Asụsụ Duruwa
Ọdịdị
| Dhurwa and Durua ଦୁରୁଆ, धुरुवा Durua | ||
|---|---|---|
| Spoken in: | India | |
| Total speakers: | 52,349 | |
| Language family: | Tadravidt Central Dravidian Parji–Gadaba Dhurwa and DuruaTempleeti:Infobox Language/script | |
| Language codes | ||
| ISO 639-1: | none | |
| ISO 639-2: | — | |
| ISO 639-3: | pci | |
| Note: This page may contain IPA phonetic symbols in Unicode. | ||
'Durua' (IPA)
Nchịkọta
[dezie | dezie ebe o si]Duruwa bụ onye otu asụsụ Central Dravidian . [1][2] Duruwa bụ asụsụ a na-asụ ma anaghị ede ya n'ozuzu. Mgbe ọ bụla e dere ya, ọ na-eji edemede Devanagari na Mpaghara Bastar na edemede Odia na Mpaghara Koraput.
Ọmụmụ ụdaolu
[dezie | dezie ebe o si]| N'ihu | Central | Ịlaghachi azụ | ||||
|---|---|---|---|---|---|---|
| dị mkpirikpi | ogologo oge | dị mkpirikpi | ogologo oge | dị mkpirikpi | ogologo oge | |
| Elu | i | iː | u | uː | ||
| N'etiti | e | eː | o | oː | ||
| Ala Dị Ala | a | aː | ||||
| Akpụkpọ ahụ | Ezé ezé | Retroflex | Palatal | Velar | Mkpịsị aka | ||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Ụgbọ imi | m | n̪ | ɲ | ŋ | |||
| Plosive | enweghị olu | p | t | ʈ | c | k | |
| kwuru okwu | b | d | ɖ | ɟ | ɡ | ||
| Ihe na-esiri ike | (s) | (h) | |||||
| Ihe atụ | etiti | ʋ | j | ||||
| n'akụkụ | l | ||||||
| Tap | ɾ | ɽ | |||||
Asụsụ
[dezie | dezie ebe o si]Enwere olumba anọ: Tiriya, Nethanar, Dharba na Kukanar. Ha na-aghọta ibe ha [ citation needed]
Edensibia
[dezie | dezie ebe o si]- ↑ Fairservis (1997). The Harappan Civilization and Its Writing: A Model for the Decipherment of the Indus Script, Asian Studies. Brill Academic Publishers. ISBN 978-90-04-09066-8.
- ↑ Stassen (1997). Intransitive Predication, Oxford Studies in Typology and Linguistic Theory. Oxford University Press. ISBN 978-0-19-925893-2.
- 1 2 Krishnamurti (2003). The Dravidian languages, null, Cambridge: Cambridge University Press. ISBN 9780511060373.