Asụsụ Aqusha
| Aqusha ахъушан / ахъушала лугъат Templeeti:TlitTempleeti:Infobox Language/pronunciation | ||
|---|---|---|
| Spoken in: | Russia | |
| Region: | Dagestan | |
| Total speakers: | 42,000 in traditional areas | |
| Language family: | Northeast Caucasian Dargin North-Central North Dargwa AqushaTempleeti:Infobox Language/script | |
| Language codes | ||
| ISO 639-1: | none | |
| ISO 639-2: | dar | |
| ISO 639-3: | dar | |
| Dargwa_map_%28Koryakov%29_2021.png | ||
| Note: This page may contain IPA phonetic symbols in Unicode. | ||
Aqusha bụ olumba North Dargwa nke ihe karịrị 42,000 Dargin na-asụ. [1] Ọ bụ ntọala maka asụsụ Dargwa agụmagụ, yana Urakhi, dịka e mepụtara na 1930s. [2] Ndị na-ekwu okwu Aqusha kacha n'etiti otu asụsụ Dargwa. [3]
Nkesa ala
[dezie | dezie ebe o si]A na-ahụkarị Aqusha na mpaghara Akushinsky na Levashinsky . Enwere nnukwu ndị ọbịa nke ndị na-asụ Aqusha na ndịda Europe Russia .
Olumba
[dezie | dezie ebe o si]E kewara Aqusha ka ọ bụrụ olumba abụọ, Aqusha na Levashi. Dị ka Saygid Abdullayev si kwuo, ndịiche dị na olumba Aqusha bụ ihe a na-ahụtaghị nke ọma na nke na-abaghị uru. [3]
fonology
[dezie | dezie ebe o si]Aqusha, na olumba nke ụdị ya, enweghị fortis na lenis iche nke a na-ahụ na olumba nke ụdị Tsudaqar . [4] Ogologo ụdaume na labialization adịghịkwa. Glottalized ⟨ и ⟩ na ⟨ о ⟩ na-eme, na akara ngosi ⟨ д ⟩ na-efunahụ prefixes. [3]
Tụnyere na ọkọlọtọ Dargwa
[dezie | dezie ebe o si]| Akusha | Ọkọlọtọ | Gloss | |
|---|---|---|---|
| Arụ ọrụ | ший | шинни | mmiri |
| Степай | Степанни | Stepan | |
| Ивай | Иванни | Ivan | |
| хӀяй | хӀяй, хӀялли | ọnọdụ | |
| хӀуй | хӀуй, хӀулини | anya | |
| Genitive | ши | шинна | mmiri |
| Степа | Степанна | Stepan | |
| хӀя | хӀялла | ọnọdụ | |
| ша | шалила | akụkụ | |
| ГӀалла | Алила | Ali | |
| Дагъиста | Дагъиста, Дагъистанна | Dagestan |
Ntụaka
[dezie | dezie ebe o si]Levashi. Dị ka Saygid Abdullayev si kwuo, ndịiche dị na olumba Aqusha bụ ihe a na
- ↑ Kori︠a︡kov (2006). "РЕЕСТР КАВКАЗСКИХ ЯЗЫКОВ", Atlas kavkazskikh i︠a︡zykov: s prilozheniem polnogo reestra i︠a︡zykov, Institut i︠a︡zykoznanii︠a︡ (Rossiĭskai︠a︡ akademii︠a︡ nauk) (in ru), Moskva: Piligrim. ISBN 978-5-9900772-1-8.
- ↑ (1990) "Darginskij âzyk", in Izdatelʹstvo "sovetskaâ ènciklopediâ": Lingvističeskij ènciklopedičeskij slovarʹ. Москва: Советская энциклопедия. ISBN 978-5-85270-031-5.
- 1 2 3 4 Абдуллаев (1954). Грамматика даргинского языка (фонетика и морфология). Махачкала: Институт истории, языка и литературы. Абдуллаев, Сайгид Нухкадиевич (1954). Грамматика даргинского языка (фонетика и морфология) (PDF). Махачкала: Институт истории, языка и литературы.
{{cite book}}: CS1 maint: date and year (link) - ↑ Лакско-даргинские языки. tapemark.narod.ru. Retrieved on 2024-12-22.