Gaa na ọdịnaya

Asụsụ Fox

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Asụsụ Fox
natural language, modern language
obere ụdị nkeCentral Algonquian Dezie
mba/obodoNjikota Obodo Amerika, Mézíkọ Dezie
ụmụ amaala kaÁyowạ, Kánzạs, Nebraska, Oklahoma Dezie
Ọkwa asụsụ UNESCO5 critically endangered Dezie
Ọkwa asụsụ Ethnologue8a Moribund Dezie

Fox (nke aha dị iche iche mara, gụnyere Mesquakie (Meskwaki), Mesquakie-Sauk, Mesquakie-Sauk-Kickapoo, Sauk-Fox, na Sac na Fox ) bụ asụsụ Algonquian, nke otu puku Meskwaki, Sauk na Kickapoo na-asụ n'ebe dị iche iche na mpaghara ọdịda anyanwụ Mexico na United States .

Olumba atọ dị iche iche bụ:

  • Fox ma ọ bụ Meskwakiatoweni (Asụsụ Meskwaki) [1] (a na-akpọkwa Mesquakie, Meskwaki)
  • Sauk ma ọ bụ Thâkiwâtowêweni (asụsụ Thâkîwaki) (a sụgharịkwara Sac), na
  • Kickapoo ma ọ bụ Kiikaapoa (a sụgharịkwara Kikapú ; ụfọdụ ndị na-ewere dị ka asụsụ nwere njikọ chiri anya ma dị iche ).

Ọ bụrụ na a na-agụ Kickapoo dị ka asụsụ dị iche karịa asụsụ Fox, ọ bụ naanị n'etiti ndị na-asụ Fox 200 na 300 ka fọdụrụ. Mascouten kpochapụrụ nwere ike bụrụ olumba ọzọ, n'agbanyeghị na ọ na-esiri ike ịgba akaebe.

Ntughari

[dezie | dezie ebe o si]

Ọtụtụ ndị na-ekwu okwu bụ ndị agadi ma ọ bụ ndị agadi, na-eme ka ọ dị ize ndụ nke ukwuu . Ụlọ akwụkwọ ebo dị na Meskwaki Settlement na Iowa na-agụnye agụmakwụkwọ maka ụmụaka. [2] [3] N'afọ 2011, e mepụtara ọrụ ịkwa akwa Meskwaki, iji mee ka ndị nne na ụmụ agbọghọ jikọta "na ndị inyom ndị okenye nọ na Meskwaki Senior Center na-akwa akwa omenala na ịmụta asụsụ Meskwaki." [4]

Ndị ọkà mmụta a ma ama na-eme nyocha gbasara asụsụ gụnyere Ives Goddard [5] na Lucy Thomason nke Smithsonian Institution na Amy Dahlstrom nke Mahadum Chicago.

fonology

[dezie | dezie ebe o si]

Enyere ekwentị consonant nke Fox na tebụl dị n'okpuru. Ụdaume asatọ bụ: mkpụmkpụ /a, e, i, o/ na ogologo /aː, eː, iː, oː/ .

Labial Alveolar Postalveolar



ma ọ bụ palatal
Velar Glottal
imi m n
Plosive larịị p t k
preaspirated ʰp ʰt ʰtʃ ʰk
Nke na-ese okwu s ʃ h
Odika j w

Ndị ọzọ karịa ndị metụtara consonant plus /j/ ma ọ bụ /w/, naanị ụyọkọ consonant enwere ike bụ /ʃk/ .

Ruo mmalite 1900s, Fox bụ a phonologically nnọọ conservative asụsụ na-echebekwa ọtụtụ atụmatụ nke Proto-Algonquian ; ihe ndekọ sitere na iri afọ ozugbo na-esochi 1900 bara uru karịsịa nye ndị Algonquianists maka nke a. Ka ọ na-erule n'afọ ndị 1960, otu ọ dị, ọganihu dị ukwuu nke mgbanwe ụda olu ewerela ọnọdụ, butere mfu nke ọkara ụdaume intervocalic na ụfọdụ atụmatụ ndị ọzọ.

Ụtọ asụsụ

[dezie | dezie ebe o si]

 

Okwu okwu

[dezie | dezie ebe o si]

Ọnụọgụ Mesquakie bụ ndị a:

nekoti one
nîshwi two
nethwi three
nyêwi four
nyânanwi five
nekotwâshika six
nôhika seven
neshwâshika eight
shâka nine
metâthwi ten

Usoro edemede

[dezie | dezie ebe o si]
Akwụkwọ ozi n'asụsụ Kickapoo nke edere na Coahuila, Mexico na 1950s

E wezụga edemede Latịn, Fox ka edere ya n'ihe odide ụmụ amaala abụọ.

Ederede Fox I.

" Fox I " bụ abugida dabere na mkpụrụedemede French cursive (lee Great Lakes Algonquian syllabics ). Consonants nke onwe ha dere na-aghọta na ha bụ nkeji okwu nwere ụdaume /a/ . Ha bụ:

Usoro okwu
[ a ] /pa/
t /ta/
s /sa/
d /ʃa/ [ b ]
t /tʃa/ [ c ]
ŋ [ d ] /ya/
w /wa/
m /ma/
n /na/
K /ka/
g [ e ] /kwa/ [ f ]

A na-ede ụdaume site na ịgbakwunye ntụpọ na consonant:

/pa/
/pe/
ℓ· /pi/
/po/

"Fox II" bụ mkpụrụedemede ụdaume. Dị ka Coulmas si kwuo, /p/ edeghị ya (dị ka /a/ edeghị ya na Fox I). Udaume (ma ọ bụ /p/ gbakwunyere ụdaume) ka edere dị ka akara ngụkọ agafeela.

Ederede "Fox II".
Consonants (ihe dị ka)
+ /t/
C /s/
Q /ʃ/
ı /tʃ/
ñ /v/ [ a ]
/y/
Ƨ /w/
/m/
# /n/
C' /k/
Ṅaa C /kw/
Udaume (ihe dị ka)
× /a/
II /e/ [ b ]
III /i/ [ c ]
IIII /o/ [ d ]

 

  • Sac na Fox mba
  • Asụsụ Sauk
  • Asụsụ Kickapoo
  • Kickapoo furu efu

Ihe ndetu

[dezie | dezie ebe o si]
  1. Meskwaki Settlement School - Meskwakiatoweni (Meskwaki language). Archived from the original on 2019-07-23. Retrieved on 2019-07-23.
  2. Meskwaki Settlement School Website, Meskwaki Settlement School Website. Archived from the original on 2009-02-16. Retrieved on 2009-02-03.
  3. Meskwaki Education Network Initiative (MENWI). American Indian Studies Research Institute at Indiana University. Archived from the original on 2004-01-03. Retrieved on 2012-07-19.
  4. Scandale. "Meskwaki Tribe Receives Grant for Sewing and Language Project - ICTMN.com", Indian Country Today Media Network, ICTMN.com, 2011-02-21. Retrieved on 2012-07-19.
  5. Nelson (2008-07-27). Talking the talk. WCFCourier.com. Archived from the original on 2020-08-06. Retrieved on 2012-07-19.

Ntụaka

[dezie | dezie ebe o si]
  • Bloomfield (1925). "Notes on the Fox Language". International Journal of American Linguistics 3 (2/4): 219–232. DOI:10.1086/463756. 

Njikọ mpụga

[dezie | dezie ebe o si]