Gaa na ọdịnaya

Asụsụ Choco

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Onye na-ede uri na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Eduardo Cote Lamus na njem ya na Río San Juan (Choco, Colombia) na 1958 ya na ụfọdụ ndị na-asụ asụsụ Choco

Asụsụ Choco (nke a na-akpọkwa Chocoan, Chocó, Chokó) bụ obere ezinụlọ nke Asụsụ ụmụ amaala gbasaa na Colombia na Panama.

Nkewa ezinụlọ

[dezie | dezie ebe o si]

Choco nwere alaka abụọ a maara na ọ dịkarịa ala asụsụ anọ a na-amaghị aha ha.

  • Asụsụ Emberá (nke a makwaara dị ka Chocó n'onwe ya, Cholo)
  • Noanamá (nke a makwaara dị ka Waunana, Woun Meu)
  • Sinúfana (Cenufara) † ?
  • Anserma
  • Caramanta †
  • ? Ngwá Agha †
  • ? Ọgba

Ọ dịkarịa ala Arma, Cueva na Caramanta adịghịzi.

Otu Emberá nwere asụsụ abụọ, ọkachasị na Colombia, ebe ihe karịrị mmadụ 60,000 na-asụ asụsụ ndị a na-aghọta nke ọma. Ethnologue kewara nke a n'asụsụ isii. Kaufman (1994) weere okwu Cholo dị ka ihe na-edoghị anya ma na-eweda onwe ya ala. Noanamá nwere ihe dị ka mmadụ 6,000 na-asụ asụsụ na ókèala Panama na Colombia..

Jolkesky (2016)

[dezie | dezie ebe o si]

Nchịkọta n'ime site na Jolkesky (2016):[1]


Mmekọrịta asụsụ

[dezie | dezie ebe o si]

Jolkesky (2016) na-ekwu na e nwere ihe yiri asụsụ Guahibo, Kamsa, Paez, Tukano, Witoto-Okaina, Yaruro, Chibchan, na ezinụlọ asụsụ Bora-Muinane n'ihi kọntaktị.[1]

Lehmann (1920) kwuru na Choco na Chibchan nwere njikọ mkpụrụ ndụ ihe nketa.[2] Agbanyeghị, ihe ndị yiri ya dị ole na ole, ụfọdụ n'ime ha nwere ike ịbụ njikọ na nnabata nke ịkọ ọka site n'aka ndị agbata obi.[1]:324

Mmekọrịta mkpụrụ ndụ ihe nketa

[dezie | dezie ebe o si]

A gụnyere Choco n'ọtụtụ mmekọrịta phylum:

  • n'ime Macro-Leco nke Morris Swadesh
  • Antonio Tovar, Jorge A. Suárez, na Robert Gunn: ndị metụtara CaribanNdị Caribbean
  • Čestmir Loukotka (1944): Southern Emberá nwere ike ịbụ ihe jikọrọ ya na Paezan, Noanamá na Arawak
  • n'ime Paul Rivet na Loukotka (1950) Cariban
  • Constenla Umaña na Margery Peña: nwere ike ịbụ ndị ikwu Chibchan
  • n'ime Paezan Nuclear nke Joseph Greenberg, nke nwere njikọ chiri anya na Paezan na Barbacoan
  • na Yaruro dị ka Pache si kwuo (2016)

Loukotka (1968) depụtara ihe ndị na-esonụ maka asụsụ Chocó.[3]

ịma mma Sambú Ọkụ Pr. Citara Baudo Waunana Tadó Saixa Chamí Ándagueda Catio Tukurá N'Gvera
otu Haba abá aba aba Haba aba abba Abba abá
abụọ ome ume Daonomi umé homé umé ómay tii unmé
atọ ompea umpia Nwa e buuru n'obi kimaris hompé umpea na-eme ihe nkiri umbea unpia
isi oghere oghere N'oge ochie Ọkpụkpụ boró Ihe na-acha ọcha boró bóro buru porú
anya tau tau Ihe a machibidoro iwu tau Onyinye tau tau Dáu ịdọrọ dabu Ihe a machibidoro iwu Ihe mkpuchi
ezé Ụjọ Ụjọ Ụjọ nwa xidá nwa Ọ dị mma Ọ dị mma
nwoke amoxin Mukira umakira emokoida Mukira Mukina Mgba mohuná Mukira
mmiri pañia paniá pania pania Ọ bụ pania achịcha bania Punia panea pania
ọkụ tibua Ọkpụkpụ Chekkavai tupuk tupu tubechuá Tuubü
anyanwụ Pisia pisiá umantago Ịhụ ya Edau Ịhụ ya áxonihino umata emwaiton Humanda ahumautu
ọnwa Ndepụta edexo hidexo Ọ bụ n'oge a ka a na-eme ihe nkiri Ọ bụ n'oge na-adịghị anya edekoː Atọn Ndepụta heydaho Ọ bụ n'oge a ka a na-eme ihe nkiri Ọ bụ n'oge a na-eme ihe nkiri hedeko
ọka pe pe Ịkwụ ụgwọ rịọ arịrịọ pe pe pe
jaguar imama ibamá ibamá imama kumá pimamá imama Imamá Imamá
akụ́ enatruma Halom Halom Ọ bụ onye na-anya ụgbọala umatruma sía ukida enentiera

Asụsụ Mbụ

[dezie | dezie ebe o si]

Maka nrụzigharị nke Proto-Chocó na Proto-Emberá site na Constenla na Margery (1991), lee Isiokwu Spanish kwekọrọ.

  • Embera-Wounaan, ndị na-asụ asụsụ Choco, Embera na Wounaan
  • Asụsụ Quimbaya

Edensibia

[dezie | dezie ebe o si]
  1. 1 2 3 Jolkesky, Marcelo Pinho De Valhery. 2016. Estudo arqueo-ecolinguístico das terras tropicais sul-americanas. Ph.D. dissertation, University of Brasília.
  2. Lehmann, W. (1920). Zentral-Amerika. Teil I. Die Sprachen Zentral-Amerikas in ihren Beziehungen zueinander sowie zu Süd-Amerika und Mexico. Berlin: Reimer.
  3. Loukotka (1968). Classification of South American Indian languages. Los Angeles: UCLA Latin American Center. 

Akwụkwọ

[dezie | dezie ebe o si]
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] (1997). Asụsụ ndị American Indian: Akụkọ ihe mere eme nke asụsụ ndị American Indian. New York: Oxford University Press. ISBN 0-19-509427-1 
  • Constenla Umaña, Adolfo; & Margery Peña, Enrique. (1991). Akụkụ nke ụda olu tụnyere Chocó. [Ihe e dere n'ala ala peeji]
  • Greenberg, Joseph H. (1987). Asụsụ na Amerịka. Stanford: Stanford University Press.
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] (1980). Nchịkọta nke asụsụ ụmụ amaala nke Panama, na okwu ntụnyere ha. Asụsụ Panama (Nke nke 7). Panama: National Institute of Culture, Summer Language Institute.
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] (1990). Akụkọ asụsụ na South America: Ihe anyị maara na otu esi ama ihe ndị ọzọ. Na D. L. Payne (Ed.), Amazonian linguistics: Studies in lowland South American languages (pp. 13-67). Austin: Mahadum nke Texas Press. ISBN 0-292-70414-3.   
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] (1994). Asụsụ ala nke South America. Na C. Mosley & R. E. Asher (Eds.), Atlas of the world's languages (pp. 46-76). London: Routledge. 
  • Loewen, Jacob (1963). Choco I & Choco II. International Journal of American Linguistics, 29.
  • Licht, Daniel Aguirre. (1999). Ọ na-agba ọsọ Asụsụ nke ụwa / ihe 208. LINCOM.
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] Nkọwa okwu nke asụsụ Northern Embera. Nnyocha n'asụsụ nke Colombia (Nọmba nke asaa); mbipụta SIL na asụsụ (Nọkwa nke 134). SIL.
  • Pinto García, C. (1974/1978). Ndị India Katíos: ọdịbendị ha - asụsụ ha. Medellín: Editorial Gran-América.
  • Rendón G., G. (2011). Asụsụ Umbra: Nchọpụta - Endolinguistics - Arqueolinguistics. Mgbapụta: Zapata
  • Rivet, Paul; & Loukotka, Cestmír. (1950). Asụsụ ndịda America na Caribbean. In A. Meillet & M. Cohen (Eds.), Les langues du monde (Mpịakọta 2). Paris: Onye mmeri.
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] Akwụkwọ ọkọwa okwu asụsụ atọ nke Emberá-English-Spanish. (Asụsụ nke Ụwa / Okwu, 38). Munich: Lincom Europa.
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] (1974). Asụsụ ndị India nke South America. The new Encyclopædia Britannica (15th ed.). Chicago: Encyclopædia Britannica.
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] (1959). Map nke nhazi asụsụ nke Mexico na Amerịka. Mexico: National Autonomous University of Mexico.
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] (1984). Catalogue des langues de l'Amérique du Sud (mbipụta ọhụrụ). Madrid: Editorial Gedos. ISBN 84-249-0957-7 

Njikọ mpụga

[dezie | dezie ebe o si]