Gaa na ọdịnaya

Asụsụ Epie

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Language name
Spoken in:  
Region:
Total speakers:
Language family: Default
Language codes
ISO 639-1: none
ISO 639-2:
ISO 639-3:

Epie (ma ọ bụ Epie-Atịsa) bụ asụsụ Ijaw nke ndị Epie-Ataissa na-asụ na Naịjirịa.

Ọmụmụ ụdaolu

[dezie | dezie ebe o si]

Asụsụ ahụ nwere usoro mbelata nke obere, ma e jiri ya tụnyere proto-Edoid, nke ụdaume asatọ; ndị a na-etolite usoro nkwekọ abụọ, /i e a o u/ na /i ɛ a ɔ ʊ/.

Epie nwere naanị otu nkwụsị imi nke ụda ụda doro anya, /m/; [n] na-agbanwe ya na [l], dabere ma ụdaume na-esote ọ bụ ọnụ ma ọ bụ imi. (Ndị ọzọ approximants, /j ɣ w/, na-nasalized n'ọnọdụ a: lee asụsụ Edo maka ọnọdụ yiri nke a.) Ihe ndekọ aha bụ.

  Akpụkpọ ahụ Alveolar Palatal Velar Egbugbere ọnụ
Ụgbọ imi m      
Implosive   ɓ   ɗ
Plosive p  b t  d k  ɡ k͡p  ɡ͡b
Ihe na-esiri ike f  v s  z  
Ihe na-atọ ụtọ   (r)      
Ihe atụ   l [n] j ɣ w

Edensibia

[dezie | dezie ebe o si]

    Ịgụ ihe ọzọ

    [dezie | dezie ebe o si]
    • Thomas, Elaine na Kay Williamson. 1967. "Nchịkọta okwu nke delta Edo: Epie, Engenni, Degema". Na Occasional Papers 8, peeji nke 105.  Accra: Institute of African Studies, Mahadum nke Ibadan.