Gaa na ọdịnaya

Asụsụ Jebero

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Jebero
Shiwilu
A mụrụ ya  Peru
Ógbè Jeberos
Agbụrụ 2,500 Jebero (2000)
Ndị na-asụ asụsụ ala
30 (2012)[1] 
Cahuapan
  • Jebero
Koodu asụsụ
ISO 639-3 jeb
Glottolog jebe1250
ELP Shiwilu
  1. Jebero at Ethnologue (25th ed., 2022) Closed access icon

Jebero (Chebero, Xebero, Xihuila) Bụ asụsụ Amazon na-adịghị mma nke ndị Jebero nke Jeberos na-asụ, Peru na-asụ. Ọ bụ naanị ọnụ ọgụgụ dị nta nke ndị toro eto na-ekwu ya ma bụrụ nke ezinụlọ Cahuapan yana Chayahuita.

Ọmụmụ ụdaolu

[dezie | dezie ebe o si]

Mkpụrụedemede

[dezie | dezie ebe o si]
Monophthongs nke Jebero, site na Valenzuela & Gussenhoven (2013:101)
Mkpụrụ okwu monophthong[2]
N'ihu Central Ịlaghachi azụ
N'akụkụ i u
N'etiti ɘ
Emeghe a
  • /i/ dịgasị iche n'etiti ihu dị nso na-enweghị okirikiri [i], ihu dị nso nke na-enweghị nkirikiri na ihu dị nso n'etiti nke na-adịghị okirikiri.[e][2]
  • /u/ dịgasị iche n'etiti nso nso nso n'ihu gbara gburugburu [ʊ] na nso nso n"etiti azụ na-adịghị ike gbara gburugburu [oʹ], na mmezu nke ikpeazụ bụ nke a na-ahụkarị.[2]
  • Ọ dịgasị iche n'etiti etiti etiti na-adịghị agba gburugburu.[2] /ī/ dị mkpụmkpụ karịa ụdaume ndị ọzọ, ọkachasị n'etiti ụdaume na-enweghị olu.[2] A na-aghọta usoro ahụ mgbe ụfọdụ dị ka syllabic [n̩].[2]
    • /ī/ dị mkpụmkpụ karịa ụdaume ndị ọzọ, ọkachasị n'etiti ụdaume na-enweghị olu.[2]
    • A na-aghọta usoro ahụ mgbe ụfọdụ dị ka syllabic [n̩].[2]
  • /a/ dịgasị iche n'etiti oghere etiti a na-ejighị gbaa gburugburu [ä] na oghere ihu a na-emeghe [æ̠].[2] Chaatị ụdaume dị na Valenzuela & Gussenhoven (2013) na-etinye /a/ n'ọnọdụ dị nso na-emeghe [ɐ].
    • Na mkpụrụedemede mechiri emechi, a na-ahụ /a/ dị ka oghere-etiti etiti na-enweghị okirikiri. [2]

Mkpụrụ okwu

[dezie | dezie ebe o si]
Mkpụrụ okwu ndị na-esote ya [3]
Akpụkpọ ahụ Alveolar Palatal Velar Mkpịsị aka
Ụgbọ imi m n ɲ
Kwụsị p t k ʔ
Ihe na-esiri ike s ʃ (h)
Ihe na-atọ ụtọ plain r
glottalized ˀr
Ihe atụ central w ð̞ j
lateral l ʎ
  • /m, p/ bụ Bialbial, ebe /w/ bụ labialized velar.
  • /tʃ/ bụ affricate, kama ịbụ plosive.[3] Ka o sina dị, etinyela ya na tebụl n'ụzọ ahụ iji chekwaa ohere.
  • /n, t, ð, l/ bụ laminal denti-alveolar [[[:Templeeti:IPAplink]], Templeeti:IPAplink, Templeeti:IPAplink, Templeeti:IPAplink] . [4] Na coda syllable, /n/ na-eme site na kọntaktị sara mbara, kachasị dentoalveolo-velar [n̪͡ŋ] . [4] Mgbe /u, a/ gasịrị, a naghị emekarị njikọ denti-alveolar, nke na-eme ka /n/ dị ka velar nasal [ŋ] . [4] /ð/ nwere ike mgbe ụfọdụ na-ada ka ọ bụ ụdaume dị n'akụkụ, mana ọ dịghị mgbe a na-aghọta ya dị ka ụdaume dị.[2]
    • Na coda syllable, /n/ na-eme site na kọntaktị sara mbara, kachasị dentoalveolo-velar [n̪͡ŋ] . [4]
    • Mgbe /u, a/ gasịrị, a naghị emekarị njikọ denti-alveolar, nke na-eme ka /n/ dị ka velar nasal [ŋ] . [4]
    • /ð/ nwere ike mgbe ụfọdụ na-ada ka ọ bụ ụdaume dị n'akụkụ, mana ọ dịghị mgbe a na-aghọta ya dị ka ụdaume dị.[2]
  • /ɲ, ʎ/ bụ dentoalveolo-palatal [[[:Templeeti:IPAplink]], Templeeti:IPAplink].[4]
    • /ʎ/ na-aghọta mgbe ụfọdụ dị ka fricative na-adịghị ike. [2]
  • /h/ na-apụta naanị na interjection affirmative [ahã].[3]
  • /r/ na-aghọta dị ka flap [ɾ] na mmalite nke mkpụrụedemede na dị ka trill [r] na mkpụrụedemede.[4]
  • [Xi] bụ flap glottalized]. N'ụzọ intervocalic, a na-aghọta ya dị ka usoro [ɾʔ]. [4]

Ihe odide

[dezie | dezie ebe o si]

 

Akwụkwọ

[dezie | dezie ebe o si]