Asụsụ Alekano
obere ụdị nke | Goroka ![]() |
---|---|
mba/obodo | Papua New Guinea ![]() |
ụmụ amaala ka | Eastern Highlands Province ![]() |
ụdị asụsụ | subject–object–verb ![]() |
Ọkwa asụsụ Ethnologue | 7 Shifting ![]() |
Alekano, ma ọ bụ Gahuku (Gahuku-Gama), bụ asụsụ Papuan a na-asụ na Gahuku Rural LLG nke Eastern Highlands Province, Papua New Guinea . Enwere ihe dị ka ndị na-ekwu okwu 25,000.
A na-akpọkwa Alekano dị ka Gahuku, n'aha agbụrụ ndị kasị ukwuu nke ndị ọkà okwu, ma ọ bụ Gama, na-esote ezinụlọ nke abụọ kasị ukwuu. Ndị na-asụ asụsụ na-abụghị ndị agbụrụ a ajụla ịkpọ asụsụ ahụ aha ndị a. Onye ọkà mmụta asụsụ Ellis Deibler tụpụtara Alekano ka ọ bụrụ aha ọhụrụ dabara adaba, ndị ọkà mmụta asụsụ nwere ike were ya dị ka aha gọọmentị. Ọ fọrọ nke nta ka ndị na-asụ Gahuku na Gama amaghị aha ahụ. "Alekano" pụtara "weta ya". N'asụsụ abụọ nwere njikọ chiri anya a na-asụ ozugbo na ugwu ọdịda anyanwụ, Tokano na Dano, ọ nwere otu ihe ọ pụtara.
fonology
[dezie | dezie ebe o si]Alekano nwere ụdaume 5, ha niile enweghị okirikiri, nke pụrụiche. O nwere consonants iri na abụọ, mana /w/ A na-ahụ ya naanị n'ime ime obodo Wanima, na ntọhapụ ma ọ bụ na okwu nbinye pidgin .
Udaume
[dezie | dezie ebe o si]N'ihu | Azu | |
---|---|---|
Elu | i | ɯ |
N'etiti | e | ɤ |
Dị ala | ɑ |
Glottal coda
[dezie | dezie ebe o si]Na Alekano, enwere ike mechie syllable naanị site na iji nkwụsị glottal, dị ka ọ dị na /ɑʔnesiʔ/ "ezuru". A naghị emeso nke ahụ ugbu a dị ka mgbaaka, mana amabeghị ma mkpụrụokwu ndị edere dị ka ụdaume mbụ na-amalite na nkwụsị glottal. Edere ya dị ka nnukwu ụda olu n'ọkpụkpụ, dịka ọmụmaatụ, ánesí .
Consonants
[dezie | dezie ebe o si]Bilabial | Alveolar | Velar | Glottal | ||
---|---|---|---|---|---|
Ihu imi | m | n | |||
Plosive | p | t | k | ||
Odika | β | l ~ ɽ | ɣ | h | |
Sibilant | voiceless | s | |||
voiced | z |
Mpụta bụ [ l ] mmalite na [ ɽ ] n'etiti ụdaume.
Mkpụrụokwu
[dezie | dezie ebe o si]Mkpụrụokwu ndị kacha gbagwojuru anya bụ nke ụdị /CVVʔ/ : VV nwere ike ịbụ diphthong nke /ɑ/, /e/, ma ọ bụ /ɤ/ sochiri /i/ ma ọ bụ /ɯ/, ma ọ bụ nke /iɯ/ . Udaume ndị ọzọ nwekwara ike ime n'usoro ( hiatus ).
Ụda
[dezie | dezie ebe o si]Alekano nwere ụda dị ala ma dị elu mana ọ nwere ibu ọrụ dị ala. HL na-enweta nrụgide siri ike, LH obere nrụgide.
Ụtọ asụsụ
[dezie | dezie ebe o si]Alekano bụ asụsụ isiokwu-ihe-ngwaa (SOV). [1]
Ọkpụkpụ
[dezie | dezie ebe o si]Alekano na-eji mkpụrụedemede Latịn .
IPA | ɑ | e | ɣ | h | i | k | l | m | n | ɤ | p | s | z | t | ɯ | β |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Akwụkwọ ozi | Aa | Ee | Gg | Hh | Ii | Kk | Ll | Mmm | Nn | Oo | Pp | Ss | Zz | Tt | Ọ | Vv |
Ntụaka
[dezie | dezie ebe o si]- ↑ WALS Online - Language Gahuku. Archived from the original on 2011-07-04. Retrieved on 2011-04-11.
Njikọ mpụga
[dezie | dezie ebe o si]- Akwụkwọ ọkọwa okwu Alekano Archived
- Ebe nchekwa oghere nke Alekano ọdịyo na vidiyo dị site na Kaipuleohone .