Asụsụ Arutani-Sape
Ọdịdị
Arutani–Sape, nke a makwaara dị ka Teta–Kaliana ma ọ bụ Kalianan, bụ ezinụlọ asụsụ a tụrụ aro [1] nke gụnyere asụsụ abụọ edekọghị nke ọma na South America, nke abụọ a na-anwụ ugbu a ma ọ bụ kpochapụ. Ha na kacha mma naanị anya. Kaufman (1990) chọtara njikọ doro anya, ma Migliazza & Campbell (1988) kwusiri ike na ọ dịghị ihe akaebe maka ijikọ ha. Asụsụ abụọ ahụ bụ,
Okwu okwu
[dezie | dezie ebe o si]Migliazza (1978)
[dezie | dezie ebe o si]Migliazza (1978) na-enye tebụl ndepụta Swadesh ndị a maka Uruak, Sape, na Máku ("Maku"):
Hụkwa
[dezie | dezie ebe o si]![]() |
Wiktionary has Swadesh lists at Appendix:Arutani–Sape Swadesh lists |
- Asụsụ Macro-Puinavean
Ihe ndetu
[dezie | dezie ebe o si]okwu ahụ nwere ike n'ezie nwere na Pimenteira ( Cariban )
- ↑ Weinstein (2005-02-28). Social and Cultural Change: Social Science for a Dynamic World. Rowman & Littlefield. ISBN 0-7425-2573-2.
Ntụaka
[dezie | dezie ebe o si]- Hammarström, Harald. 2010. 'Okwa nke ezinaụlọ ndị edekọchaghị akwụkwọ n'ụwa'. N'ime akwụkwọ ndekọ na nchekwa asụsụ, v 4, p 183 [1]
Ọgụgụ ọzọ
[dezie | dezie ebe o si]- Armellada, Cesareo de & Baltasar de Matallana. 1942. Exploración del Paragua. Boletín de la Sociedad Venezolana de Ciencias Naturales 8, 61-110.
- Coppens, Walter. 2008 [1983]. Los Uruak (Arutani). Na Miguel Ángel Perera (ed.) Los aborígenes de Venezuela, mbipụta nke abụọ, Mpịakọta 2, 705-737. Caracas: Fundación La Salle de Ciencias Naturales/Instituto Caribe de Antropología na Sociología.
- Rosés Labrada, Jorge Emilio, Thiago Chacon & Francia Medina. 2020. Arutani (Venezuela na Brazil) – onyonyo asụsụ . Na Peter K. Austin (ed.) Ndekọ asụsụ na nkọwa 17, 170-177. London: Ebipụtala EL.
- Jorge Emilio Rosés Labrada & Francia Medina (2019). Sapé (Venezuela) - Foto nke asụsụ . Na Peter K. Austin (ed.) Akwụkwọ na nkọwa asụsụ, vol 16. London: Ebipụtala EL. 169-175.