Asụsụ Bench

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Asụsụ Bench
asụsụ, modern language
obere ụdị nkeOmotic languages Dezie
mba/obodoEthiopia Dezie
dị na ngalaba nhazi mpagharaSouthern Nations, Nationalities, and Peoples' Region Dezie
usoro ederedeLatin script, Geʽez script Dezie
Ọkwa asụsụ Ethnologue4 Educational Dezie

We 

Asụsụ Bench bụkwa asụsụ Northern Omotic nke "Gimojan" subgroup, nke ihe dị ka mmadụ 174,000 na-asụ (na 1998) na mpaghara Bench Maji nke Southern Nations, Nationalities, na Peoples Region, na ndịda Etiopia, gburugburu obodo Mizan Teferi na Shewa Gimira.[1] N'akwụkwọ edemede nke afọ 2006, Christian Rapold kọwara ụdị Bench atọ (Benchnon, Shenon, na Mernon) dị ka "...mutually comprensible...varieties of one and the same language".[1] Bench bụ asụsụ nna nna nke ndị Bench.[2]

Mana n'ụzọ dị iche na ọtụtụ asụsụ ndị ọzọ dị n'Africa, Bench nwere ụdaume retroflex.[3] Asụsụ ahụ dịkwa ịrịba ama n'ihi na o nwere ụda ụda ụda isii, otu n'ime asụsụ ole na ole n'ụwa nwere ọtụtụ.[4] Bench nwere ụdị a na-afụ ụfụ nke ndị ọkà okwu nwoke na-eji, nke na-enye ohere nkwurịta okwu n'ebe dị anya karịa Bench a na-ekwu. Enwere ike ịmepụta ụda ahụ site na iji egbugbere ọnụ ma ọ bụ mee ya site na oghere e ji aka abụọ mepụta. Tụkwasị na nke a, enwere ike ịkọwa ụdị asụsụ a site na krar nwere eriri ise.[5]

Ọmụmụ ụdaolu[dezie | dezie ebe o si]

Mkpụrụ ụdaume nke Bench bụ //i e a o u/ e a o u/.

E nwere ụda ụda isii: ụda ọkwa ise (nke nọmba 1 ruo 5 n'akwụkwọ, ebe 1 bụ nke kachasị ala) na otu ụda na-arị elu 23 /ń/. A na-ahụ ụda kachasị elu mgbe ụfọdụ dị ka ụda dị elu nke 45 [[[].[6] Na ụdaume o, ha bụ /ő ó ó ó ǒ/

Akụkụ abụọ Coronal Ọkpụkpụ akpịrị<br id="mwPQ"><br><br><br> Retroflex Velar Ọkụ
Ụgbọ imi m n
Plosive Enweghị olu p t k ʔ
Nkwupụta b d ɡ
Ihe E Mere Eme
Africate Enweghị olu ts
Ihe E Mere Eme tsʼ tʃʼ tʂʼ
Ihe na-esiri ike Enweghị olu s ʃ ʂ h
Nkwupụta z ʒ ʐ
Rhotic r
Ihe atụ l j

Ihe ndị a niile nwekwara ike ịpụt/a/ palatalized, mana naanị tupu /a/, na-atụ aro nyocha ọzọ nke ụdaume nke isii //ja//. A na-akọ na ụdaume lab/i/alized maka [p, b, s, ɡ,] na [ʔ], mana ọnọdụ ụdaume ha edoghị anya; ha na-apụta naanị mgbe /i/ gasịrị.

Maka /p/honeme /p/ mmezu nke [pʰ] na [f] dị n'efu; //j// nwere allophone [w] n'ihu ụdaume azụ.

Ọdịdị mkpụrụedemede bụ (C)V(C)(C) + ụda ma ọ bụ (C" N (C), ebe C na-anọchite anya ụdaume ọ bụla, V ụdaume ọ bụ, N ọ bụla imi, na brackets ihe nhọrọ. CC clus/t/ers /n/were ihe na-aga n'ihu na-esote plosive, fricative, ma ọ bụ affricate; na CCC clusters, ụdaume mbụ ga-abụ otu n/k/e /r/ /j/ /m/ /p/ ma ọ bụ //pʼ//, nke abụọ ma ọ bụ/ ma ọ bụrụ /n/ ma ọ bụghị fricative na-enweghị olu, na nke atọ /t/ ma ọ dị ka /k/.

Asụsụ[dezie | dezie ebe o si]

Personal pronouns[dezie | dezie ebe o si]

Bekee oblique isiokwu ebe obibi vocative
M [nke a] [tān] [Ihe e dere n'ala ala peeji]
gị (sg.) [ní] [nēn] [Ihe e dere n'ala ala peeji] [nke a] (m.), [nke a na-akpọ] (f.)
gị (hon.) [N'ihi na ọ bụ n'oge na-adịghị anya] [N'ihi na ọ bụ n'oge na-adịghị anya] [N'ihi na ọ bụ n'oge na-adịghị anya]
ya [jı̋] [jīs] _
ya (hon.) [ı̋ts] [ı̋ts] [ı̋ts]
ya [wű] [wūs] _
ya (hon.) [ɡēn] [ɡēn] [ɡēn]
onwe ya [Baa] [bān] [Ihe e dere n'ala ala peeji]
anyị (ewepu.) [nke a] [nūn] [Ihe e dere n'ala ala peeji]
anyị (gụnyere.) [N'ihi na ọ bụ n'ihi na] [Ihe e dere n'ala ala peeji]
gị (pl.) [jị̀] [jị̀]
ha [I̋tsinkʼn̄] [I̋tsinkʼn̄] [I̋tsinkʼn̄]
  1. 1.0 1.1 Rapold 2006
  2. Giday (2009-11-13). "Medicinal plant knowledge of the Bench ethnic group of Ethiopia: an ethnobotanical investigation". Journal of Ethnobiology and Ethnomedicine 5 (1): 34. DOI:10.1186/1746-4269-5-34. ISSN 1746-4269. PMID 19912633. 
  3. Breeze 1988.
  4. Wedekind 1983, 1985a, 1985b.
  5. Wedekind 1983
  6. Note that this is the East Asian tone numbering convention, and the opposite of the literature for other African languages, where 1 is high and 5 is low. The issue will be avoided here by using IPA diacritics.