Asụsụ Erie
Erie bụ asụsụ ekpochapụworo, ekwenyere na ọ bụ Iroquoian, yiri Wyandot, nke ndị Erie na-asụbu. Edekọghị ya nke ọma, ndị ọkà mmụta asụsụ ejighị n'aka na nkwubi okwu a ziri ezi. Enweela njikọ ole na ole na ndị Europe na Erie na ndị French, na Dutch na-enwe udo, ebe ndị Bekee na-abụkarị ndị iro.
Aha Erie na Eriez bụ ụdị dị mkpụmkpụ nke Erielhonan, nke pụtara "ogologo ọdụ", na-ezo aka na panthers mpaghara. A na-akpọ Erie ndị "Cat people" ( Nation du Chat na French; Hodge 1910, Swanton ).
Opekempe otu okwu mbinye na-adị ndụ site na asụsụ Erie: Chautauqua, okwu nkọwa/nsụgharị na-ejighị n'aka. [1]
Okwu
[dezie | dezie ebe o si]- Erielhonan (Ọdụ ogologo)
- Ronnongwetonwanca (Ezigbo chioma)
- Kahqua/Kahkwa (ikekwe aha ha kpọrọ onwe ha)
- Gụkulëáwo (Wolf)
- Chautauqua (Akpa ejikọtara na etiti / etiti) ma ọ bụ (moccasins abụọ jikọtara ọnụ)
Ihe ndetu
[dezie | dezie ebe o si]
Ntụaka
[dezie | dezie ebe o si]Gelao, nke nwere ihe dị ka ndị na-asụ asụsụ 8,000 na China sitere na agbụrụ dị ihe dị ka 500,000, ma mejupụtara ma ọ dịkarịa ala ụdị asụsụ anọ na-enweghị nghọta, gụnyere Telue (White Gelao), Hagei (Blue ma ọ bụ Green Gelao), Vandu (Red Gelao), A'ou (Red Gelao
- ↑ "Stories behind names of many familiar places", Olean Times Herald, 2016-02-07.