Gaa na ọdịnaya

Asụsụ Arutani-Sape

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Arutani–Sape, nke a makwaara dị ka Teta–Kaliana ma ọ bụ Kalianan, bụ ezinụlọ asụsụ a tụrụ aro [1] nke gụnyere asụsụ abụọ edekọghị nke ọma na South America, nke abụọ a na-anwụ ugbu a ma ọ bụ kpochapụ. Ha na kacha mma naanị anya. Kaufman (1990) chọtara njikọ doro anya, ma Migliazza & Campbell (1988) kwusiri ike na ọ dịghị ihe akaebe maka ijikọ ha. Asụsụ abụọ ahụ bụ,

Okwu okwu

[dezie | dezie ebe o si]

Migliazza (1978)

[dezie | dezie ebe o si]

Migliazza (1978) na-enye tebụl ndepụta Swadesh ndị a maka Uruak, Sape, na Máku ("Maku"):

  • Asụsụ Macro-Puinavean

Ihe ndetu

[dezie | dezie ebe o si]

okwu ahụ nwere ike n'ezie nwere na Pimenteira ( Cariban )

Ntụaka

[dezie | dezie ebe o si]
  • Hammarström, Harald. 2010. 'Okwa nke ezinaụlọ ndị edekọchaghị akwụkwọ n'ụwa'. N'ime akwụkwọ ndekọ na nchekwa asụsụ, v 4, p 183 [1]

Ọgụgụ ọzọ

[dezie | dezie ebe o si]
  • Armellada, Cesareo de & Baltasar de Matallana. 1942. Exploración del Paragua. Boletín de la Sociedad Venezolana de Ciencias Naturales 8, 61-110.
  • Coppens, Walter. 2008 [1983]. Los Uruak (Arutani). Na Miguel Ángel Perera (ed.) Los aborígenes de Venezuela, mbipụta nke abụọ, Mpịakọta 2, 705-737. Caracas: Fundación La Salle de Ciencias Naturales/Instituto Caribe de Antropología na Sociología.
  • Rosés Labrada, Jorge Emilio, Thiago Chacon & Francia Medina. 2020. Arutani (Venezuela na Brazil) – onyonyo asụsụ . Na Peter K. Austin (ed.) Ndekọ asụsụ na nkọwa 17, 170-177. London: Ebipụtala EL.
  • Jorge Emilio Rosés Labrada & Francia Medina (2019). Sapé (Venezuela) - Foto nke asụsụ . Na Peter K. Austin (ed.) Akwụkwọ na nkọwa asụsụ, vol 16. London: Ebipụtala EL. 169-175.