Gaa na ọdịnaya

Anna Tuschinski

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Anna Tuschinski
mmádu
Ụdịekerenwanyị Dezie
Mba o sịFree City of Danzig Dezie
Aha ọmụmụAnna Elisa Lorwein Dezie
Aha enyereAnna, Elisa Dezie
Aha ezinụlọ yaTuschinski Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya4 Disemba 1841 Dezie
Ebe ọmụmụGdańsk Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya9 Ọktoba 1939 Dezie
Ebe ọ nwụrụGdańsk Dezie
Asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaEsperanto, German Dezie
Ọrụ ọ na-arụEsperantist, onye nkuzi Dezie

>

Anna Elisa Tuschinski (née Lorwein; 4 Disemba 1841 - 9 Ọktoba 1939) bụ onye Esperantist si Danzig.   N'ịbụ onye a zụrụ azụ dịka onye nkuzi, ọ chọpụtara Esperanto na 1907 wee malite ịmụ asụsụ nke ụwa dum.   A maara Tuschinski maka ihe ọmụma ya banyere ụwa Esperanto, a makwaara ya dị ka "Nne Esperanto".".

Akụkọ ndụ

[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Anna Elisa Lorwein na 4 Disemba 1841 n'obodo Danzig (ugbu a Gdańsk), mgbe ahụ akụkụ nke Alaeze Prussia.  Papa m bụ onye Germany na-ere ahịa aha ya bụ Gustav Lorwein, mama m bụkwa onye Poland na-ere ahịa aha ya bụ Adela Juchnowicz.  N'elu ihe edere banyere ndụ ya kemgbe ọ bụ nwata, ọ bụ ezie na a maara na ọ na-arụ ọrụ dị ka onye nkụzi na lụrụ Karol Tuschinski, o nwere enyi nwanyị.[1][2]  Ọ nwụrụ na 1890. [3]  Ọ bụ ezie na a zụlitere ya n’ezinụlọ ndị Evangelical, Tuschinski họọrọ Chọọchị Katọlik karịa ndị Juu, mgbe e mesịrị, ọ ghọrọ okpukpe Bahá’í.[4]  Martha Root kọwara na ọ dị ka "Adịghị m ogologo, anaghị m ekwu okwu, anaghị m ekwu okwu, m dị mkpụmkpụ, m dị mkpụmkpụ, m na-amụmụ ọnụ ọchị mgbe niile, enwere m mmetụta onyinye nke nnukwu ọnụ ọchị, ọ na-adịrị m mfe igwu egwu ụmụ nwoke Esperanto na ezumike."". [1]

Na 1907, Tuschinski chọtara akwụkwọ a na-akpọ Esperanto, asụsụ na-enyere ụwa aka n'oge na-adịbeghị anya.  Mgbe ọ dị afọ isii, Tuschinski mụtara asụsụ ahụ ngwa ngwa wee malite ịkụziri ya na Danzig, na-eguzobe Association Gdańsk Esperanto na Nọvemba 1907. [1] [2] N'afọ ahụ, ọ gara nzukọ ọgbakọ 4th World Esperanto na Dresden, ebe ọ zutere L. L. Zamenhof, onye mepụtara Esperanto.  N'afọ ndị sochirinụ, Tuschinski gbasara asụsụ Danzig dum, GDA nwere ihe karịrị 100 ụmụ akwụkwọ na 1910.". [2][3]

Ọ bụ ezie na Agha Ụwa Mbụ belatara ikike ịgbasa Esperanto, nguzobe nke Free City nke Danzig mgbe agha ahụ gasịrị mere ka asụsụ gbasaa n'obodo ahụ;  Ka ọ na-erule 1920, enwere klaasị Esperanto isii na Danzig, yana ngụkọta ụmụ akwụkwọ 130 [1] [2] Na 1922, Tuschinski hiwere Gdańsk Esperanto Congress na mmekorita ya na World Esperanto Association, na afọ ise ka e mesịrị, obodo ahụ kwadoro ọgbakọ 19th World Esperanto.  Tuschinski, bụ́ onye dị afọ 80 n’oge ahụ, kwuru banyere nsọpụrụ nke nzukọ ahụ.  Ọ nọgidere na-akwado Esperanto ruo mgbe ọ nwụrụ na Danzig, bụ́ nke ndị Nazi weghaara na October 9, 1939, mgbe ọ dị afọ 98. [2]

A na-egosi ndụ Tuschinski na Wrzeszcz Film Festival 2023, nke Palma Foundation mepụtara ma gosipụta ụmụ nwanyị anọ sitere na mpaghara Wrzeszć nke Gdańsk..[4]

Ihe odide

[dezie | dezie ebe o si]
  1. Root (1927). "What Danzig Has: How to bring a Universal Congress of Esperanto in your city". Star of the West 18 (1): 29–31. 
  2. 2.0 2.1 Grygorcewicz. Anna Elisa Tuschinski (pl). Metropolitanka. Retrieved on 2023-06-02.
  3. Daniluk (2017-08-13). 90 lat od spotkania esperantystów w Gdańsku (pl). Trojmiasto.pl. Retrieved on 2023-06-02.
  4. Wrzeszczanki (pl). Gdańsk (January 21, 2023). Retrieved on 2023-06-02.