Gaa na ọdịnaya

Asụsụ Guahibo

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Guahibo
Jiwi jume
A mụrụ ya  Colombia, Venezuela
Ógbè Casanare, ọwụwa anyanwụ Meta, Vichada, Guaviare, Guainia steeti (Colombia) Osimiri Orinoco (Venezuela)
Agbụrụ Ndị Guahibo
Ndị na-asụ asụsụ ala
(34,000 e depụtara 1998-2001) [1]
Guahiban
  • Guahibo
Koodu asụsụ
ISO 639-3 Ma ọ bụ:guh - Guahibogob - Playero (Pepojivi)
  
  
Glottolog guah1254
ELP Guajibo
  Onye na-egwu egwu[2]

Guahibo, akara ala nna nke Ndị Guahibo.  Ọ bụ akara Guahiban nke ihe dị ka mmadụ 23,006 na-asụ na Colombia na 8,428 ọzọ na Venezuela.  E nwere 40% nke monolingualism, na 45% nke ịgụ na ide.

Ọmụmụ ụdaolu

[dezie | dezie ebe o si]
Mkpụrụ okwu[3]
Bilabial Ezé ezé Alveolar Palatal Velar Mkpịsị aka
Plosive ala dị larịị N'ikwu ya n'ụzọ dị otú a⟨p⟩ __ibo____ibo__ Atụmatụ⟨th⟩ __ibo__ N'ihi ya, ọ ga-abụrịrị na ọ ga-adị⟨t⟩ N'ihi ya, ọ ga-abụrịrị na ọ ga-adị⟨k⟩
kwuru okwu b b b b⟨b⟩ __ibo__ N'ihi ya, ọ bụ n'ihi ya ka a na-akpọ⟨d⟩
Ihe na-esiri ike __ibo__ Nkọwa⟨f⟩ SINA⟨s⟩ __ibo____ibo____ibo__ Sị⟨j̈/x⟩ __ibo____ibo__ N'ih ya, ọ ga-abụrịrị na ọ ga-adị⟨j⟩
Ihe na-atọ ụtọ __ibo__ Ịnọba⟨r⟩
Africate __ibo__ N'ihi ya, ọ bụ n'ihi ya ka a na-akpọ⟨ts⟩
Ụgbọ imi __ibo__ N'ihi ya, ọ bụ⟨m⟩ n'ihi ya⟨n⟩
N'akụkụ N'ihi ya, ọ bụ n'ihi ya ka a na-akpọ⟨l⟩
Ihe atụ w~β⟨w⟩ __ibo__ N'ihi ya, ọ ga-abụrịrị na ọ ga-adị⟨y⟩

Ụda /w/ nwekwara ike iru ụda [β] n'ime okwu.

Mkpụrụedemede[3][4]
N'ihu Central Ịlaghachi azụ
N'akụkụ na-agụnye⟨i⟩ __ibo____ibo__ Ọdịdị⟨ü/ë⟩ Ọ bụ na-agụ⟨u⟩
N'etiti na-agụnye⟨e⟩ na-adị⟨o⟩
Emeghe n'ihi ya⟨a⟩

Ụda / , / nwere ike ịnwe allophone nke [ , ].  A pụkwara itinye ụdaume dị ka /ã, ĩ, ẽ, õ, ũ, ɨ̃/.[3]

Usoro ide ihe

[dezie | dezie ebe o si]
Mkpụrụ akwụkwọ Guahibo (Kondo 1985) [5]
Nnukwu mkpụrụedemede A B C D E Mụ onwe onye F M J L M N O P Q R S T Th Ts U W X Y
Akara dị ala a b c d na ë f i j l m n o p q r s t th ts u w x na
Mkpụrụ akwụkwọ Guahibo jikọtara ọnụ (1986) [6]
a b d na f i j j̈ (x) k l m n o p r s t t ts u ü w na

Asụsụ

[dezie | dezie ebe o si]

Guahibo nwere usoro iche iche na nke dị iche anya na ụdị mbụ nke mbụ.  Usoro ndị na-egosi maka ihe arọ nke ahụ ka a na-ekwusi ike na ike dị arọ mgbe niile.  A na-ahụ ma nke dị iche iche trocaic na iambic patterns na morphemes na nonfinal morphemes nwere ihe nke abụọ:

A na-enyocha ụkwụ abụọ site n'aka ekpe gaa n'aka nri n'ime ụdị ọ bụla. Morphemes nwere ọnụọgụ dị iche iche nke mkpụrụedemede na-ahapụ mkpụrụedemede ikpeazụ na-enweghị nrụgide (ma na-enweghị ntụpọ n'ime ụkwụ):

Morphemes nke nwere mkpụrụedemede abụọ ma bụrụkwa okwu ikpeazụ bụ ihe pụrụ iche na nke dị n'elu ma nwee naanị usoro trocaic:

Ụdị ndị a na-agbanwe agbanwe na usoro iambic mgbe etinye ya na ọnọdụ na-abụghị nke ikpeazụ. N'ụzọ dị otú a, náwa na-anọgide na-enwe usoro trocaic ya site na mgbakwunye nke otu mkpụrụedemede dị ka -ta "n'ime":

náwa + -tanáwata ('L) L
puca + -taPucatha (L'L) L

Affixation n'ozuzu ya anaghị emetụta usoro nrụgide nke morpheme ọ bụla.

Mkpụrụ okwu ndị dị arọ ebe ọ bụ na achọrọ ka a kwusie ha ike na-emebi ụda zuru oke na ụda iambic. Otú ọ dị, morphemes nwere usoro nke ọ dịkarịa ala mkpụrụedemede abụọ na-egosi usoro nrụgide dị iche iche:

Nchegbu bụ isi. Nchegbu bụ isi na-adaba n'ụkwụ aka nri na-abụghị nke ikpeazụ. Dị ka ihe atụ, okwu na-esonụ

(ˌL) (ˈLL) L (p.lu). (pa.lu).ma ""Rabit""

nwere nrụgide bụ isi na ụkwụ aka nri (pa.lu) nke na-abụghị okwu ikpeazụ. Otú ọ dị, ụkwụ aka nri (qui.si) na

(LˈL) (LˌL) (tu.lí). (qui.sì) "ihe olu bead"

bụ okwu ikpeazụ ma ghara ịnata nrụgide bụ isi; nrụgide bụisi na-ada na ụkwụ aka nri ọzọ (tu.li). Ịtinye nsonaazụ mkpụrụedemede -ta "na" mgbe mgbọrọgwụ mkpụrụedemede anọ na-egosi mgbanwe nke nrụgide bụ isi:

(LˈL) (LˌL) tsapánilù "ụdị mbe"
(LˌL) (LˈL) L tsapànilúta "na mbe"

Site na mgbakwunye nke nsonaazụ, ụkwụ mgbọrọgwụ (ni.lu) abụghịzi okwu ikpeazụ ma nye ya ohere ịnakwere nrụgide bụ isi.

Akwụkwọ

[dezie | dezie ebe o si]
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] (1984). Ihe omuma banyere ụdaume guahiba. Usoro ụdaolu nke asụsụ Colombian, 5, 205-211.
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] (1985). Enyemaka na ọmụmụ nke ogologo ụdaume na ụda olu n'asụsụ Guahiba. Isiokwu na asụsụ na ngalaba ndị yiri ya, 13, 55-82.
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] (1985). Guajobo a na-ekwu: Gramática pedagógica del guahibo (Vols. 1-2). Lomalinda, Colombia: Instituto Lingüístico de Verano.
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] (1985). Ogologo ụdaume na nrụgide na Guahibo: Site na phonology gaa na okwu. Na data asụsụ: usoro Amerindian (Mpịakọta 9, 43-56). Dallas: Summer Institute of Linguistics.
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] (2001). Mmetụta Guahibo: Ma trocaic na iambic. International Journal of American Linguistics, 67 (2), 136-166.
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] (1967). Phonemes Guahibo. Na Usoro ụdaolu nke asụsụ Colombian (pp. 89-98).  Norman, OK: Summer Institute of Linguistics.
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] (1972). Fonemas nke guahibo. Usoro ụdaolu nke asụsụ Colombian, 1, 93-102.
  • Mosonyi, Esteban Emilio. (1964). Enyemaka na ọmụmụ nke fonemics: Asụsụ Guajibo. Economía y Ciencias Sociales, 6, 93-103.
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] (1985). Olu Olu Sikuani. Bogotá: Insituto Caro y Cuervo.
  • Queixalós (1988). Diccionario sikuani-español. Universidad de los Andes. 
  1. Guahibo at Ethnologue (18th ed., 2015) (subscription required)
    Playero (Pepojivi) at Ethnologue (18th ed., 2015) (subscription required)
  2. Endangered Languages Project data for Playero.
  3. 3.0 3.1 3.2 Kondo (1967). Phonemic Systems of Colombian Languages.  Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name ":0" defined multiple times with different content
  4. Kondo (1985). From Phonology to Discourse: Studies in six Colombian languages. Dallas: Summer Institute of Linguistics.