Asụsụ Belanda Bor
Belanda Bor, ma ọ bụ naanị Bor, bụ asụsụ Luo nke South Sudan. Ọtụtụ ndị na-ekwu okwu na-ejikwa Belanda Viri, nke bụ asụsụ Ubangian na ọ bụghị ihe ọ bụla metụtara ya.
Inweta ozi sayensị/asụsụ gbasara asụsụ Belanda butere ọtụtụ ihe ịma aka karịa ka a tụrụ anya ya. Nke mbụ, e nwere ọtụtụ oghere n'akụkọ ihe mere eme nke asụsụ ahụ, hụkwara ọtụtụ ihe na-emegiderịta onwe ya bụ ndị mere ka o doo anya na mbọ ahụ.
Mgbe a na-atụle akụkọ ihe mere eme nke agbụrụ Belanda Boor, ihe kpatara enweghị nkwekọrịta a nwere ike jikọta ya na esemokwu ndị agbụrụ dị iche iche na-ekekọrịta, mwakpo ohu na agha obodo, [1]dị ka ọtụtụ n'ime ndị Belanda Boor na-amanye ịhapụ obodo ha ma biri na Western Equatoria. Ihe ọzọ nwere ike ime na-eduga na enweghị ezigbo akụkọ ihe mere eme bụ nnwere onwe nke South Sudan nke mere ka ndị ọzọ na-emegiderịta onwe ha na enweghị ndekọ kwesịrị ekwesị banyere otu Belanda Boor.
Enwere ndị na-asụ asụsụ 40 – 50,000 na South Sudan ugbu a.
Belanda Boor - The etymology
A na-eji okwu Belanda Boor pụta ìhè ma asụsụ na ndị mmadụ. Iji mata ọdịiche dị n'etiti nkọwa abụọ ahụ, a na-agbakwunye prefix.
Joo-boor - obodo
Di- boor – asụsụ.
Emebere Belanda Boor site na autonym Boor na okwu Bongo nke etiti-Sudanic Beerlanda. Na Bongo, biya bụ ethnonym maka ndị agbata obi ha niile na-asụ Lwoo. Okwu "landa" pụtara ugwu na ugwu.
Nhazi
Belanda Boor bụ nke Nilo-Saharan otu ma na-asụ na South Sudan. A kọwakwara ya dị ka Nilotic, ọdịda anyanwụ Nilotic na ugwu lawoo.
fonology
Nhazi mkpụrụedemede
Maka ọtụtụ asụsụ Nilotic ọdịda anyanwụ, usoro syllabic bụ monosyllabic nke bụkwa ikpe Boor. Ihe a na-ahụkarị maka asụsụ Belanda Boor bụkwa na ọtụtụ n'ime aha enweghị affixes n'ụdị otu na n'ọtụtụ, ha na-edobe prefixes. Mkpụrụokwu ndị dị n'asụsụ Belanda Boor emeghere ma ọ bụ mechie. Mkpụrụokwu mepere emepe nwere ike ịdị elu ma ọ bụ dị arọ.
Consonants
[dezie | dezie ebe o si]Belanda Boor nwere fọnịm consonant 35. Enwere nnukwu ọdịiche dị n'etiti sistemu consonants Lwoo. Ha dị ka fricatives na labiovelars.
| Bilabial | Labiodental | eze | Alveolar | Palatal | Velar | Labiovelar | ||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Nkwụsị | Ekwuru | b | d̪ | d | ɟ | ɡ | ɡʷ ɡb | |
| Ekwupụtaghị ụda | p | t̪ | t | c | k | kʷ kp | ||
| Prenasalised | ᵐb | d | ᶮɟ | ᵑɡ | ᵑɡʷ ᵑɡb | |||
| Ọnụ imi | m | n | ɲ | ŋ | ʉ | |||
| Fricatives | f | s | ||||||
| Mmiri mmiri | N'akụkụ | l | ʎ | ʟ | ʷ | |||
| Trill | r | |||||||
| Glides | w | j | ||||||
Udaume
[dezie | dezie ebe o si]Ọtụtụ asụsụ Lwoo nwere usoro ụdaume nke ATR+ na ATR-ụdaume ise.
Belanda Boor nwere udaume abụọ ejiri ahazi ahazi. [1] A na-amata ụdaume ndị a site na ọnọdụ mgbọrọgwụ ire dị ka nke ATR+ ma ọ bụ ART- àgwà. Ndekọ ụdaume nke Boor na-egosipụta usoro ATR.
Ọdịiche dị ịrịba ama n'etiti Boor na asụsụ ndị ọzọ bụ na Belanda Boor adịghị enwe mmasị n'ịdị n'otu nke ụdaume, ọ bụrụgodị na e nwere akara.
Aha aha
[dezie | dezie ebe o si]A kọwapụtara aha Belanda Boor n'ụzọ morphosyntactically ebe ha nwere naanị ụdị okwu ndị enwere ike ịka akara dabere na ọnụọgụ. Enwere ike jikọta okike nke aha na mbido akara okike. N'asụsụ Belanda Boor, onye nnọchi anya bụ isiokwu nke nkebi ahịrịokwu ahụ, ọrụ ha na-arụkọ ọrụ ọnụ mgbe ejiri ngwa ngwa ma ọ bụ ihe preposition mee ihe.
Usoro nke Belanda Boor bụ SVO. A na-ekpebi ọrụ nke klaasị okwu dịka ọnọdụ ha si dị n'usoro. Ọ dịkwa ike ịchọpụta aha dịka omume semantic ha siri dị. Belanda Boor na-akọwapụta ọnụ ọgụgụ dị ukwuu nke usoro ọmụmụ maka aha. Aha aha na-ezokarị aka n'echiche ndị na-adịgide adịgide. [1]
Ụdị aha
Aha nke asụsụ Belanda Boor na-egosipụta ụdị dị iche iche nke canonical n'ụdị ụda dị iche iche. A na-ebelata ụda na Belanda Boor, yabụ na ọ nweghị ọrụ ụtọasụsụ ọ bụla. Ụzọ abụọ kacha nta nke akwụkwọ akụkọ ahụ dị iche n'ogologo na ịdị mma, mana ọ bụghị n'ụda.
Ọtụtụ n'ime aha ndị bụ isi na Belanda Boor bụ ụkpụrụ CV (V) na ọ bụ naanị ole na ole n'ime ha na-egosipụta ụdị CV (V).
Na Belanda Boor anyị ga-ahụ ụdị dị iche iche na aha nke na-agụnye naanị azuokokoosisi dị ọcha. Mkpọaha mgbagwoju anya na-egosipụta azuokokoosisi na ruo morphemes ha prefixed. Naanị prefix ma ọ bụ ihe nhazi ọkwa ka enwere ike itinye n'otu oge, mana ọ bụghị ha abụọ.
Ihe ọjọọ dị mkpa: ni
Hortative: (Syntactical pụtara)
Ntụaka
[dezie | dezie ebe o si]- ↑ 1.0 1.1 1.2 Stirtz (2014-01-01). "Beatrix von Heyking: A grammar of Belanda Boor: Phonology and morphology". Journal of African Languages and Linguistics 35 (2). DOI:10.1515/jall-2014-0012. ISSN 0167-6164. Stirtz, Timothy M. (2014-01-01). "Beatrix von Heyking: A grammar of Belanda Boor: Phonology and morphology". Journal of African Languages and Linguistics. 35 (2). doi:10.1515/jall-2014-0012. ISSN 0167-6164.