Gaa na ọdịnaya

Asụsụ Bukiyip

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Bukiyip (Bukiyúp), ma ọ bụ Mountain Arapesh, bụ asụsụ Arapesh ( Torricelli ) na-asụ ihe dị ka mmadụ 16,000 n'etiti Yangoru na Maprik [1] na East Sepik Province nke Papua New Guinea . [2]Bukiyip na-eso ụdị SVO. Asụsụ Arapesh ka amara maka usoro nkwekọrịta nkebiokwu dị mgbagwoju anya ha (Bukiyip nwere 18 n'ime klaasị aha ndị a). [3]

Enwere olumba abụọ bụ isi nke Bukiyip Chamaun-Yabonuh na Ilipeim-Yamil (ọdịda anyanwụ) [2] na obere olumba abụọ Buki na Lohuhwim. [3] N'inye mgbanwe dị ukwuu n'etiti olumba, ọkà mmụta asụsụ Robert Conrad na-atụ aro na Bukiyip nwere ike ịbụ akụkụ nke agbụ olumba na-agụnyekwa asụsụ Arapesh ndị ọzọ. [1] Enwere ike ịchịkọta olumba ndị a dị ka Coastal Arapesh na Mountain Bukiyip. [3] [4]

fonology

[dezie | dezie ebe o si]

Nhazi mkpụrụedemede

[dezie | dezie ebe o si]

A na-etinyekarị nrụgide syllabic na nkeji okwu penultimate, nke nwere ọkwa dị elu.

Enwere contours innation anọ dị iche.

  1. Intonation ikpeazụ - ọdịda ụda na nkeji okwu ikpeazụ, na-esote nkwụsịtụ
  2. Intonation na-abụghị nke ikpeazụ - ọkwa etiti ọkwa na nkeji okwu ikpeazụ, nkwụsịtụ sochiri ya
  3. Interrogative Intonation - larịị etiti/elu ọkwa na okwu ikpeazụ
  4. Intonation dị mkpa - ọkwa dị elu na nrụgide dị arọ n'ime nkebiokwu ahụ nwere mbelata ụda ọsọ ọsọ na syllable ikpeazụ [3]
Aha aha nkeonwe
Onye Otu Abụọ Ọtụtụ
1st yak (eik) ohwak apak
Nke abụọ nyak (nanya) bwiepú ipak
Nke atọ (nke nwoke) énan/nani umum bwiom omom/mami
Nke atọ (nwanyị) okok/kwakwa owo bwuo owo/wawi
Nke atọ (mmekọ nwoke na nwanyị) - eche echiche echech/chachi

Nnọchiaha nke nwere ụdị: pronoun + -i + unú (klas nọmba aha)

Ọdịdị ngwaa

[dezie | dezie ebe o si]

Ngwaa nwere usoro dị mgbagwoju anya nke affixes na-edobe ọnọdụ, ihe, bara uru, na ntụzịaka nke nwere klaasị nke ha ma ọ bụ kwenyerịrị na klas aha. Usoro a bụ: [3]

Isiokwu (n-) + Mood (u- 'irrealis', a- 'realis') + Ihe (unú-) + Ngwaa Nucleus (ngwaa mgbọrọgwụ 1–6, ngwaa stem 1-2)+ Ihe 2 (-unú) + Ihe 2 (-unú) + Ihe bara uru (-m 'bara uru' + -unú ma ọ bụ -ag 'ebe a') + Ntụziaka (-u 'chụpụrụ', -i 'n'ebe ọkà okwu', '-uk' na-adịgide adịgide).

Ihe 2 na uru nwere ike ọ gaghị eme na ngwaa niile.

Prefixes isiokwu ngwaa

[dezie | dezie ebe o si]
Onye Otu Abụọ Ọtụtụ
Mbụ i- w- m-
Nke abụọ na- p- p-

Ihe nrịbama ọnọdụ

[dezie | dezie ebe o si]

Ngwaa niile (ewezuga klas 6 nwere akara ọnọdụ). Ọnọdụ ezi uche (ihe nrịbama ọnọdụ 'a-') gbasara ihe ndị mere n'oge gara aga na ugbu a. Ọnọdụ irrealis (ihe nrịbama ọnọdụ 'u-') gbasara ihe omume n'ọdịnihu na ihe ndị na-emeghị n'oge gara aga (dị ka n'ihe banyere ebe nchekwa hiere ụzọ). Ọnọdụ dị mkpa (eji maka iwu) na ọnọdụ ajụjụ (eji maka ajụjụ) na-etolite site na mgbanwe ngbanwe. [ a chọrọ nkọwa ]

Ngwaa ihe suffixes

[dezie | dezie ebe o si]
Onye Otu Abụọ Ọtụtụ
1st -uwe/-owe -ahu -apú
Nke abụọ -enyú/-inyú - -epú
Nke atọ (nke nwoke) -unu/-an' - -om
Nke atọ (nwanyị) -oke/-uk - - ị
Nke atọ (mmekọ nwoke na nwanyị) -nke/-nke - -ech/-iche

Klas mgbọrọgwụ ngwaa

[dezie | dezie ebe o si]
Transitive Intransitive Stative
Ihe dị mkpa Ihe Nhọrọ
Prefix Suffix Prefix Suffix
Isiokwu efu Nhọrọ 1 2 3 4/8 5 6
Okwu efu efu 7

Klas 8 nwere ihe nke abụọ ebe klas 4 nwere naanị otu.

Adjectives

[dezie | dezie ebe o si]

Adjectives nwere mkpụrụokwu mgbọrọgwụ na-esochi ya bụ suffix-klas kwesịrị ekwesị (lee tebụl klaasị aha). [3]

Okwu okwu

[dezie | dezie ebe o si]

Enwere klaasị adverb atọ na Bukiyip: ' natimogúk ' (niile) na ọnọdụ irrealis na '-nubu' (zuru oke) na '-gamu' (nke ọma) na ọnọdụ n'ezie. A na- emegharị okwu mgbasa ozi niile, ma nwee ike ịnwe n'efu ma ọ bụ ejikọta ya dabere na oghere mgbanwe nke etinyere na nkebiokwu, akpaokwu, ma ọ bụ nkebi ahịrịokwu. [3]

Usoro ngụkọ

[dezie | dezie ebe o si]

Enwere mgbọrọgwụ ọnụọgụ abụọ bụ 'atú-' (otu) na 'bia-' (abụọ). A na-agbakwunye prefixes ọnụọgụ ndị a na mkpụrụ okwu mgbọrọgwụ wee banye usoro ọmụmụ (lee ngalaba Morphophonemics ) na-ejikọta ha. [3] Ọmụmaatụ:

atú + -p + utom → atum → otum

bia + -ch + batowich → biech

Mgbọrọgwụ ọnụọgụgụ ' nobati- ' (anọ) bụ ihe dịpụrụ adịpụ na ụkpụrụ mmekọ a. Na mgbakwunye na mgbọrọgwụ atú na ọnụọgụ abụọ, enwekwara azuokokoosisi éné- nke pụtara otu, otu, ma ọ bụ ụfọdụ dabere n'ọnọdụ ya.

Akpaokwu

[dezie | dezie ebe o si]

Enwere nhazi akpaokwu iri abụọ na atọ na Bukiyip. [3]

Akpaokwu ngwaa

[dezie | dezie ebe o si]

1. Akpaokwu ngwaa gbanwegharịrị: Mgbanwe (klas 1-2 adverb) + Isi (ngwaa klaasị 1-7) + Mgbanwe (adverb klaasị 3, akpaokwu adverb)

2. Akpaokwu ngwaa ugboro ugboro: Isi (ngwaa klas 10, ngwaa ngagharị) + Mgbanwe (klas 3 adverb) + Isi (ngwaa klas 10, '-lto') + Mgbanwe

3. Nhazi Ahịrịokwu ngwaa: Isi (ngwaa klaasị 1–5, akpaokwu nhazi) + Isi (ngwaa klaasị 1–5, akpaokwu emeziri) + Mgbanwe

4. Akpaokwu okwu ngwaa: Isi (ngwaa ngagharị, akpaokwu ngwaa) + Isi (ngwaa 3, akpaokwu ngwaa na-ahazi) + Modifier (klas adverb 3)

Akpaokwu aha

[dezie | dezie ebe o si]

5. Akpaokwu aha gbanwegharịrị 1: Mgbanwe (ngosipụta, nkebiokwu ọnụọgụ, ọnụọgụ ọnụọgụ) + Mgbanwe (adjective klaasị 2, akpaokwu okwu, nkeji aha ahọpụtara, nkebi ahịrịokwu) + nwere (mokwu nwere, nnọchiaha nwere) + Isi (klas 1-15 aha, nhazi okwu)

6. Akpaokwu aha gbanwegharịrị 2: Mgbanwe (aha okwu, klaasị 17-18, akpaokwu mpaghara 3) + Isi (aha)

7. Akpaokwu ntinye aha: Isi (ahokwu ntinye aha, nhazi nkebi ahịrịokwu, ngosipụta, akpaokwu siri ike, klaasị 18, nnọchiaha, okwu oge) + Mkpebi (nkebiokwu, nkebiokwu ahọpụtara, nhazi okwu aha, akpaokwu aha gbanwetụrụ, klaasị 17-18 aha aha, klaasị 17-18 aha aha, oge ewepụtara, okwu stem, mkpọ okwu)

8. Nkebiokwu nhazi aha: Isi (ahịrịokwu ntinye aha, nkebi ahịrịokwu gbanwetụrụ, klas 17 aha, pronoun) + Isi (okwu okwu ntinye aha, ahịrịokwu aha gbanwetụrụ, klas 17 aha, pronoun) + Coordinate ('o', 'úli', ⟨ n- ⟩ ⟨ ⟩ + -nú, ⟩ +-ú)

Akpaokwu aha gbanwechara

[dezie | dezie ebe o si]

9. Akpaokwu nwere: Isi (mokwu mkpezi, nhazi nkebiokwu aha, ihe ngosi, klaasị 3 nkebiokwu mpaghara, akpaokwu aha gbanwetụrụ, klaasị 17-18 aha, mkpụrụ okwu) + nwere (nkpọaha nkeonwe, '-i-')

10. Akpaokwu oke: Isi (adverb, ngosi, akpaokwu aha gbanwetụrụ, okwu aha stem, nnọchiaha) + Limiter (at- + <únú>, ati)

11. Akpaokwu kpụ ọkụ n'ọnụ: Isi (nkpọaha) + Mgbakwunye ('kénak', 'meho')

12. Akpaokwu ngwa-enye aka: bara uru (umu) + Isi (okwu ngbanwe, nkebi okwu ntụgharị, akpaokwu aha gbanwetụrụ)

13. Nkebi ahịrịokwu: Myiri ('( ko)bwidou(k) ') + Isi (okwu ngbanwe, okwu ntụgharị, ngosipụta, nnochiaha, akpaokwu aha gbanwetụrụ) + Myiri ('-umu')

14. Nkebiokwu nkwado: Isi (nkpọaha, akpaokwu aha gbanwetụrụ, nkebiokwu ntinye aha) + Ihe nkwado (' nagún ')

Akpaokwu mpaghara

[dezie | dezie ebe o si]

15. Akpaokwu ebe 1: Ebe (ebe obibi) + Isi (nkebiokwu mpaghara, okwu ebe, klaasị 2-3 akpaokwu ọnọdụ 2, akpaokwu aha gbanwetụrụ, klaasị 18 aha) + Ihe nchọpụta (klas 18 noun)

16. Nkebiokwu ebe 2: Isi (nkebiokwu na-agbanwe agbanwe, nkebi okwu ntụgharị, ebe, aha, nnọchiaha) + Locative ('-umu', '-ahah')

17. Akpaokwu ebe 3: Isi (klas 2 ebe) + Isi (klas 3 ebe)

Akpaokwu nwa oge

[dezie | dezie ebe o si]

18. Akpaokwu nwa oge 1: Isi (ụkwụ oge) + nwa oge ('-abali')

19. Akpaokwu nwa oge 2: Mgbanwe ('húlúkati-mu) + Isi (okwu nwa oge)

20. Nkebi ahịrịokwu Oghere Usoro: Isi (okwu nwa oge) + Isi (okwu nwa oge)

Akpaokwu ọnụọgụgụ

[dezie | dezie ebe o si]

21. Nkebiokwu ọnụọgụ: Isi (mkpụrụokwu aha gbanwetụrụ, stem ọnụọgụ) + Isi (ụkwụ ọnụọgụ) + Isi (ụkwụ ọnụọgụ)

Akpaokwu ajụjụ

[dezie | dezie ebe o si]

22. Akpaokwu ajụjụ: Mgbanwe (okwu ajụjụ) + Isi (aha klaasị 1-14)

Akpaokwu adjective/adverb

[dezie | dezie ebe o si]

23. Akpaokwu okwu: Isi (okwu njiri mara) + Isi (ọnụ okwu) 1-14 aha.

Ntụaka

[dezie | dezie ebe o si]
  1. 1 2 Dobrin, Lise Miriam.. Phonological form, morphological class, and syntactic gender : the noun class systems of Papua New Guinea Arapeshan. OCLC 42975575. Dobrin, Lise Miriam. Phonological form, morphological class, and syntactic gender : the noun class systems of Papua New Guinea Arapeshan. OCLC 42975575.
  2. 1 2 Juagu (2008). Bukiyip dictionary. ISBN 978-9980033833. OCLC 892628484. Juagu, Junny (2008). Bukiyip dictionary. ISBN 978-9980033833. OCLC 892628484.
  3. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 Conrad (1991). "An Outline Of Bukiyip Grammar". Pacific Linguistics (113). ISSN 0078-7558. Conrad, Robert; Wogiga, Kepas (1991). "An Outline Of Bukiyip Grammar". Pacific Linguistics. C (113). Australian National University. ISBN 0-85883-391-3. ISSN 0078-7558.
  4. Glottolog 4.0 - Bukiyip. glottolog.org. Retrieved on 2019-10-07.