Asụsụ Aqusha
Aqusha ахъушан / ахъушала лугъат Templeeti:TlitTempleeti:Infobox Language/pronunciation | ||
---|---|---|
Spoken in: | Russia | |
Region: | Dagestan | |
Total speakers: | 42,000 in traditional areas | |
Language family: | Northeast Caucasian Dargin North-Central North Dargwa AqushaTempleeti:Infobox Language/script | |
Language codes | ||
ISO 639-1: | none | |
ISO 639-2: | dar
| |
ISO 639-3: | dar
| |
Dargwa_map_%28Koryakov%29_2021.png | ||
Note: This page may contain IPA phonetic symbols in Unicode. |
Aqusha bụ olumba North Dargwa nke ihe karịrị 42,000 Dargin na-asụ. [1] Ọ bụ ntọala maka asụsụ Dargwa agụmagụ, yana Urakhi, dịka e mepụtara na 1930s. [2] Ndị na-ekwu okwu Aqusha kacha n'etiti otu asụsụ Dargwa. [3]
Nkesa ala
[dezie | dezie ebe o si]A na-ahụkarị Aqusha na mpaghara Akushinsky na Levashinsky . Enwere nnukwu ndị ọbịa nke ndị na-asụ Aqusha na ndịda Europe Russia .
Olumba
[dezie | dezie ebe o si]E kewara Aqusha ka ọ bụrụ olumba abụọ, Aqusha na Levashi. Dị ka Saygid Abdullayev si kwuo, ndịiche dị na olumba Aqusha bụ ihe a na-ahụtaghị nke ọma na nke na-abaghị uru. [3]
fonology
[dezie | dezie ebe o si]Aqusha, na olumba nke ụdị ya, enweghị fortis na lenis iche nke a na-ahụ na olumba nke ụdị Tsudaqar . [4] Ogologo ụdaume na labialization adịghịkwa. Glottalized ⟨ и ⟩ na ⟨ о ⟩ na-eme, na akara ngosi ⟨ д ⟩ na-efunahụ prefixes. [3]
Tụnyere na ọkọlọtọ Dargwa
[dezie | dezie ebe o si]Akusha | Ọkọlọtọ | Gloss | |
---|---|---|---|
Arụ ọrụ | ший | шинни | mmiri |
Степай | Степанни | Stepan | |
Ивай | Иванни | Ivan | |
хӀяй | хӀяй, хӀялли | ọnọdụ | |
хӀуй | хӀуй, хӀулини | anya | |
Genitive | ши | шинна | mmiri |
Степа | Степанна | Stepan | |
хӀя | хӀялла | ọnọdụ | |
ша | шалила | akụkụ | |
ГӀалла | Алила | Ali | |
Дагъиста | Дагъиста, Дагъистанна | Dagestan |
Ntụaka
[dezie | dezie ebe o si]Levashi. Dị ka Saygid Abdullayev si kwuo, ndịiche dị na olumba Aqusha bụ ihe a na
- ↑ Kori︠a︡kov (2006). "РЕЕСТР КАВКАЗСКИХ ЯЗЫКОВ", Atlas kavkazskikh i︠a︡zykov: s prilozheniem polnogo reestra i︠a︡zykov, Institut i︠a︡zykoznanii︠a︡ (Rossiĭskai︠a︡ akademii︠a︡ nauk) (in ru), Moskva: Piligrim. ISBN 978-5-9900772-1-8.
- ↑ (1990) "Darginskij âzyk", in Izdatelʹstvo "sovetskaâ ènciklopediâ": Lingvističeskij ènciklopedičeskij slovarʹ. Москва: Советская энциклопедия. ISBN 978-5-85270-031-5.
- ↑ 3.0 3.1 3.2 3.3 Абдуллаев (1954). Грамматика даргинского языка (фонетика и морфология). Махачкала: Институт истории, языка и литературы. Абдуллаев, Сайгид Нухкадиевич (1954). Грамматика даргинского языка (фонетика и морфология) (PDF). Махачкала: Институт истории, языка и литературы.
{{cite book}}
: CS1 maint: date and year (link) Kpọpụta njehie: Invalid<ref>
tag; name ":3" defined multiple times with different content - ↑ Лакско-даргинские языки. tapemark.narod.ru. Retrieved on 2024-12-22.