Asụsụ Chuukese
Chuukese Chuuk | ||
---|---|---|
Spoken in: | Federated States of Micronesia | |
Region: | Chuuk | |
Total speakers: | 51,330 | |
Language family: | Tustrunizit Malayo-Polynesian Oceanic Micronesian Nuclear Micronesian Chuukic–Pohnpeic Chuukic ChuukeseTempleeti:Infobox Language/scriptTempleeti:Infobox Language/official | |
Language codes | ||
ISO 639-1: | none | |
ISO 639-2: | chk
| |
ISO 639-3: | chk
| |
Note: This page may contain IPA phonetic symbols in Unicode. |
Chuukese (/ tʃuːˈkiːz/), sụgharịkwara Trukese (/trʌˈkiːz/), [1] bụ asụsụ Chuukic nke ezinụlọ asụsụ Austronesia nke a na-asụ n'agwaetiti Chuuk na agwaetiti Caroline na Micronesia. Enwere obodo ndị na-ekwu okwu na Pohnpei, na Guam. Atụmatụ ndị e mere na-egosi na e nwere ihe dị ka ndị ọkà okwu 45,900 na Micronesia.
Nchịkọta
[dezie | dezie ebe o si]Chuukese bụ Asụsụ Austronesian nke Micronesia subbranch. Ọ bụ otu n'ime olumba ndị ọgbọ Chuukic subgroup nke akara Micronesia, na ndị ikwu ya dị nso dị ka Woleaian, na Carolinian..[1]
Ọmụmụ ụdaolu
[dezie | dezie ebe o si]Chuukese nwere ihe iche nke na-enye ọhọre okwu ọhụrụ geminate (abụọ) consonants. E ta na nna nna nke ndị dị n'Ebe Ọdịda, Micronesia nwere ihe a, mana ọtụtụ n'ime ụmụ ya nke oge a efunahụla ya..[2]
Truk and Chuuk are different in orthography, and both older Templeeti:Grapheme and current Templeeti:Grapheme transcribe the sound Templeeti:IPAblink.
Akpụkpọ ahụ | Alveolar | Postalveolar/ Palatal |
Velar | |||
---|---|---|---|---|---|---|
ala dị larịị | ụlọ nyocha | |||||
Ụgbọ imi | ala dị larịị | m | mʷ | n | ŋ | |
oge | mː | mːʷ | ŋː | |||
Plosive/Africate | p | pʷ | t | ʈʂ | k | |
Ihe na-esiri ike | ala dị larịị | f | s | |||
oge | fː | sː | ||||
Ihe na-atọ ụtọ | r | |||||
Ihe atụ | w | l | j |
A na-eji egwuume okpukpu eme ihe na Chuuk mgbe ha nwere ike na-anya olu. A na-abụ ụfọdụ ndị na-egosi ime ihe n'etiti ụkwụ mgbe a na-eji okpukpu abụọ eme ihe. [3] [4][5]
N'ihu | Central | Ịlaghachi azụ | |
---|---|---|---|
Elu | i | ɨ | u |
N'etiti | e | ʌ | o |
Ala Dị Ala | æ | a | ɒ |
/ɨ/ nwere ike ịnụ dị ka etiti [ɨ] ma ọ bụ azụ [ɯ].
Orthography
[dezie | dezie ebe o si]Chuukese bụ otu n'ime asụsụ ole na ole na-enye ohere maka ụdaume abụọ mbụ: [2]
Asụsụ Chuukese | |||||||||||||||||||||||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
a | á | na | bụ | i | o | ó | u | U | f | ff | s | ss | k | kk | m | mm | mw | mmw | n | ng | nng | p | peeji nke | pw | ppw | r | ch | t | tt | w | na |
IPA | |||||||||||||||||||||||||||||||
ɐ | a | e | ə | i | o | ɑ | u | ɨ | f | fː | s | sː | k | kː | m | mː | mˠ | mˠː | nn̩ | ŋ | ŋː | p | pː | p~b | pː | r | tʂ | t̪ | t̪ː | w | j |
Ihe odide
[dezie | dezie ebe o si]- ↑ Lynch (2002). The Oceanic languages. Richmond, Surrey: Curzon. ISBN 978-0-7007-1128-4. OCLC 48929366.
- ↑ 2.0 2.1 Reflexes of initial gemination in Western Micronesian languages. University of California, Los Angeles. Archived from the original on June 9, 2012. Retrieved on 8 September 2005.
- ↑ Goodenough (1980). Trukese-English dictionary = Pwpwuken tettenin fóós, Chuuk-Ingenes, 1, Philadelphia: American Philosophical Society. ISBN 978-0871691415.
- ↑ Yunick (2000). "Linguistics, TESL, and language planning in Micronesia". Studies in the Linguistic Sciences 30 (1): 183–200.
- ↑ Goodenough (1992). Gradual and Quantum Changes in the History of Chuukese (Trukese) Phonology, 93–114.
Njikọ mpụga
[dezie | dezie ebe o si]- Ndepụta okwu Chuukese na Austronesian Basic Vocabulary Database (Archive)
- Howard, Jocelyne. "CHUUKESE TRANSLATIONS." () Mahadum nke Hawaii.
- Kaipuleohone nwere ihe ncheta maka Chuukese gụnyere Ihe edere edere, ndekọ ọdịyo, na ndekọ ọdịyo ndị ọzọ sitere na thesis MA nke Brian Diettrich.
- Mahadum Portland State Multicultural Isiokwu na Sayensị na Nsogbu na Chuukese Archived 2020-05-19 at the Wayback Machine