Gaa na ọdịnaya

Anna Weber-van Bosse

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Njem Siboga 1899-1900

Anna Antoinette Weber-van Bosse (27 Machị 1852 - 29 Ọktoba 1942) bụ onye Dutch phycologist, ọkachamara na algae mmiri.[1]

Mmasị ya na ihe ọkụkụ na anụmanụ malitere mgbe ọ dị obere, nke sitere na njem ọ na-aga n'ogige anụ ụlọ Amsterdam mgbe niile. Ọ gara Mahadum Amsterdam na 1880, bụ ebe e mere ya ka ọ rụọ ọrụ ụlọ nyocha ya n'ime ụlọ dị iche na ụmụ akwụkwọ nwoke..[1]Creese (2004). Ladies in the Laboratory II. Oxford, UK: Scarecrow Press, INC, 106–110. ISBN 0-8108-4979-8. Creese, Mary (2004). Ladies in the Laboratory II. Oxford, UK: Scarecrow Press, INC. pp. 106–110. ISBN 0-8108-4979-8.</ref>

Ụfọdụ n'ime ọrụ ya kachasị ukwuu sitere na njem Siboga, nke a na-ewere na njem kachasị mkpa maka phycology nke mmiri na ọdịda anyanwụ Pacific maka narị afọ nke iri na itoolu. Ya na di ya, Max Weber gbara ọsọ. Njem ndị a wetara ọtụtụ nchọpụta, gụnyere mkpụrụ ndụ ọhụrụ nke algae, dị ka Periphykon, Exophyllum, na Microphyllum. Edere ọtụtụ n'ime ihe ndị ọ chọpụtara na njem a n'akwụkwọ akụkọ ya Corallinaceae (1904), na mpịakọta anọ ya Liste des algues du Siboga (1913-1928). [1]Creese (2004). Ladies in the Laboratory II. Oxford, UK: Scarecrow Press, INC, 106–110. ISBN 0-8108-4979-8. Creese, Mary (2004). Ladies in the Laboratory II. Oxford, UK: Scarecrow Press, INC. pp. 106–110. ISBN 0-8108-4979-8.</ref>

Ụfọdụ n'ime nchọpụta ya bịara n'oge njem ndị gara n'ebe ugwu Norway na East Indies. Ọ chọpụtara ụdị Phytophysa na ụdị symbiosis n'etiti algae na sponges tupu ọ gawa Siboga.

A rụrụ ọtụtụ n'ime ọrụ ya n'ụlọ ya Huis Eerbeek, ebe ọtụtụ ndị ọkà mmụta ihe ọkụkụ ga-eleta maka ndụmọdụ. N'èzí ihe ọmụmụ mmiri, ọ rụrụ ọrụ na ụlọ ọrụ nlekọta ụmụaka na Amsterdam.[1]

Ọ natara ọtụtụ onyinye maka ọrụ ya, gụnyere otu n'ime nsọpụrụ kachasị elu nke mba ahụ, Chevalier de l'ordre d'Orange-Nassau, na nzere doctorate nke Mahadum Utrecht. A gụrụ ụdị nnụnụ <i id="mwOQ">Dicaeum annae</i> aha iji sọpụrụ ya.[2] Ọ nwụrụ n'ụbọchị iri abụọ na itoolu n'ọnwa Ọktoba n'afọ 1942, mgbe ọ dị afọ iri itoolu.[1]Creese (2004). Ladies in the Laboratory II. Oxford, UK: Scarecrow Press, INC, 106–110. ISBN 0-8108-4979-8. Creese, Mary (2004). Ladies in the Laboratory II. Oxford, UK: Scarecrow Press, INC. pp. 106–110. ISBN 0-8108-4979-8.</ref>

Ihe si na Dr. Weber-van Bosse's The Corallinaceae of the Siboga - njem:

"Siboga gbalịrị ịchọta ezigbo nkedo n'akụkụ ọwụwa anyanwụ nke Saleyer: abalị ahụ gara n'ihu ngwa ngwa ya mere Commander Tvdeman kpebiri ịkwụnye maka abalị ahụ n'akụkụ coral a kpọrọ aha n'elu, ebe o ji n'aka ịchọta site na 8 - 10 m. Ihe ijuanya anyị siri dị ukwuu n'ụtụtụ na-esote mgbe anyị na-abịa na deck, anyị hụrụ ụcha na-acha uhie uhie na ala oké osimiri ahụ na-akpaghasị mgbe niile site na eriri ọcha. "Ọ bụghị ụsọ mmiri nke anyị dara. " E bipụtara ya na 1904.[3]

Ihe ngosi

[dezie | dezie ebe o si]

Akwụkwọ ndị a họọrọ

[dezie | dezie ebe o si]
  1. Corallinaceae nke njem Siboga, Weber-van Bosse, A. (Anna), - Fosalie, Mikal Hegġelund - 1904

Edemsibia

[dezie | dezie ebe o si]
  1. 1.0 1.1 1.2 1.3 1.4 Creese (2004). Ladies in the Laboratory II. Oxford, UK: Scarecrow Press, INC, 106–110. ISBN 0-8108-4979-8. Creese, Mary (2004). Ladies in the Laboratory II. Oxford, UK: Scarecrow Press, INC. pp. 106–110. ISBN 0-8108-4979-8.
  2. Beolens (2014-10-01). The Eponym Dictionary of Birds (in en). Bloomsbury Publishing. ISBN 9781472905741. 
  3. Weber-van Bosse (1904). The Corallinaceae of the Siboga-expedition, 6.