Angus Peter Campbell
Angus Peter Campbell (Scottish Gaelic: Aonghas P (h) àdraig Caimbeul; amụrụ n'afọ 1954) bụ onye Scotland riterela ọtụtụ ihe nrite na-ede uri, onye na-ede akwụkwọ akụkọ, onye nta akụkọ, onye mgbasa ozi na onye na-eme ihe nkiri. Ọrụ Campbell, nke edekarịrị n'asụsụ Scottish Gaelic, na-adabere n'ụzọ dị ukwuu na akụkọ ifo na akụkọ ọdịnala Hebridean na ime anwansi nke Akwụkwọ Latin America nke nso nso a. N'ajụjụ ọnụ a gbara ya tupu ọnwụ ya, Sorley MacLean kpọrọ Campbell otu n'ime ndị na-ede uri Scottish kacha mma na asụsụ ọbụla.
Oge ọ malitere
[dezie | dezie ebe o si]A mụrụ Angus Peter Campbell n'abalị iri abụọ na itoolu n'ọnwa Eprel 1954 na ndịda Lochboisdale, South Uist. Nna ya, Ewan Campbell (Scottish Gaelic: Eòghainn Mòr Aonghais Nìll Aonghais Iain Mhòr), si Ludag. Nne ya, Christina MacDonald (Scottish Gaelic: Ciorstaidh Eòghainn Mhòr 'ic Dhòmhnaill 'ic Aonghais 'ic Alastair), si Garrynamonie. Nwanne nna ya, Neil Campbell (Scottish Gaelic: Niall Mòr), bụ onye ọnya ụgbọ ogologo oge n'etiti Ludag, Eriskay, na Barra.
N'ajụjụ ọnụ nke afọ 2009 a gbara ya, Campbell chetara, "Nke mbụ m hụrụ 'Akwụkwọ ọgụgụ Gaelic' nwere ike ịbụ ụmụ nnụnụ (curlews) na-abụ abụ n'èzí ụlọ anyị n'elu ala, ma ọ bụ ụda nke ụgbọ ịnyịnya na-ebula peats n'ụlọ, ma ọbụ nke onye agbata obi anyị Eairdsidh Beag na-akpọ bagpipes, ma ọ bụ ọ bụrụ onye na-agụ egwu n'ime obodo. Agara m ụlọ akwụkwọ praịmarị na South Uist ebe 'akwụkwọ ọgụgụ iwu kwadoro' ma ọ bụrụ na ịchọrọ ikwu ya etu ahụ, ka e zoro n'etiti mkpuchi akwụkwọ ma n'ihi ya dịrị n'asụsụ Bekee. 'Akwụkwọ ọgụgụ' bụụrụ 'Black Beauty' na 'Kidnapped' yana 'Treasure Island'.[1]
Mgbe ọ gachara ụlọ akwụkwọ praịmarị Gearraidh na Mònadh ruo mgbe ọ dị afọ iri na abụọ, Campbell nọrọ afọ ndị iri na ụma ya na Oban, ebe Iain Crichton Smith kụziiri ya ihe na Oban High School . [1] Campbell nọgidere na-enye Smith ekele maka ikpughere ya akwụkwọ ọgụgụ mba ụwa n'oge na ebe yana n'oge ntụziaka dị otú ahụ adịkebeghị; William Shakespeare dereHamlet n'otu ụbọchị, Duncan Ban MacIntyre n'ubọchị nke ọzọ. Otu akwụkwọ ama ama nke uri Gaelic nke Smith jikwa kụziere ụmụ akwụkwọ ya ihe bụ mbipụta William J. Watson nke narị afọ nke iri na isii nke Book of the Dean of Lismore, Campbell mechara cheta, Otú ọ dị, "Ma ruo n'ókè m nwere ike ikwu, ọ dịghị onye ọbụla n'ime ndị na-ede uri dị na ya ka dị ndụ. Obi abụọ adịghị ya na nke a mere ka m na-eche na ide uri bụ nke ndị nwụrụ anwụ."[1]
Dị ka Campbell si kwuo, "Iain bụ isi ọṅụ zuru oke dị ka onye nkuzi - ihe ịma aka, ihe na-akpali akpali ma na-atọ ọchị. Anọọrọ m na klas Bekee ya site na afọ iri na abụọ ruo afọ iri na asaa, n'oge ahụ ọ meghere windo maka akwụkwọ ọgụgụ mba ụwa. Otu ụbọchị ọ ga-eweta LP nke Beethoven ma kpọọ ya wee gwa anyị ka anyị dee uri na nzaghachi; n'oge ọzọ ọ nwere ike ịgụrụ anyị Oziọma Matiu, Isi nke isii - 'Tụlee okooko osisi ndị dị n'ọhịa, otu ha si eto; ha anaghị adọlị maọbu tụọ ogho ma n'ezịe asị me unu, ọbụnadị Solomon n'ebube ya niile, e yikwasịghị ya akwa dịka otu n'ime ndị a - naanị maka ọṅụ okwu ndị dị na ya (a ka m na-anụ ya ka ọ na-agụ okwu ndị a); n'ubọchị nke na-eso ya ọzọ, ọ ga-eduru anyị gosi Lowell, maọbu Ginsberg, maọbu Arthur Miller. A ma m eche na me mụtara ihe abụọ n'aka ya -na ndị na-ede uri dị ndụ nakwa na anyị nwere ike iguzo n'obi ruru ala n'akụkụ ndị a ma na mba ụwa dị iche iche.'[1]
Campbell gaziri Mahadum Edinburgh, ebe ọ nwetara nzere nsọpụrụ na akụkọ ihe mere eme na ndọrọ ndọrọ ọchịchị, onye na-ede uri Gaelic a ma ama n'ụwa niile bụ Sorley MacLean, onye bụ onye edemede bi na Edinburgh n'oge ahụ, duziri ya.[2]
Campbell na-echeta, "E ji m ụfọdụ uri m gaa ịhụ ya, ọ na-agba m ume ma na-akwado m nke ukwuu, ma nọgide na-eme otú ahụ n'oge ndụ ya niile. Echere m na Sorley egosipụtala mkpụrụ Iain kụrụ: na uri bụ nnukwu asụsụ mba ụwa yana na Gaelic nwere ike iji mpako guzo n'akụkụ Spanish ma ọ bụ Grik ma ọ bụ Russian ma ọ bụ Bekee ma ọ bụ ihe ọ bụla n'okwu ahụ."[1]
Ọrụ edemede
[dezie | dezie ebe o si]Ọ gụsịrị akwụkwọ ma jide Nsọpụrụ abụọ na ndọrọ ndọrọ ọchịchị na akụkọ ihe mere eme site na Mahadum Edinburgh, mgbe nke ahụ gasịrị ọ rụrụ ọrụ n'ụlọ ọrụ mgbasa ozi. N'afọ 2001, e nyere ya Okpueze Bardic maka uri Gaelic na Mòd ma natakwa onyinye Creative Scotland. N'afọ sochirinụ, e nyere ya Creative Scotland Award maka ide akwụkwọ ọgụgụ. Akwụkwọ akụkọ ya, An O Oidhche Mus do Sheòl Sinn, nke CLÀR bipụtara, bụ nke ọha na eze họpụtara n'ime Ndị Iri mbụ n'etiti akwụkwọ Otu narị kacha mma kemgbe ụwa si Scotland na Orange / List Awards. Sorley MacLean kwuru banyere Campbell:
"Enweghị m obi abụọ na Angus Peter Campbell bụ otu n'ime ndị na-ede uri ole na ole dị ndụ na Scotland, na-ede n'asụsụ ọbụla. " - Sorley MacLean (West Highland Free Press, October 1992)
E bipụtara akwụkwọ akụkọ Bekee mbụ ya, Invisible Islands ( ), n'afọ 2006. Ọ bụ Italo Calvino, Gabriel García Márquez, na Jorge Luis Borges kpaliri ya. Akwụkwọ ahụ nwere isi iri abụọ na otu, nke ọ bụla na-akọ n'ozuzu banyere otu agwaetiti dị na akụkọ ifo Invisible Islands archipelago. Ọrụ ahụ na-adabere n'ụzọ dị ukwuu na akụkọ ifo na akụkọ ọdịnala Hebridean na Akụkọ ihe mere eme nke Scotland, ime anwansi na ọtụtụ mmetụta ndị ọzọ.[3] O dekwara akwụkwọ akụkọ dị mkpirikpi n'Asụsụ Bekee Archie and the North Wind (Luath Press; 2010).
Ọrụ ya kacha ọhụrụ bụ nchịkọta uri, Aibisidh, nke Polygon (Edinburgh) bipụtara na 2011. Ọ meriri ihe nrite 2012 Scottish Mortgage Investment Trust Book Award na ngalaba uri.
Campbell na-ede ugboro ugboro banyere Chọọchị Katọlik n'ọrụ ya. N'ajụjụ ọnụ 2009 a gbara ya, Campbell kọwara onwe ya dị ka Onye Kraịst na-akwado ọchịchị onye kwuo uche ya.[1]
Ọrụ ime ihe nkiri
[dezie | dezie ebe o si]N'afọ 2006, Campbell pụtara na ihe nkiri Scottish Gaelic Seachd: The Inaccessible Pinnacle .
Ndụ onwe onye
[dezie | dezie ebe o si]Ya na nwunye ya na ụmụ ha isii bi na Isle of Skye, ọ bụkwa onye edemede oge niile, onye nta akụkọ, onye mgbasa ozi, onye na-eme ihe nkiri. Ọ bụ nna onye na-afụ ụfụfụ Brìghde Chaimbeul.
Edensibịa
[dezie | dezie ebe o si]- 1 2 3 4 5 6 The SRB Interview: Angus Peter Campbell (en-GB). Scottish Review of Books. Retrieved on 16 November 2025."The SRB Interview: Angus Peter Campbell". Scottish Review of Books. Retrieved 16 November 2025.
- ↑ Details of Alumnus of the Year award recipients prior to 2000. University of Edinburgh Alumni Services. University of Edinburgh (21 April 2015). Retrieved on 20 January 2017.
- ↑ University of Glasgow : Creative Conversations - Writer and actor Angus Peter Campbell. gla.ac.uk. Archived from the original on 2 February 2018. Retrieved on 2018-02-01.
Njikọ mpụga
[dezie | dezie ebe o si]- Official website
- Archive of Brave new words - November 2003 ajụjụ ọnụ site na Highlands and Islands Arts Journal
- ebe nchekwa nke Scottish Book Awards webpage
- Archive nke CLAR - webụsaịtị onye na-ebipụta