Asụsụ Choco

Asụsụ Choco (nke a na-akpọkwa Chocoan, Chocó, Chokó) bụ obere ezinụlọ nke Asụsụ ụmụ amaala gbasaa na Colombia na Panama.
Nkewa ezinụlọ
[dezie | dezie ebe o si]Choco nwere alaka abụọ a maara na ọ dịkarịa ala asụsụ anọ a na-amaghị aha ha.
- Asụsụ Emberá (nke a makwaara dị ka Chocó n'onwe ya, Cholo)
- Noanamá (nke a makwaara dị ka Waunana, Woun Meu)
- Sinúfana (Cenufara) † ?
- Anserma
- Caramanta †
- ? Ngwá Agha †
- ? Ọgba †
Ọ dịkarịa ala Arma, Cueva na Caramanta adịghịzi.
Otu Emberá nwere asụsụ abụọ, ọkachasị na Colombia, ebe ihe karịrị mmadụ 60,000 na-asụ asụsụ ndị a na-aghọta nke ọma. Ethnologue kewara nke a n'asụsụ isii. Kaufman (1994) weere okwu Cholo dị ka ihe na-edoghị anya ma na-eweda onwe ya ala. Noanamá nwere ihe dị ka mmadụ 6,000 na-asụ asụsụ na ókèala Panama na Colombia..
Jolkesky (2016)
[dezie | dezie ebe o si]Nchịkọta n'ime site na Jolkesky (2016):[1]
Mmekọrịta asụsụ
[dezie | dezie ebe o si]Jolkesky (2016) na-ekwu na e nwere ihe yiri asụsụ Guahibo, Kamsa, Paez, Tukano, Witoto-Okaina, Yaruro, Chibchan, na ezinụlọ asụsụ Bora-Muinane n'ihi kọntaktị.[1]
Lehmann (1920) kwuru na Choco na Chibchan nwere njikọ mkpụrụ ndụ ihe nketa.[2] Agbanyeghị, ihe ndị yiri ya dị ole na ole, ụfọdụ n'ime ha nwere ike ịbụ njikọ na nnabata nke ịkọ ọka site n'aka ndị agbata obi.[1]: 324
Mmekọrịta mkpụrụ ndụ ihe nketa
[dezie | dezie ebe o si]A gụnyere Choco n'ọtụtụ mmekọrịta phylum:
- n'ime Macro-Leco nke Morris Swadesh
- Antonio Tovar, Jorge A. Suárez, na Robert Gunn: ndị metụtara CaribanNdị Caribbean
- Čestmir Loukotka (1944): Southern Emberá nwere ike ịbụ ihe jikọrọ ya na Paezan, Noanamá na Arawak
- n'ime Paul Rivet na Loukotka (1950) Cariban
- Constenla Umaña na Margery Peña: nwere ike ịbụ ndị ikwu Chibchan
- n'ime Paezan Nuclear nke Joseph Greenberg, nke nwere njikọ chiri anya na Paezan na Barbacoan
- na Yaruro dị ka Pache si kwuo (2016)
Okwu
[dezie | dezie ebe o si]Loukotka (1968) depụtara ihe ndị na-esonụ maka asụsụ Chocó.[3]
| ịma mma | Sambú | Ọkụ Pr. | Citara | Baudo | Waunana | Tadó | Saixa | Chamí | Ándagueda | Catio | Tukurá | N'Gvera |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| otu | Haba | abá | aba | aba | Haba | aba | abba | Abba | abá | |||
| abụọ | ome | ume | Daonomi | umé | homé | umé | ómay | tii | unmé | |||
| atọ | ompea | umpia | Nwa e buuru n'obi | kimaris | hompé | umpea | na-eme ihe nkiri | umbea | unpia | |||
| isi | oghere | oghere | N'oge ochie | Ọkpụkpụ | boró | Ihe na-acha ọcha | boró | bóro | buru | porú | ||
| anya | tau | tau | Ihe a machibidoro iwu | tau | Onyinye | tau | tau | Dáu | ịdọrọ | dabu | Ihe a machibidoro iwu | Ihe mkpuchi |
| ezé | Ụjọ | Ụjọ | Ụjọ | nwa | xidá | nwa | Ọ dị mma | Ọ dị mma | ||||
| nwoke | amoxin | Mukira | umakira | emokoida | Mukira | Mukina | Mgba | mohuná | Mukira | |||
| mmiri | pañia | paniá | pania | pania | Ọ bụ | pania | achịcha | bania | Punia | panea | pania | |
| ọkụ | tibua | Ọkpụkpụ | Chekkavai | tupuk | tupu | tubechuá | Tuubü | |||||
| anyanwụ | Pisia | pisiá | umantago | Ịhụ ya | Edau | Ịhụ ya | áxonihino | umata | emwaiton | Humanda | ahumautu | |
| ọnwa | Ndepụta | edexo | hidexo | Ọ bụ n'oge a ka a na-eme ihe nkiri | Ọ bụ n'oge na-adịghị anya | edekoː | Atọn | Ndepụta | heydaho | Ọ bụ n'oge a ka a na-eme ihe nkiri | Ọ bụ n'oge a na-eme ihe nkiri | hedeko |
| ọka | pe | pe | Ịkwụ ụgwọ | rịọ arịrịọ | pe | pe | bé | pe | ||||
| jaguar | imama | ibamá | ibamá | imama | kumá | pimamá | imama | Imamá | Imamá | |||
| akụ́ | enatruma | Halom | Halom | Ọ bụ | onye na-anya ụgbọala | umatruma | sía | ukida | enentiera |
Asụsụ Mbụ
[dezie | dezie ebe o si]Maka nrụzigharị nke Proto-Chocó na Proto-Emberá site na Constenla na Margery (1991), lee Isiokwu Spanish kwekọrọ.
Hụkwa
[dezie | dezie ebe o si]- Embera-Wounaan, ndị na-asụ asụsụ Choco, Embera na Wounaan
- Asụsụ Quimbaya
Edensibia
[dezie | dezie ebe o si]- 1 2 3 Jolkesky, Marcelo Pinho De Valhery. 2016. Estudo arqueo-ecolinguístico das terras tropicais sul-americanas. Ph.D. dissertation, University of Brasília.
- ↑ Lehmann, W. (1920). Zentral-Amerika. Teil I. Die Sprachen Zentral-Amerikas in ihren Beziehungen zueinander sowie zu Süd-Amerika und Mexico. Berlin: Reimer.
- ↑ Loukotka (1968). Classification of South American Indian languages. Los Angeles: UCLA Latin American Center.
Akwụkwọ
[dezie | dezie ebe o si]- [Ihe e dere n'ala ala peeji] (1997). Asụsụ ndị American Indian: Akụkọ ihe mere eme nke asụsụ ndị American Indian. New York: Oxford University Press. ISBN 0-19-509427-1.
- Constenla Umaña, Adolfo; & Margery Peña, Enrique. (1991). Akụkụ nke ụda olu tụnyere Chocó. [Ihe e dere n'ala ala peeji]
- Greenberg, Joseph H. (1987). Asụsụ na Amerịka. Stanford: Stanford University Press.
- [Ihe e dere n'ala ala peeji] (1980). Nchịkọta nke asụsụ ụmụ amaala nke Panama, na okwu ntụnyere ha. Asụsụ Panama (Nke nke 7). Panama: National Institute of Culture, Summer Language Institute.
- [Ihe e dere n'ala ala peeji] (1990). Akụkọ asụsụ na South America: Ihe anyị maara na otu esi ama ihe ndị ọzọ. Na D. L. Payne (Ed.), Amazonian linguistics: Studies in lowland South American languages (pp. 13-67). Austin: Mahadum nke Texas Press. ISBN 0-292-70414-3.
- [Ihe e dere n'ala ala peeji] (1994). Asụsụ ala nke South America. Na C. Mosley & R. E. Asher (Eds.), Atlas of the world's languages (pp. 46-76). London: Routledge.
- Loewen, Jacob (1963). Choco I & Choco II. International Journal of American Linguistics, 29.
- Licht, Daniel Aguirre. (1999). Ọ na-agba ọsọ Asụsụ nke ụwa / ihe 208. LINCOM.
- [Ihe e dere n'ala ala peeji] Nkọwa okwu nke asụsụ Northern Embera. Nnyocha n'asụsụ nke Colombia (Nọmba nke asaa); mbipụta SIL na asụsụ (Nọkwa nke 134). SIL.
- Pinto García, C. (1974/1978). Ndị India Katíos: ọdịbendị ha - asụsụ ha. Medellín: Editorial Gran-América.
- Rendón G., G. (2011). Asụsụ Umbra: Nchọpụta - Endolinguistics - Arqueolinguistics. Mgbapụta: Zapata
- Rivet, Paul; & Loukotka, Cestmír. (1950). Asụsụ ndịda America na Caribbean. In A. Meillet & M. Cohen (Eds.), Les langues du monde (Mpịakọta 2). Paris: Onye mmeri.
- [Ihe e dere n'ala ala peeji] Akwụkwọ ọkọwa okwu asụsụ atọ nke Emberá-English-Spanish. (Asụsụ nke Ụwa / Okwu, 38). Munich: Lincom Europa.
- [Ihe e dere n'ala ala peeji] (1974). Asụsụ ndị India nke South America. The new Encyclopædia Britannica (15th ed.). Chicago: Encyclopædia Britannica.
- [Ihe e dere n'ala ala peeji] (1959). Map nke nhazi asụsụ nke Mexico na Amerịka. Mexico: National Autonomous University of Mexico.
- [Ihe e dere n'ala ala peeji] (1984). Catalogue des langues de l'Amérique du Sud (mbipụta ọhụrụ). Madrid: Editorial Gedos. ISBN 84-249-0957-7.
Njikọ mpụga
[dezie | dezie ebe o si]- Proel: Ezinụlọ Chocó