Gaa na ọdịnaya

Asụsụ Alyutor

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

Alyutor ma ọ bụ Alutor bụ asụsụ Russia nke sitere na ngalaba Chukotkan nke asụsụ Chukotko-Kamchatkan, nke ndị Alyutors . Ọ na-awụ akpata oyi n'ahụ, ebe ọ bụ na ọ bụ naanị ndị na-ekwu okwu 25 ka akọọrọ na ọnụ ọgụgụ ndị Russia 2010 .

Ọnọdụ mmekọrịta mmadụ na ibe ya

[dezie | dezie ebe o si]

Alutor bụ ụmụ amaala bi n'ebe ugwu nke Kamchatka Peninsula . Asụsụ ahụ edeghị ya ma ọlị; N'afọ ndị 1970, ndị bi n'obodo ukwu Alutor nke Vyvenka na-erubeghị afọ 25 amaghị asụsụ ahụ. N'afọ ndị na-adịbeghị anya, ụlọ akwụkwọ obodo Vyvenka amalitela ịkụzi asụsụ ahụ. Ruo n'afọ 1958, a na-ewere asụsụ ahụ dị ka "obodo" (dị ka) olumba nke asụsụ Koryak, ma ọ bụghị ihe mgbagwoju anya na ụdị Koryak nke omenala na-akwagharị. Aha njirimara [ˈnəməlʔən] pụtara "onye obodo".

fonology

[dezie | dezie ebe o si]

Alyutor nwere ụdaume isii, ise n'ime ha nwere ike ịdị ogologo ma ọ bụ mkpụmkpụ. The schwa /ə/ enweghị ike ịdị ogologo.

N'ihu Central Azu
Mechie i iː u uː
N'etiti eeː ə o oː
Mepee a aː

Consonants

[dezie | dezie ebe o si]

Enwere consonants 18 na Alyutor. [1]

Labial Alveolar Palatal Velar Uvula Pharyngeal Glottal
plain palatalized
Ihu imi m n ŋ
Plosive p t k q ʔ
Nke na-ese okwu v s ɣ ʕ
Odika w l j
Trill r

Nchegbu na-adabakarị na syllable nke abụọ nke okwu polysyllabic, yana n'ime mkpụrụokwu nke mbụ nke okwu dissyllabic, dịka:

Ọnụọgụ

[dezie | dezie ebe o si]

Alyutor nwere ọnụọgụgụ dị mfe maka ọnụọgụgụ nke mbụ ruo ise, iri na iri abụọ. Ọnụọgụ ndị ọzọ niile bụ mkpokọta dabere na ọnụọgụgụ ndị a.

ịnnan otu
ikpe abuo
zọ gị qq atọ
zọr a qq anọ
malləŋin ise
nannam (in) isii (otu na ise)
mmuo (in) asaa (abụọ na ise)
agụmrịll (in) asatọ (atọ na ise)
agụmrịll (in) itoolu (anọ na ise)
mənɣətkin iri
mənkatək nnan iri na otu
dị egwu iri abụọ (a akara)
qịlik ịnnan iri abụọ na otu
ŋəraqmənɣətkin iri anọ (iri anọ)
ŋəraqmənɣətkin ŋəraqqə iri anọ na anọ
ŋitaqməlləŋin mənɣətkin iri asaa (iri asaa)
mənɣətək mənɣətkin narị iri (iri iri)

Enwere ngwaa nwere oke (njikọ) na enweghị oke. Enwere ọtụtụ conjugations.

Njikọta mmadụ

[dezie | dezie ebe o si]

Ngwaa na-enweghị njedebe na-ekwenye na mmadụ na ọnụọgụ na arụmụka nuklia ha; nkwekọrịta bụ site na ma prefixes na suffixes. Ngwaa ndị na-agbanwe agbanwe na-ekwenye na arụmụka abụọ ahụ (ergative na asolutive), ebe ngwaa ndị na-atụgharị uche na-ekwenye na arụmụka naanị ha (absolutive).

Ngwaa na-akọwapụta akụkụ abụọ, nke zuru oke, nke na-adịghị ahụkebe, na nke na-ezughị okè, na-eji suffix -tkə / -tkəni . Enwere ọnọdụ ise, egosi, mkpa, nhọrọ, ikike (nke sekọmfix akara ta…(ŋ) ), na njikọ (njikere ʔ-/a- ).

Mkpakọrịta mmadụ

[dezie | dezie ebe o si]

Ngwaa otu onye  gụnyere njikọ abụọ, otu nwere otu onye nke atọ na ɣa-... -lin, na nke ọzọ na n-... - qin .

Njikọ na-abụghị nke onwe

[dezie | dezie ebe o si]

Maka ụdị njikọta nke na-abụghị nke mmadụ gụnyere okwu ọnụ (nke e ji sekọpfix a...ka) na mkpa (nke sekọmfix ɣa...a/ta mere). Ụdị na-enweghị ngwụcha Ụdị na-abụghị nke onwe gụnyere okwu ọnụ  na sekọmfix a…ka, na ihe dị mkpa na ɣa…a/ta.

Ụdị na-enweghị njedebe

[dezie | dezie ebe o si]

Ndị a na-agụnye infinitive, azụ azụ, gerunds, na participles.

Ntụaka

[dezie | dezie ebe o si]

suffixes inflectional. Ihe nrịbama ikpe na-ejikọta naanị na akụkụ ikpeazụ nke nkebiokwu aha, belụsọ na nnọchiaha ere akara ngosipụta dị, mgbe ahụ okwu ọ bụla n'ime nkebiokwu ahụ na-ew

  1. Nagayama (2003). Ocherk grammatiki aljutorskogo jazyka. Osaka: Osaka Gakuin University.. 

Akwụkwọ akụkọ

[dezie | dezie ebe o si]
  • Kibrik, AE, SV Kodzasov, IA Murav'eva. 2000. Jazyk na fol'klor aljutorcev. Moscow: IMLI RAN Nasledie. ISBN 5-9208-0035-6
  • Nagayama, Yukari. 2003. Ocherk grammatiki aljutorskogo jazyka ( ELPR Publication Series A2-038). Osaka: Mahadum Osaka Gakuin .

Njikọ mpụga

[dezie | dezie ebe o si]