Gaa na ọdịnaya

Asụsụ Alekano

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Asụsụ Alekano
asụsụ, modern language
obere ụdị nkeGoroka Dezie
mba/obodoPapua New Guinea Dezie
ụmụ amaala kaEastern Highlands Province Dezie
ụdị asụsụsubject–object–verb Dezie
Ọkwa asụsụ Ethnologue7 Shifting Dezie

 

Alekano, ma ọ bụ Gahuku (Gahuku-Gama), bụ asụsụ Papuan a na-asụ na Gahuku Rural LLG nke Eastern Highlands Province, Papua New Guinea . Enwere ihe dị ka ndị na-ekwu okwu 25,000.

A na-akpọkwa Alekano dị ka Gahuku, n'aha agbụrụ ndị kasị ukwuu nke ndị ọkà okwu, ma ọ bụ Gama, na-esote ezinụlọ nke abụọ kasị ukwuu. Ndị na-asụ asụsụ na-abụghị ndị agbụrụ a ajụla ịkpọ asụsụ ahụ aha ndị a. Onye ọkà mmụta asụsụ Ellis Deibler tụpụtara Alekano ka ọ bụrụ aha ọhụrụ dabara adaba, ndị ọkà mmụta asụsụ nwere ike were ya dị ka aha gọọmentị. Ọ fọrọ nke nta ka ndị na-asụ Gahuku na Gama amaghị aha ahụ. "Alekano" pụtara "weta ya". N'asụsụ abụọ nwere njikọ chiri anya a na-asụ ozugbo na ugwu ọdịda anyanwụ, Tokano na Dano, ọ nwere otu ihe ọ pụtara.

fonology

[dezie | dezie ebe o si]

Alekano nwere ụdaume 5, ha niile enweghị okirikiri, nke pụrụiche. O nwere consonants iri na abụọ, mana /w/ A na-ahụ ya naanị n'ime ime obodo Wanima, na ntọhapụ ma ọ bụ na okwu nbinye pidgin .

N'ihu Azu
Elu i ɯ
N'etiti e ɤ
Dị ala ɑ

Glottal coda

[dezie | dezie ebe o si]

Na Alekano, enwere ike mechie syllable naanị site na iji nkwụsị glottal, dị ka ọ dị na /ɑʔnesiʔ/ "ezuru". A naghị emeso nke ahụ ugbu a dị ka mgbaaka, mana amabeghị ma mkpụrụokwu ndị edere dị ka ụdaume mbụ na-amalite na nkwụsị glottal. Edere ya dị ka nnukwu ụda olu n'ọkpụkpụ, dịka ọmụmaatụ, ánesí .

Consonants

[dezie | dezie ebe o si]
Bilabial Alveolar Velar Glottal
Ihu imi m n
Plosive p t k
Odika β l ~ ɽ ɣ h
Sibilant voiceless s
voiced z

Mpụta bụ [ l ] mmalite na [ ɽ ] n'etiti ụdaume.

Mkpụrụokwu

[dezie | dezie ebe o si]

Mkpụrụokwu ndị kacha gbagwojuru anya bụ nke ụdị /CVVʔ/ : VV nwere ike ịbụ diphthong nke /ɑ/, /e/, ma ọ bụ /ɤ/ sochiri /i/ ma ọ bụ /ɯ/, ma ọ bụ nke /iɯ/ . Udaume ndị ọzọ nwekwara ike ime n'usoro ( hiatus ).

Alekano nwere ụda dị ala ma dị elu mana ọ nwere ibu ọrụ dị ala. HL na-enweta nrụgide siri ike, LH obere nrụgide.

Ụtọ asụsụ

[dezie | dezie ebe o si]

Alekano bụ asụsụ isiokwu-ihe-ngwaa (SOV). [1]

Ọkpụkpụ

[dezie | dezie ebe o si]

Alekano na-eji mkpụrụedemede Latịn .

IPA ɑ e ɣ h i k l m n ɤ p s z t ɯ β
Akwụkwọ ozi Aa Ee Gg Hh Ii Kk Ll Mmm Nn Oo Pp Ss Zz Tt Vv

Ntụaka

[dezie | dezie ebe o si]
  1. WALS Online - Language Gahuku. Archived from the original on 2011-07-04. Retrieved on 2011-04-11.

Njikọ mpụga

[dezie | dezie ebe o si]

Templeeti:Kainantu–Goroka languages