Asụsụ Epie
Ọdịdị
| Language name | ||
|---|---|---|
| Spoken in: | — | |
| Region: | — | |
| Total speakers: | — | |
| Language family: | Default | |
| Language codes | ||
| ISO 639-1: | none | |
| ISO 639-2: | — | |
| ISO 639-3: | — | |
| Note: This page may contain IPA phonetic symbols in Unicode. | ||
Epie (ma ọ bụ Epie-Atịsa) bụ asụsụ Ijaw nke ndị Epie-Ataissa na-asụ na Naịjirịa.
Ọmụmụ ụdaolu
[dezie | dezie ebe o si]Asụsụ ahụ nwere usoro mbelata nke obere, ma e jiri ya tụnyere proto-Edoid, nke ụdaume asatọ; ndị a na-etolite usoro nkwekọ abụọ, /i e a o u/ na /i ɛ a ɔ ʊ/.
Epie nwere naanị otu nkwụsị imi nke ụda ụda doro anya, /m/; [n] na-agbanwe ya na [l], dabere ma ụdaume na-esote ọ bụ ọnụ ma ọ bụ imi. (Ndị ọzọ approximants, /j ɣ w/, na-nasalized n'ọnọdụ a: lee asụsụ Edo maka ọnọdụ yiri nke a.) Ihe ndekọ aha bụ.
| Akpụkpọ ahụ | Alveolar | Palatal | Velar | Egbugbere ọnụ | |
|---|---|---|---|---|---|
| Ụgbọ imi | m | ||||
| Implosive | ɓ | ɗ | |||
| Plosive | p b | t d | k ɡ | k͡p ɡ͡b | |
| Ihe na-esiri ike | f v | s z | |||
| Ihe na-atọ ụtọ | (r) | ||||
| Ihe atụ | l [n] | j | ɣ | w |
Edensibia
[dezie | dezie ebe o si]Ịgụ ihe ọzọ
[dezie | dezie ebe o si]- Thomas, Elaine na Kay Williamson. 1967. "Nchịkọta okwu nke delta Edo: Epie, Engenni, Degema". Na Occasional Papers 8, peeji nke 105. Accra: Institute of African Studies, Mahadum nke Ibadan.