Asụsụ Akpes
| Akpes Templeeti:Infobox Language/pronunciation | ||
|---|---|---|
| Spoken in: | Nigeria | |
| Region: | Ondo State | |
| Total speakers: | 7,000 | |
| Language family: | Nnijer–Kongo Atlantic–Congo Volta–Congo Volta–Niger Templeeti:Sm Akpes–Edoid Akpes | |
| Language codes | ||
| ISO 639-1: | none | |
| ISO 639-2: | —
| |
| ISO 639-3: | ibe
| |
| Note: This page may contain IPA phonetic symbols in Unicode. | ||
Akpes ( Àbèsàbèsì ) bu asusu Naijiria di egwu . Ndị na-asụ ya ruru puku asaa na-asụ ya na Ugwu Ondo steeti . Asụsụ a bụ ọtụtụ asụsụ ndị ọzọ nke mpaghara Akoko gbara ya gburugburu, ebe Yoruba bụ asụsụ asụsụ. Yoruba na-edochi Akpes n'ọtụtụ ebe na-abụghị nke ọha ma si otú a na-ebuga ngbanwe nke nta nke nta site na Akpes gaa na Yoruba . A na-ekwukarị Akpes na ngalaba Volta-Congo nke Niger-Congo phylum .
Aha
[dezie | dezie ebe o si]A na-akpọkarị asụsụ a 'Akpes' n'akwụkwọ. Ebe okwu a bụ n'ezie aha otu n'ime olumba anọ ahụ, ndị obodo niile na-ekwu okwu anaghị akwado ya. Nzukọ nke ndị nnọchiteanya nke obodo itoolu niile ewepụtala okwu 'Abesabesi' iji gosi asụsụ ahụ. Ọ bụ mmụgharị nke okwu àbès pụtara 'anyị'.
Nkesa na iche
[dezie | dezie ebe o si]A na-asụ Abesabesi na obodo itoolu dị iche iche na Akoko North-East na Akoko North-West LGAs nke Ondo State . Ebe Àkùnnù, Àsẹ̀, Gèdègédé, Ìbáràmù, Ìkáràmù, na Ìyànì bụ obodo kwụụrụ onwe ya, ebe atọ mejupụtara otu ụzọ n’ụzọ anọ nke obodo Ajọwá ọtụtụ asụsụ: Dája, Ẹ̀ṣúkù, Ìlúdọ̀tun (nakwa: Ìlọ̀dùn ma ọ bụ Àkùnnù Àjọwá). [1] Efifa nke Ajowa dị nkeji iri na ise na-asụbu Akpe n'oge gara aga mana ọ gbanwere n'ụdị Yoruba dị iche iche. [2] Agoyi (2009) na-ekewa ụdị dị iche iche nke obodo iteghete ndị a n'asụsụ anọ: Akpes, Ekirọmi, Èṣùkù, Ìluẹnì. Nyocha ya na-adaberekarị na ndịiche dị na lexicon na ụda ụda (karịsịa nkwekọrita ụdaume). Olumba niile nwere nghọta. [3] N'okpuru ebe a bụ tebụl nke olumba niile, ebe ndị a na-asụ na ya, na aha ndị ọzọ.
| Dialect | Settlement | Location | Coordinates | Alternate names |
|---|---|---|---|---|
| Akpes | Àkùnnù | Akoko North-East LGA | ||
| Ìlúdọ̀tun | Quarter of Àjọwá, Akoko North-West LGA | Ìlọ̀dùn, Àkùnnù Àjọwá | ||
| Èkiròmì | Asẹ | Akoko North-West LGA | ||
| Ìkáràmù | Akoko North-West LGA | Ikaram, Ikeram, Ikorom | ||
| Èṣùkù | Dája | Quarter of Àjọwá, Akoko North-West LGA | ||
| Ẹ̀ṣùkù | Quarter of Àjọwá, Akoko North-West LGA | Echuku | ||
| Ìluẹnì | Gèdègédé | Akoko North-West LGA | ||
| Ìbáràmù | Akoko North-West LGA | Ibaram | ||
| Ìyànì | Akoko North-West LGA |
| N'ihu | Central | Azu | |
|---|---|---|---|
| Mechie | ĩ | ũ | |
| N'etiti | ɛ̃ | ɔ̃ | |
| Mepee | ã |
Consonants
[dezie | dezie ebe o si]Ndepụta consonant nke Abesabesi nwere consonants iri abụọ na itoolu. Ọ bụ ezie na a na-ejikarị 20 n'ime consonants ndị a na lexemes, itoolu na-apụta obere ntakịrị (nke egosiri na mbikọ). Ọtụtụ n'ime consonants ndị a dị n'akụkụ bụ akara nkwusioru, imi, na fricatives, dị ka / bʷ /, / mʷ /, na / hʷ /. Agoyi na-emeso consonants ndị a n'ihi ụdaume gbara okirikiri ehichapụrụ. [4] Ekwentị ahụ / ʃ/ nwere ike ime ka [ ʃ ] ma ọ bụ dị ka onye mmekọ [ t͜ʃ ] .
| Labial | Alveolar | Postalveolar | Palatal | Velar | Labial-velar | Glottal | |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Plosive | (p) Templeeti:Ns b Templeeti:Ns (bʷ) | t Templeeti:Ns d | k Templeeti:Ns (kʷ) Templeeti:Ns ɡ | k͜p Templeeti:Ns ɡ͜b | |||
| Nasal | m Templeeti:Ns (mʷ) | n | ɲ | ŋ | |||
| Fricative | f Templeeti:Ns (fʷ) | s Templeeti:Ns (sʷ) | ʃ Templeeti:Ns (ʃʷ) | h Templeeti:Ns (hʷ) | |||
| Affricate | d͜ʒ | ||||||
| Lateral | l | ||||||
| Approximant | r | j Templeeti:Ns (j̃) | w |
Hụkwa
[dezie | dezie ebe o si]- Ndepụta okwu Akpes (Wiktionary)
Ọgụgụ ọzọ
[dezie | dezie ebe o si]- Agoyi, Taiwo Ọpeyemi 1997. Ụdị ọnụọgụgụ na nhazi mkpụrụ ndụ ihe nketa . Akwụkwọ ọmụmụ, University of Ilorin.
- Ayọla OJ 1986. Akụkụ nke fonology nke Dája . BA ogologo edemede, University of Ilorin.
- Blench, Roger. 2011. Comparative Akpes .
- Ibrahim-Arirabiyi, Femi 1989. Ntụle nwughari nke Akpes lects . Usoro mmụta MA, Ngalaba Linguistics na Asụsụ Naijiria, Mahadum Port Harcourt.
- Lau, Jonas 2021. Asụsụ ntụaka dijitalụ nke Abesabesi. Maka usoro data maka grammar ntụaka dijitalụ . Thesis Doctoral, Mahadum Cologne
- Raji, BT 1986. Akụkụ nke phonology nke Ikaramu . BA ogologo edemede, University of Ilorin.
Ntụaka
[dezie | dezie ebe o si]ugwu nke Manipur na Northeast steetibi na ugwu ugwu nke Manipur na Northeast steeti ọtụtụ asụsụ: Dája, Ẹ̀ṣúkù, Ìlúdọ̀tun (nakwa: Ìlọ̀dùn ọtụtụ asụsụ: Dája, Ẹ̀ṣúkù, Ìlúdọ̀tun (nakwa: Ìlọ̀dùn
- ↑ Lau (2021). Location and surrounding languages. Abesabesi Grammar.
- ↑ (2013) "Language, Invasion and Insecurity: The history of Àbèsàbèsì". American Journal of Social Issues and Humanities 3 (2): 68–77.
- ↑ (2001) "The category of number and the genetic classification of Èkìròmì". Inquiry in African Languages and Literatures 4: 64–80.
- ↑ (2013) "Classification of Abesabesi". International Journal of Language and Literatures 1 (1): 37–51.
Njikọ mpụga
[dezie | dezie ebe o si]- Blog asụsụ Abesabesi
- Nchịkọta Àbèsàbèsì - ELAR, SOAS, Mahadum London
- Akwụkwọ na mmezi asụsụ Abesabesi
- Akpes basic lexicon na Global Lexicostatistical Database