Gaa na ọdịnaya

Asụsụ Guahibo

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Guahibo
Jiwi jume
A mụrụ ya  Colombia, Venezuela
Ógbè Casanare, ọwụwa anyanwụ Meta, Vichada, Guaviare, Guainia steeti (Colombia) Osimiri Orinoco (Venezuela)
Agbụrụ Ndị Guahibo
Ndị na-asụ asụsụ ala
(34,000 e depụtara 1998-2001) [1]
Guahiban
  • Guahibo
Koodu asụsụ
ISO 639-3 Ma ọ bụ:guh - Guahibogob - Playero (Pepojivi)
  
  
Glottolog guah1254
ELP Guajibo
  Onye na-egwu egwu[2]

Guahibo, akara ala nna nke Ndị Guahibo.  Ọ bụ akara Guahiban nke ihe dị ka mmadụ 23,006 na-asụ na Colombia na 8,428 ọzọ na Venezuela.  E nwere 40% nke monolingualism, na 45% nke ịgụ na ide.

Ọmụmụ ụdaolu

[dezie | dezie ebe o si]
Mkpụrụ okwu[3]
Bilabial Ezé ezé Alveolar Palatal Velar Mkpịsị aka
Plosive ala dị larịị N'ikwu ya n'ụzọ dị otú a⟨p⟩ __ibo____ibo__ Atụmatụ⟨th⟩ __ibo__ N'ihi ya, ọ ga-abụrịrị na ọ ga-adị⟨t⟩ N'ihi ya, ọ ga-abụrịrị na ọ ga-adị⟨k⟩
kwuru okwu b b b b⟨b⟩ __ibo__ N'ihi ya, ọ bụ n'ihi ya ka a na-akpọ⟨d⟩
Ihe na-esiri ike __ibo__ Nkọwa⟨f⟩ SINA⟨s⟩ __ibo____ibo____ibo__ Sị⟨j̈/x⟩ __ibo____ibo__ N'ih ya, ọ ga-abụrịrị na ọ ga-adị⟨j⟩
Ihe na-atọ ụtọ __ibo__ Ịnọba⟨r⟩
Africate __ibo__ N'ihi ya, ọ bụ n'ihi ya ka a na-akpọ⟨ts⟩
Ụgbọ imi __ibo__ N'ihi ya, ọ bụ⟨m⟩ n'ihi ya⟨n⟩
N'akụkụ N'ihi ya, ọ bụ n'ihi ya ka a na-akpọ⟨l⟩
Ihe atụ w~β⟨w⟩ __ibo__ N'ihi ya, ọ ga-abụrịrị na ọ ga-adị⟨y⟩

Ụda /w/ nwekwara ike iru ụda [β] n'ime okwu.

Mkpụrụedemede[3][4]
N'ihu Central Ịlaghachi azụ
N'akụkụ na-agụnye⟨i⟩ __ibo____ibo__ Ọdịdị⟨ü/ë⟩ Ọ bụ na-agụ⟨u⟩
N'etiti na-agụnye⟨e⟩ na-adị⟨o⟩
Emeghe n'ihi ya⟨a⟩

Ụda / , / nwere ike ịnwe allophone nke [ , ].  A pụkwara itinye ụdaume dị ka /ã, ĩ, ẽ, õ, ũ, ɨ̃/.[3]

Usoro ide ihe

[dezie | dezie ebe o si]
Mkpụrụ akwụkwọ Guahibo (Kondo 1985) [5]
Nnukwu mkpụrụedemede A B C D E Mụ onwe onye F M J L M N O P Q R S T Th Ts U W X Y
Akara dị ala a b c d na ë f i j l m n o p q r s t th ts u w x na
Mkpụrụ akwụkwọ Guahibo jikọtara ọnụ (1986) [6]
a b d na f i j j̈ (x) k l m n o p r s t t ts u ü w na

Asụsụ

[dezie | dezie ebe o si]

Guahibo nwere usoro iche iche na nke dị iche anya na ụdị mbụ nke mbụ.  Usoro ndị na-egosi maka ihe arọ nke ahụ ka a na-ekwusi ike na ike dị arọ mgbe niile.  A na-ahụ ma nke dị iche iche trocaic na iambic patterns na morphemes na nonfinal morphemes nwere ihe nke abụọ:

A na-enyocha ụkwụ abụọ site n'aka ekpe gaa n'aka nri n'ime ụdị ọ bụla. Morphemes nwere ọnụọgụ dị iche iche nke mkpụrụedemede na-ahapụ mkpụrụedemede ikpeazụ na-enweghị nrụgide (ma na-enweghị ntụpọ n'ime ụkwụ):

Morphemes nke nwere mkpụrụedemede abụọ ma bụrụkwa okwu ikpeazụ bụ ihe pụrụ iche na nke dị n'elu ma nwee naanị usoro trocaic:

Ụdị ndị a na-agbanwe agbanwe na usoro iambic mgbe etinye ya na ọnọdụ na-abụghị nke ikpeazụ. N'ụzọ dị otú a, náwa na-anọgide na-enwe usoro trocaic ya site na mgbakwunye nke otu mkpụrụedemede dị ka -ta "n'ime":

náwa + -tanáwata ('L) L
puca + -taPucatha (L'L) L

Affixation n'ozuzu ya anaghị emetụta usoro nrụgide nke morpheme ọ bụla.

Mkpụrụ okwu ndị dị arọ ebe ọ bụ na achọrọ ka a kwusie ha ike na-emebi ụda zuru oke na ụda iambic. Otú ọ dị, morphemes nwere usoro nke ọ dịkarịa ala mkpụrụedemede abụọ na-egosi usoro nrụgide dị iche iche:

Nchegbu bụ isi. Nchegbu bụ isi na-adaba n'ụkwụ aka nri na-abụghị nke ikpeazụ. Dị ka ihe atụ, okwu na-esonụ

(ˌL) (ˈLL) L (p.lu). (pa.lu).ma ""Rabit""

nwere nrụgide bụ isi na ụkwụ aka nri (pa.lu) nke na-abụghị okwu ikpeazụ. Otú ọ dị, ụkwụ aka nri (qui.si) na

(LˈL) (LˌL) (tu.lí). (qui.sì) "ihe olu bead"

bụ okwu ikpeazụ ma ghara ịnata nrụgide bụ isi; nrụgide bụisi na-ada na ụkwụ aka nri ọzọ (tu.li). Ịtinye nsonaazụ mkpụrụedemede -ta "na" mgbe mgbọrọgwụ mkpụrụedemede anọ na-egosi mgbanwe nke nrụgide bụ isi:

(LˈL) (LˌL) tsapánilù "ụdị mbe"
(LˌL) (LˈL) L tsapànilúta "na mbe"

Site na mgbakwunye nke nsonaazụ, ụkwụ mgbọrọgwụ (ni.lu) abụghịzi okwu ikpeazụ ma nye ya ohere ịnakwere nrụgide bụ isi.

Akwụkwọ

[dezie | dezie ebe o si]
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] (1984). Ihe omuma banyere ụdaume guahiba. Usoro ụdaolu nke asụsụ Colombian, 5, 205-211.
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] (1985). Enyemaka na ọmụmụ nke ogologo ụdaume na ụda olu n'asụsụ Guahiba. Isiokwu na asụsụ na ngalaba ndị yiri ya, 13, 55-82.
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] (1985). Guajobo a na-ekwu: Gramática pedagógica del guahibo (Vols. 1-2). Lomalinda, Colombia: Instituto Lingüístico de Verano.
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] (1985). Ogologo ụdaume na nrụgide na Guahibo: Site na phonology gaa na okwu. Na data asụsụ: usoro Amerindian (Mpịakọta 9, 43-56). Dallas: Summer Institute of Linguistics.
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] (2001). Mmetụta Guahibo: Ma trocaic na iambic. International Journal of American Linguistics, 67 (2), 136-166.
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] (1967). Phonemes Guahibo. Na Usoro ụdaolu nke asụsụ Colombian (pp. 89-98).  Norman, OK: Summer Institute of Linguistics.
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] (1972). Fonemas nke guahibo. Usoro ụdaolu nke asụsụ Colombian, 1, 93-102.
  • Mosonyi, Esteban Emilio. (1964). Enyemaka na ọmụmụ nke fonemics: Asụsụ Guajibo. Economía y Ciencias Sociales, 6, 93-103.
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] (1985). Olu Olu Sikuani. Bogotá: Insituto Caro y Cuervo.
  • Queixalós (1988). Diccionario sikuani-español. Universidad de los Andes. 
  1. Guahibo at Ethnologue (18th ed., 2015) (subscription required)
    Playero (Pepojivi) at Ethnologue (18th ed., 2015) (subscription required)
  2. Endangered Languages Project data for Playero.
  3. 1 2 3 Kondo (1967). Phonemic Systems of Colombian Languages. 
  4. Kondo (1985). From Phonology to Discourse: Studies in six Colombian languages. Dallas: Summer Institute of Linguistics.