ogologo oge | N/A | Ndị agadi | ịrị elu | ịrị elu |
| E na | na | kacha mma | kacha mma | kacha mma |
| Ọ bụ | N/A | Ọ bụ | anya | anya |
| ε ë | ë | ëgl | ugo | ugo |
| ëi | N/A | hëi | hey | hey |
| ëu | N/A | fëu | esemokwu | ole na ole |
| I M | i | ndị ikwu | kinne | ndị ikwu |
| I bụ | Ọ bụ | kïn | keene | Ọ na-anụ ọkụ n'obi |
| Ọ bụ | N/A | N'oge na-adịghị anya | m hụrụ n'anya | m hụrụ n'anya |
| J j | j | kjn | kyne | Ụgbọ mmiri |
| M na-eme | N/A | Ọchịchọ | ọkụ | ọkụ |
| O o | o | kol | coll | coll |
| Ee | N/A | toiz | ihe eji egwu | ihe eji egwuri egwu |
| ma ọ bụ | N/A | Bouma ọ bụ
bọl |
ahịhịa
bowle |
ahịhịa
efere |
| A na-atụgharị ya | ö | köl | coal | coal |
| öi | N/A | N'ihi ya | ịrụsi ọrụ ike | ịrụsi ọrụ ike |
| öu | N/A | thröun | tụba | tụbara |
| V v | v | svr | o doro anya | o doro anya |
| U u | u | Spila ya | Spilagharị | Spila ya |
| ie | N/A | akquit | nwetara | nwetara |
| otu | N/A | akqujt | acquite | acquite |
| Uoi | N/A | bUoi (boi n'ebe ugwu) | nwa nwoke | nwa nwoke |
| ü | ü | spün | spoone | spoon |
| üi | N/A | ʒüint
büi tüi (ma ọ bụ töi) |
Itinye
nwa okorobịa na-arụsi ọrụ ike |
njikọ
ọrụ mgbalị |
| Mkpụrụ okwu | ||||
| B b | ||||
| D d | nke a | ebe obibi | ọnwụ | ọnwụ |
| Ð ð | ðï | ðoħ
ðis |
ọ bụ ezie na
nke a |
ọ bụ ezie na
nke a |
| F f | ef | fjn | dị mma | dị mma |
| V v | gaa | Vjn | vine | vine |
| G g | ga | gud | ezi ihe | ezi ihe |
| ʒ | ʒi | baʒ
ʒau |
baajị
Yawe |
baajị
Ọkpụkpụ agbà |
| H h | ya | höli | dị nsọ | dị nsọ |
| ħ | eih | Boħt | zụrụ | zụrụ |
| K k | ka | kap | cappe | okpu |
| Q | na | quins | iri na ise | iri na ise |
| L | onye | Achọpụtara | lasie | onye umengwụ |
| M m | em | Mun | ọnwa | ọnwa |
| N n | na | tun | N'ime ọwa mmiri | tun |
| G ng | Eng na-adịghị ike | tung | ire | ire |
| P p | Anyị na-agụnye | prëch | ikwusa ozi ọma | ikwusa ozi ọma |
| R r | arị | ịgba ọsọ | runne | ịgba ọsọ |
| S s | bụ | anyanwụ | sonne ma ọ bụ sunne | nwa nwoke ma ọ bụ anyanwụ |
| Sh sh sh sh | sha | sh | shawe | shaw |
| T t | Jenụwarị | Tuị | abụọ | abụọ |
| Th | thï | thistl | ahịhịa ahịhịhịa | ahịhịa ahịhịhịa |
| W w | anyị | mmiri
nke a |
Ọfụma
amoosu |
mmiri
amoosu |
| onye | whe | nke | nke | nke |
| X x | onye bụbu | axisx | axis | axis |
| Y na | Ugbu a | Ịlụ | ndị ntorobịa | ndị ntorobịa |
| Z z | ez | zël
ðez |
zeale
ndị a |
ịnụ ọkụ n'obi
ndị a |
A na-asụpụta 'ü' okwu ikpeazụ 'u' mgbe ụfọdụ, dịka na 'tu chanʒ'.
Akwụkwọ nkà mmụta okpukpe
[dezie | dezie ebe o si]Gil bipụtara akwụkwọ nkà mmụta okpukpe abụọ:
- A Treatise concerning the Trinitie of Persons in Unitie of the Deitie (e dere na Norwich na 1597), London, 1601; bipụtara ọzọ na 1635. Nke a bụ nke e degaara Thomas Mannering, onye a kọwara dị ka onye Anabaptist.[1]
- Nkà ihe ọmụma Dị Nsọ nke Akwụkwọ Nsọ, London, 1635, nkọwa banyere nkwenkwe ndịozi. [1]
Ọrụ ọzọ, nke a kpọtụrụ aha na Gil's Sacred Philosophie dị ka "[nke abụọ nke Logonomia nke m na-akpọ Logicke", furu efu.[t] Dị ka Gil si kwuo, ọ "bụ nke a na-eme iji bụrụ onye enyemaka nye ha nke chọrọ enyemaka maka nghọta nke [Sacred Philosophie]". Ọrụ ahụ nke, n'agbanyeghị aha ya, dị iche na Logonomia Anglica, ma eleghị anya sitere n'oge dị n'etiti mbipụta nke abụọ nke Logonomia Anglica (1621) na Sacred Philosophie . [2]
Ihe edeturu
[dezie | dezie ebe o si]- ↑ 1.0 1.1 (1890) in Stephen: Dictionary of National Biography. New York: Macmillan. Stephen, Leslie, ed. (1890). Dictionary of National Biography. Vol. xxi. New York: Macmillan. p. 353. entry "GILL, ALEXANDER, the elder"
- ↑ Poole (2018). "The Literary Remains [of Alexander Gil the Elder (1565-1635) and Younger (1596/7-1642?)]". Milton Quarterly 51 (3).
Njikọ mpụga
[dezie | dezie ebe o si]- Gil [1619] (1621). Logonomia Anglica, second, London: John Beale.
- Gil (1635). The Sacred Philosophie of the Holy Scripture. London: Joyce Norton and Richard Whitaker.