Gaa na ọdịnaya

Asụsụ Duruwa

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Dhurwa and Durua
ଦୁରୁଆ, धुरुवा
Durua
Spoken in: India
Total speakers: 52,349
Language family: Tadravidt
 Central Dravidian
  Parji–Gadaba
   Dhurwa and DuruaTempleeti:Infobox Language/script
Language codes
ISO 639-1: none
ISO 639-2:
ISO 639-3: pci

'Durua' (IPA)

Nchịkọta

[dezie | dezie ebe o si]

Duruwa bụ onye otu asụsụ Central Dravidian . [1][2] Duruwa bụ asụsụ a na-asụ ma anaghị ede ya n'ozuzu. Mgbe ọ bụla e dere ya, ọ na-eji edemede Devanagari na Mpaghara Bastar na edemede Odia na Mpaghara Koraput.

Ọmụmụ ụdaolu

[dezie | dezie ebe o si]
Mkpụrụedemede[3]
N'ihu Central Ịlaghachi azụ
dị mkpirikpi ogologo oge dị mkpirikpi ogologo oge dị mkpirikpi ogologo oge
Elu i u
N'etiti e o
Ala Dị Ala a
mmMkpụrụ okwu[3]
Akpụkpọ ahụ Ezé ezé Retroflex Palatal Velar Mkpịsị aka
Ụgbọ imi m ɲ ŋ
Plosive enweghị olu p t ʈ c k
kwuru okwu b d ɖ ɟ ɡ
Ihe na-esiri ike (s) (h)
Ihe atụ etiti ʋ j
n'akụkụ l
Tap ɾ ɽ

Asụsụ

[dezie | dezie ebe o si]

Enwere olumba anọ: Tiriya, Nethanar, Dharba na Kukanar. Ha na-aghọta ibe ha [ citation needed]

Edensibia

[dezie | dezie ebe o si]
  1. Fairservis (1997). The Harappan Civilization and Its Writing: A Model for the Decipherment of the Indus Script, Asian Studies. Brill Academic Publishers. ISBN 978-90-04-09066-8. 
  2. Stassen (1997). Intransitive Predication, Oxford Studies in Typology and Linguistic Theory. Oxford University Press. ISBN 978-0-19-925893-2. 
  3. 1 2 Krishnamurti (2003). The Dravidian languages, null, Cambridge: Cambridge University Press. ISBN 9780511060373.