Gaa na ọdịnaya

Asụsụ Hmar

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Asụsụ Hmar
asụsụ, modern language
Obere ụdị nkeKuki-Chin Dezie
Mba/obodoNdia Dezie
Ụmụ amaala kaAssam, Manipur, Mizoram, Tripura, Meghalaya Dezie
Ọkwa asụsụ UNESCO2 vulnerable Dezie
Ọkwa asụsụ Ethnologue4 Educational Dezie

  Asụsụ Hmar ( Khawsak Țawng ) bụ nke ngalaba asụsụ Mizo nke ezinụlọ asụsụ Sino-Tibet . Ndị na-asụ asụsụ a na-eji asụsụ Mizo dị ka asụsụ nke abụọ ha (L2). [1] [2]

Hmar bụ asụsụ a ma ama na usoro ọmụmụ ụlọ akwụkwọ nke Assam, Manipur na Mizoram, ma bụrụkwa nke a ghọtara n'oge na-adịbeghị anya dị ka otu n'ime Asụsụ Indian Modern (MIL) na Mahadum Manipur . Board of Secondary Education, Assam gụnyekwara Hmar dị ka MIL na syllabus mgbakọ na mwepụ ya site na 2005. Ma Mahadum Manipur na Mahadum Assam, Silchar ekwela ka a mụọ asụsụ Khawsak Hmar dị ka Asụsụ Indian ọgbara ọhụrụ na ọkwa ngụsị akwụkwọ. [ a chọrọ nkọwa ]

Hawrawp (Mkpụrụedemede)

[dezie | dezie ebe o si]

Mkpụrụedemede Hmar, nke a maara dị ka Hmar Hawrawp nwere mkpụrụedemede 25: ụdaume 6 na consonants 19. [3] Ọ bụ ụdị edemede Rome gbanwegharịrị nwere akara uda olu iji nyere aka ịkpọ olumba. [4]

Hmar Hawrawp
A Ee B Ch D E F G Ng H
I J K L M N O P R S
T U V Z

Ịkpọ okwu

[dezie | dezie ebe o si]
mkpụrụedemede [4] Dị ka In
a "aa" nna
aho "aww" nke ihe nile ma ọ bụ ihe egwu
b anu
ch chawa
d dee
e ee
f ff
g "ek" nke nkwenye
ng "ang" nke iwe
h ihe
i anya
j jay
k kay
l el ma ọ bụ el
m em
n "en" nke njedebe
o "unu" nke ouch
p pee
r bụ
s ess
t tii
ṭ osisi
u ooh
v vee
z zet

Nkesa ala

[dezie | dezie ebe o si]

A na-asụ olumba Khawsak nke Hmar n'ebe ndị a

  • Assam : Dima Hasao district, Karbi Anglong district, Hailakandi district, Karimganj district na Cachar district
  • Manipur : mpaghara Pherzawl, mpaghara Churachandpur, mpaghara Jiribam na Moreh
  • Mizoram : Aizawl district, Champai district na Kolasib district
  • Tripura : N'ime na gburugburu Darchawi na Jampui Hills
  • Meghalaya : Shillong na obodo Khaddum
  • Myanmar : Tamu
  • Bangladesh : Bawm

Ebe ọ bụ na ndị na-ekwu okwu Hmar gbasasịa n'akụkụ buru ibu na Mizoram, Manipur, Meghalaya, Tripura, Chittagong Hill traktị na mpaghara Cachar nke steeti Assam na Myanmar, ọ dị ka enwere ntakịrị ọdịiche dị n'asụsụ. Na Manipur, Hmar na-egosipụta nhụta anya n'otu n'otu na olumba Kukish ndị ọzọ nke mpaghara gụnyere Thadou, Paite, Aimol, Vaiphei, Simte, Kom na asụsụ Gangte . [5]

Ṭawngkasuok

[dezie | dezie ebe o si]

Ṭawngkasuok (Trong-ka-sook) bụ ilu ma ọ bụ okwu ochie nke ndị Hmar na-eji ma sụgharịa n'ụzọ nkịtị ka ọ bụrụ "asụsụ ndị a na-ekwu n'ọnụ." [6]

Hmar kwuru Ntụgharị asụsụ Contextal Nkọwa
A chângin hmar thing a pâr a, a chângin sim thing a pâr "Mgbe ụfọdụ osisi ugwu na-ama ifuru, mgbe ụfọdụ osisi ndịda na-ama ifuru." Ihe niile nwere oge ya; ndidi bụ isi.
Ṭawng inbuo le tui inbuo rût i an nawh "Okwu na mmiri, ozugbo wụfuru, enweghị ike iweghachite." Kwuo okwu nke ọma; okwu na-enwe nsonaazụ na-adịgide adịgide.
Lal ngai lo lal a kha "Eze na-aghọbeghị eze na-achị obi ilu." Nke a bụ okwu na-adịghị mma ejiri kọwaa onye nọ n'ọchịchị, na-egosi na ha erughị eru ma ọ bụ rụrụ arụ n'agbanyeghị na ha nwere ikike. Ọ bụ ezie na ọ na-ada ụda n'ọdịnala, ọdabara ya sara mbara nwere ike ịdị iche.
Pân loveh tho a fu ngai nawh "Otu ijiji agaghị ada n'ihe ọzọ karịa ọnya mepere emepe." Nke a na-egosi na ihe ndabara ma ọ bụ nsogbu na-adọtakarị ụta ma ọ bụ ihe na-adịghị mma, na-atụ aro na ọ na-enwekarị ihe kpatara ya kama ọ na-eji okwu ebubo.
Kwụpin lû a khêl i nawh "ikpere enweghị ike ibili n'elu isi" Nke a bụ nkwutọ na-adịghị mma na-egosi na e nwere njedebe dị n'ime ndụ, na-atụ aro na n'agbanyeghị otú mmadụ siri gbalịsie ike, ha agaghị agafe ebe kwesịrị ekwesị ma ọ bụ akara aka ha. Ọ na-egosipụta echiche na-egbu egbu, ebe ọchịchọ na mgbalị na-egbochi site na oke na-enweghị ike ịgbanwe.

Ntụaka

[dezie | dezie ebe o si]
  1. ↑ Lua error in Module:Citation/CS1 at line 2548: attempt to call field 'is_valid_date' (a nil value).
  2. ↑ Lisam, Khomdan Singh (2011). Encyclopaedia Of Manipur (3 Vol.) (in Bekee). Gyan Publishing House. p. 561. ISBN 978-81-7835-864-2. ... They speak Hmar language and converse well in Manipuri (Meiteilon) ...
  3. ↑ Pangamte, L. Ruoivel (2019). New Hmar Grammar And Composition. Hmar Literature Society Manipur.
  4. 1 2 Bapui, VL Tluonga (2012). Hmar Tawng Inchukna (A Lexical Study of the Hmar Language & Usages). The Assam Institute of Research for Tribals and Scheduled Castes.Bapui, VL Tluonga (2012).
  5. ↑ Singh, Chungkham Yashawanta (1995). "The linguistic situation in Manipur" (PDF). Linguistics of the Tibeto-Burman Area. 18 (1): 129–134. doi:10.32655/LTBA.18.1.09. Retrieved 19 June 2014.
  6. ↑ Vanlalawmpuia, C. "Ṭawngkasuok: Traditional Sayings of the Hmar People" (PDF). Mizoram University Journal of Humanities and Social Sciences. 10 (1): 235–242.