Asụsụ Hrusish
Asụsụ Hrusish ma ọ bụ Ndịda Ọwụwa Anyanwụ Kamengic nwere ike bụrụ ngalaba Sino-Tibet na Arunachal Pradesh, ugwu ọwụwa anyanwụ India . Ha bụ Hruso (Aka) na Mijiic . [1] Na Glottolog, Hammarström, et al. [2] anaghị anabata Hrusish, ma na-ewere myirịta dị n'etiti Hruso na Miji n'ihi okwu mgbazinye ego.
Aha
[dezie | dezie ebe o si]George van Driem (2014) na Bodt & Lieberherr (2015) [3] na-eji aha Hrusish, ebe Anderson (2014) na-ahọrọ Southeast Kamengic .
Okwu atụnyere
[dezie | dezie ebe o si]Tebụlụ nkọwa okwu ndị a na-esote nke ihe okwu Hrusish (Bangru, Miji, and Hruso ) sitere na Anderson (2014), yana mgbakwunye Bangru data sitere na Li (2003). Hruso data Anderson's (2014) sitere na ndetu ubi Anderson na nke Simon (1970). Anderson's (2014) data Miji sitere na ndetu ubi nke ya yana Simon (1979) na Weedall (2014). Data Bangru sitere na Ramya (2011, 2012).
| Gloss | Bangru (Li 2003) | Bangru (Anderson 2014) | Miji (Anderson 2014)[1] | Hruso (Anderson 2014)[1] |
|---|---|---|---|---|
| sun | dʑu˥wai˥˧ | dʒu | dʒo ~ zuʔ; zo ~ ʒʲoʔ | dʒu ~ dʑu; dʲu |
| snow | də˧˩ɣai˥ | tene | dɨlen; təlɛn | tʰiɲɲo |
| ashes | laʔ˥bu˥˧ | lag-bow | maj-bu | xukʰes-pu |
| mother's brother | - | kiː-ni | a-kʰiw; akju | a-kʰi |
| son | mə˧˩dʑu˥ | mu-dʒu-ɲiːib | zu | sou ~ sa ~ seu |
| I | ȵoŋ˥ | ɲo(ʔ) | ɲaŋ | nɔ |
| we | ga˧˩ni˥ | k-aɲi | aɲi | ɲi |
| bear | si˥tsuaŋ˥ | sutʃow | ʃutsaŋ | sitso ~ sutso |
| insect(s) | bə˧˩loŋ˥ | beloŋ-siɲi | biluʔŋ; bəɫuʔŋ; biluŋʰ | bəlu |
| nose | mə˧˩ȵi˧guaŋ˥˧ | mi-niː-ko | ɲi | un-su ~ nu-su |
| hand | mə˧˩gai˥ | me-gej | (mə)gi | əgzə |
| thumb ('hand' + 'mother') | - | me-gej-nea | gi-nuiʔ; gi-batʃo | əgzə-i-aɲ |
| saliva, spit | - | je | ʒeʔ | ze-mdʑiu; əʒʲəxu ~ əɣʲəxu |
| sleep | dʑe˥ | zeu | dʒi | dʒum |
| dream | dai˥mu˧˩mu˥ | tjameiː | tajme | tʰimjeu |
| four | bu˧˩rai˥ | poraji | bli; b(ə)le | pʰiri; pʰiji |
| five | buŋ˥ | puŋ | bungu, buŋu | pʰum ~ pʰóm |
| six | rai˥˧ | reh | reʔ; reʔ ~ réʔ | rijɛ; ʑje |
| seven | muai˥˧ | moji | myaʔ, mjaʔ | mrjo; mrɔ |
| eight | sə˧˩cai˥˧ | sagaik | sɨgiʔ, sɨgeʔ; səguj | səgzə ~ sɨgdʒɨ ~ sɨɣdʒɨ |
| nine | sə˧˩təŋ˥ | sataŋ | sɨtʰɨn; stʰɨn; stən | stʰə; stʰɨ ~ stʰə |
| ten | rəŋ˥ | raŋ | lin; lən | ʁə; ʁɨ ~ ʁə |
| bow | - | karaik | gɨriʔ; gəri | kʰiri |
| dry | mə˧˩ci˥ | miː-kji | mɨ-kʰyang; məkjaŋ | kʰrou |
| mother | a˧˩nai˥˧ | aːneja | aɲʲi | aɲi; aɲ |
| red | ja˧˩dʑu˥˧ | ja-tʃuk | mu-tsu | tsu |
| stream | - | wu-dʒu | vu-zuʔ 'creek' | xu-sa |
| shoulder | mə˧˩pu˥zi˥ | m-podʒ | pas-t(ʰ)uŋ; pastoŋ | ə-pos-tu |
| finger | mə˧˩gai˥tsuo˥˧ | me-gej-tʃowa | gi-tsoʔ; məgitso | əgzi-tsə |
| pig | ʑəu˥˧ | dʒu | ʒo; ʒoʔ | vo |
| bird ('bird' + 'son/child') | pu˥dʑu˧˩ | pu-dʒu | buzu(ʔ); bɨ-zɨ ~ b-zɨ ~ bə-zu ~ bə-zə; bə-zuʔ | mu-su |
| seed | - | mete | tʰei-zʰo; (me)tẽ | isi; dʒʲe; ʃe-die |
Nrụgharị
[dezie | dezie ebe o si]Bodt & Lieberherr wughachiri ya Proto-Hrusish (2015). Bodt & Lieberherr (2015:101) rịba ama na Proto-Hrusish na-egosiputa mgbanwe ụda sitere na Proto-Tibeto-Burman *s- to t -, nke ha mara na emewokwa n'asụsụ Bodo-Garo, Kuki-Chin, Tangkhulic, Central Naga na Karbi. Proto-Tibeto-Burman *-l na -r furukwa na Proto-Hrusish.
Ụdị Proto-Hrusish arụgharịrị arụgharịrị site na Bodt & Lieberherr (2015) ka enyere n'okpuru.
Hụkwa
[dezie | dezie ebe o si]- Ndepụta okwu ntụnyere Hrusish (Wiktionary)
Ọgụgụ ọzọ
[dezie | dezie ebe o si]- Abraham, Binny, Kara Sako, Elina Kinny, Isapdaile Zeliang. 2018. Nnyocha mmekọrịta ọha na eze n'etiti otu ahọpụtara na Western Arunachal Pradesh: Na-eme ka Monpa pụta ìhè . Akụkọ nyocha eletrọnịkị SIL 2018-009.
Ntụaka
[dezie | dezie ebe o si]asụsụ India na China. Ogologo oge a na-eche na ọ bụ asụsụ Sino-Tibet, ọ nwere ike ịbụ
- ↑ 1.0 1.1 1.2 Kpọpụta njehie: Invalid
<ref>tag; no text was provided for refs namedAnderson2014 - ↑ Glottolog 4.4 - Hruso.
- ↑ (2015) "First notes on the phonology and classification of the Bangru language of India". Linguistics of the Tibeto-Burman Area 38 (1): 66–123. DOI:10.1075/ltba.38.1.03bod.
- Anderson, Gregory DS 2014. Na nhazi nke asụsụ Hruso (Aka) . Akwụkwọ ewepụtara na 20th Himalayan Symposium Languages, Nanyang Technological University, Singapore.
- George van Driem (2001) Asụsụ nke Himalaya: Akwụkwọ ntuziaka asụsụ agbụrụ nke Greater Himalayan Region. Brill.