Gaa na ọdịnaya

Annie Jiagge

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

Annie Ruth Jiagge, GM (née Baëta; 7 Ọktoba 1918 – 12 Juun 1996), makwaara dị ka Annie Baëta Jiagge, bụ onye ọkaiwu Ghana, ọkaikpe na onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị. Ọ bụ nwanyị mbụ na Ghana na Commonwealth of Nations ghọrọ ọkàikpe.[1] Ọ bụ onye isi na-edepụta nkwupụta na mkpochapụ ịkpa oke megide ụmụ nwanyị na onye rụpụtara otu nzukọ nke ghọrọ ụlọ akụ mba ụwa ụmụ nwanyị.

Mbido ndụ na agụmakwụkwọ

[dezie | dezie ebe o si]

Annie Ruth Baeta mụrụ na 7 October 1918 na Lomé, French Togoland. Ndị mụrụ ya bụ onye nkụzi Henrietta Baëta na onye ozi Presbyterian Robert Domingo Baëta. O si n'agbụrụ Ewe nke dị n'ebe ndịda ọwụwa anyanwụ Ghana na Togo. Onye òtù ezinụlọ Baëta a ma ama, ọ bụ otu n’ime ụmụ asatọ, ọ bụ ezie na ọ bụ nanị Annie na ụmụnne ya bụ́ Ndị Kraịst, Lily, na William biri ndụ ruo mgbe ha toruworo ogo mmadụ. Nwanne ya nwoke nke okenye, Christian Baëta, bụ onye agụmakwụkwọ na onye ozi Presbyterian nke ahọpụtara onye odeakwụkwọ Synod nke Evangelical Presbyterian Church nke Gold Coast site na 1945 ruo 1949 [1] [2] [3] ma bụrụkwa ihe enyemaka na nguzobe Mahadum Ghana, Legon na 1948.[4] [5] [6] Nne na nna ya chọrọ ka ọ gụọ akwụkwọ Bekee na ya na nne nne ya bi na Keta dị n'ụsọ oké osimiri (mgbe ahụ na British Togoland).[1]


Baeta gara Achimota College ma nweta asambodo onye nkuzi ya na 1937. Ọ bụ onye isi ụlọ akwụkwọ na onye nkuzi na Evangelical Presbyterian Girls School site na 1940 ruo 1946. Mgbe oké osimiri kpochapụrụ ụlọ nke Evangelical Presbyterian School for Girls na 1940, a kwagara ụmụ agbọghọ ahụ na Evangelical presbyterian school for Boys. Ụlọ akwụkwọ ahụ jupụtara, Baeta makwaara na ọ ga-esiri ike ịchọta ego maka ụlọ ọhụrụ. Ọ gakwuuru ndị Evangelical Presbyterian Church Choir ma gbanwee ya ka ọ bụrụ otu ihe nkiri nke tinyere egwu George F. Rool David the Shepherd Boy. Egwuregwu ahụ gara nke ọma ma kpọọ ndị otu ahụ ka ha rụọ ọrụ na nnukwu obodo Gold Coast na Togo. Baeta nwere ike ịnakọta ego maka ụlọ akwụkwọ ọhụrụ maka ụmụ agbọghọ nke e wuru na Disemba 1945. [1]

Ọmụmụ ihe na London

[dezie | dezie ebe o si]

Oge Baeta na Evangelical Presbyterian Girls School na-emezu ma hapụ ya ka ọ ghara iru ala.[1] Ọ gafere ule agụmakwụkwọ nke London n'afọ 1945. [2] Nwanne ya nwoke nke okenye Christian mere nyocha na Mahadum nke London maka ya na nne ya nwetara ego mgbazinye maka ya. A nabatara ya na London School of Economics and Political Science na 1946. Ndị ọrụ ibe ya nwoke si Gold Coast gbara ya ume ịhapụ ọmụmụ ya, na-eche na ha siri ike maka nwanyị. Otu nyere ya ohere ịhazi ọnọdụ maka ya na Paris Academy iji mụọ imewe ejiji. Ọ gwara ha na ọ ga-alaghachi Gold Coast ma ọ bụrụ na ọ gafere ule mbụ ya. Ọ gafere, ndị ikom ahụ anaghịzi enye ya nsogbu. Ọ natara LLB ya na 1949 ma kpọọ ya na Bar na Lincoln's Inn n'afọ sochirinụ. Baëta sonyekwara n'ọrụ okpukpe na mmekọrịta mmadụ na ibe ya n'oge ezumike ya na London. Ọ rụrụ ọrụ na ogige ndị ntorobịa nke Young Women's Christian Association (YWCA) haziri ma họpụta ya na Kọmitii Nchịkwa nke World YWCA n'oge afọ ikpeazụ ya dị ka nwa akwụkwọ.[1]

Ọrụ iwu, ọrụ ikike ụmụ nwanyị na ihe nketa

[dezie | dezie ebe o si]

Baeta guzobere omume onwe ya mgbe ọ laghachiri na Gold Coast na 1950. O duuru usoro mmekọrịta ọha na eze iji guzobe YWCA mba maka ógbè ahụ na e mepụtara ihe nkiri akwụkwọ dịka akụkụ nke draịva ịkụziri ọha na eze banyere nzukọ a. Baeta lụrụ Fred Jiagge na 10 Jenụwarị 1953. Ọ hapụrụ ụlọ mmanya ahụ wee bụrụ onye ọka ikpe maka Bench na June 1953.[1] Na 1954, ọ malitere ịgachi nzukọ ọgbakọ nke Kansụl Ụka Ụwa.[2] Site na 1955 ruo 1960, ọ bụ onyeisi oche nke YWCA. Ya na di ya kuchiri nwatakịrị, bụ́ Rheinhold, na 1959. Na 1959, ọ ghọrọ ọkàikpe nke Ụlọikpe Sekit..[1]   Mgbe ọ matara banyere otu nwa agbọghọ e dinara n'ike na Accra mgbe o si n'ime obodo bịa ebe ahụ maka ajụjụ ọnụ ọrụ, Jiagge rịọrọ enyemaka gọọmentị iji nye ụmụ nwanyị na-eleta ebe obibi dị nchebe. O nwetara ndị na-ege ntị na onye isi ala Ghana Kwame Nkrumah ma mee ka o kwenye na ọrụ ahụ dị mkpa. Ọ butere ụzọ na mkpọsa na-aga nke ọma na 1961 nke nwetara ego buru ibu maka ụlọ oriri na ọṅụṅụ ụmụ nwanyị YWCA. N'afọ ahụ, ọ ghọrọ onye ọka ikpe nke Ụlọikpe Kasị Elu. Site na 1961 ruo 1976 ọ bụ onye otu kansụl nke Mahadum Ghana . N'afọ 1962, a họpụtara ya ka ọ nọchite anya Ghana na United Nations Commission on the Status of Women . A gwara ya ka ọ bụrụ onye isi oche nke Commission to Investigate the Assets of Senior Public Servants and Named Political Leaders na 1966. Ọ kwadoro ikike ụmụ nwanyị site na ọrụ ya na United Nations, na-anọchite anya Ghana ruo n'afọ 1972. N'afọ 1966, a họpụtara ya ka ọ bụrụ onye na-ekwuchitere Kọmitii ahụ. N'oge nzukọ na Iran na 1967, e boro Commission ebubo ịkwadebe akwụkwọ gbasara iwepụ ịkpa ókè megide ụmụ nwanyị. N'inwe nchegbu na a gaghị emecha akwụkwọ mgbe ha hapụrụ Iran, Jiagge zutere ndị ọzọ so n'òtù ahụ, gụnyere Princess Ashraf Pahlavi nke Iran, wee dee akwụkwọ ahụ n'otu abalị. E zigara ya na mba ndị otu UN maka ịza ajụjụ ma mesịa nabata ya. Nkwupụta ahụ bụ ihe dị mkpa na-ebute ụzọ na Nkwekọrịta Iwu 1979 maka iwepụ ụdị ịkpa ókè niile megide ụmụ nwanyị. A họpụtara Jiagge ka ọ bụrụ onye isi oche nke nnọkọ nke iri abụọ na otu nke Commission na 1968. [1]

E nyere Jiagge Grand Medal of Ghana na Gimbles International Award for Humanitarian Works na 1969. A họpụtara ya dịka onye ọka ikpe nke ụlọ ikpe mkpegharị ikpe n'otu afọ ahụ, [1] ụlọ ikpe kachasị elu na Ghana n'oge ahụ. Ọ bụ nwanyị mbụ na-ekpe ikpe n'ụlọ ikpe mkpegharị ikpe. [3] E nyere ya akara ugo mmụta iwu nsọpụrụ site na Mahadum Ghana na 1974. N'afọ 1975, o guzobere Ghana National Council on Women and Development ma bụrụ onyeisi oche mbụ ya. Dị ka onyeisi oche, ọ kpọkọtara nzukọ nke ụmụ nwanyị Ghana iji mụta echiche ha banyere Ịha nhata, Mmepe na Udo, isiokwu nke 1975 International Women's Conference na Mexico. Ọ mụtara na inweta otuto bụ ihe kachasị mkpa maka ụmụ nwanyị mba ya ma duru ndị nnọchi anya Ghana gaa nzukọ ahụ. Ya na ndị ọzọ kwere nkwa ego mkpụrụ maka Ụlọ Akụ̀ Ụmụ nwanyị, e guzobere ụlọ ọrụ Stitching to Promote Women's World Banking (nke bụzi Women's International Banking) ma nwee isi ụlọ ọrụ na New York. O mechara rụọ ọrụ na bọọdụ nke Women's World Banking na Ghana. Jiagge jere ozi dị ka onye isi oche nke World Council of Churches site na 1975 ruo 1983. N'afọ 1979, ọ bụ onye otu nzukọ nke dere iwu nke mba Ghana nke atọ. Ọ bụ onye nhazi nke World Council of Churches maka mmemme ha iji lụso ịkpa ókè agbụrụ ọgụ site na 1984 ruo 1991 ma gbakọọ aka megide usoro ịkpa ókè nwoke na nwanyị nke South Africa.[1]

A họpụtara Jiagge ka ọ bụrụ onye isi oche nke ụlọ ikpe mkpegharị ikpe n'afọ 1980. N'afọ ahụ, ọ duuru ndị nnọchi anya Ghana ọzọ gaa Nzukọ Ụmụ nwanyị nke Mba Nile na Copenhagen. Ọ nọgidere bụrụ onye isi oche nke ụlọ ikpe mkpegharị ruo mgbe ọ lara ezumike nká na 1983. O nyere aka ịhazi Nzukọ nke Anọ nke Ụwa na Ụmụ nwanyị dị ka onye otu ndụmọdụ nke odeakwụkwọ ukwu UN n'afọ ahụ. N'afọ 1985, ọ rụrụ ọrụ na kọmitii United Nations nke na-eduzi mkparịta ụka ọha na eze na Ọrụ nke Transnational Corporations na South Africa na Namibia. Ọ rụkwara ọrụ na Kọmitii nke Ndị ọkachamara bụ ndị dere Iwu Ghana na 1991. [1]

Site na 1993 ruo mgbe ọ nwụrụ, Jiagge jere ozi na Council of State Ghana. Ọ nwụrụ na 12 June 1996 na Accra.[1] Ozizi nke Annie Jiagge Memorial Lectures hiwere site na Ministri nke Women na Children na 2009.[2] Ụlọ obibi, Annie Baëta Jiagge House, nke mbụ, Ụlọ 17, n'ụlọ akwụkwọ ya, Achimota School bụ aha ya na ncheta ya iji kwado ọrụ ya dị ka onye na-azụ ahịa na ọrụ iwu na Ghana..[4]

  • Nnukwu ihe nrite nke Ghana (1969)
  • Ihe nrite Gimbles International (1969)
  • Ụmụ nwanyị ndị ọka iwu mbụ gburugburu ụwa

Edemsibia

[dezie | dezie ebe o si]
  1. 1.0 1.1 1.2 1.3 1.4 1.5 1.6 1.7 1.8 Prah (2002). "Jiagge, Annie (1918–1996)", in Commire: Women in World History: A Biographical Encyclopedia. Waterford, Connecticut: Yorkin Publications. ISBN 978-0-7876-4074-3. Retrieved on 2015-10-28. Prah, Mansah (2002). . In Commire, Anne (ed.). Women in World History: A Biographical Encyclopedia. Waterford, Connecticut: Yorkin Publications. ISBN 978-0-7876-4074-3. Archived from the original on 2016-04-09. Retrieved 2015-10-28.
  2. Halperin (February 1968). "It's Wonderful to be a Woman: An Interview with Annie Jiagge". The Rotarian: 36–37, 59. 
  3. "Gender Ministry pays tribute to Ghanaian women", Ghana News Agency, 9 March 2014.
  4. Here Are All 17 Boarding Houses Of Achimota And What They Stand For - Kuulpeeps - Ghana Campus News and Lifestyle Site by Students (en-US). kuulpeeps.com (3 December 2017). Archived from the original on 2018-05-27. Retrieved on 2018-05-27.