Asụsụ Karakhanid
Karakhanid, nke a makwaara dị ka Khaqani Turkic ( lit. nke pụtara 'imperial' [1] ma ọ bụ 'eze', [2] onwe ya na-ezo aka dị ka ' Türki ' ma ọ bụ ' Türkçe '), [3] bụ asụsụ Turkic mepụtara na narị afọ nke 11 n'oge Middle Turkic n'okpuru Kara-Khanid Khanate . A kọwawo ya dị ka asụsụ Turkic nke Islam nke mbụ. A na-ekewa ya mgbe ụfọdụ n'okpuru ụdị Turkic ochie, karịa Middle Turkic, dịka ọ dị ugbu a na asụsụ East Old Turkic nke Orkhon Turkic na Old Uyghur . Asụsụ Turkic Middle Middle East, ya bụ Khorezmian Turkic na emesia Chagatai bụ ụmụ nke asụsụ Karakhanid. [4]
Okwu mbinye nke Arabic na Persian na-emetụta okwu Karakhanid, mana asụsụ ahụ n'onwe ya ka amatakwara na ọ yitere asụsụ Uyghur ochie. E ji mkpụrụ akwụkwọ Arabik dee asụsụ ahụ . Mahmud al-Kashgari 's Dīwān Lughāt al-Turk na Yusuf Balasaguni 's Kutadgu Bilig ka a na-ewere dị ka akwụkwọ edemede dị mkpa e dere n'asụsụ Karakhanid. [4]
پ | p |
j | c |
ر | j |
ف | f |
GH | g |
ك | g |
iche | ŋ |
Ọrụ edemede
[dezie | dezie ebe o si]Ndị okenye Turkic ji asụsụ obodo kpọrọ ihe ma hapụ ọrụ 21. [5] Ihe kacha mkpa na ọnụ ahịa n'ime ndị a ruru anyị aka bụ;
Ọrụ a ma ama Kutadgu Bilig nke Yusuf Has Hajip (Yūsuf Khāss Hājib) dere, nke e dere na Karakhanid Turkic maka oge mbụ n'oge Karakhanid State, na ọrụ a ma ama Divān-ı Lügati't-Türk nke e dere n'otu narị afọ nke Kāshgarlı Mahmud . N'ụzọ dị mwute, a hụbeghị ọrụ anọ Ibn Muhannā kwuru, otu ọrụ a na-akpọ Bilik nke Abu Hayyan (Abū Mūsā Ǧābir ibn Ḥayyān) kpọrọ aha na ndị ọzọ. E nwekwara onye na-ede uri Turkic aha ya bụ Çuçu n'oge Karakhanid.
fonology
[dezie | dezie ebe o si]A na-achọta ụdaume na Karakhanid Turkic, dịka n'oge niile nke asụsụ Turkic.
Ụdaume n'ihu | Udaume azụ |
---|---|
/e/ | /a/ |
/i/ | /ɯ/ |
/ø/ | /o/ |
/y/ | /u/ |
Ntụaka
[dezie | dezie ebe o si]Karakhanid, mana asụsụ ahụ n'onwe ya ka amatakwara na ọ yitere asụsụ Uyghur ochie. E ji m
- ↑ Jan P. Beckmann (1981). Sprache und Erkenntnis im Mittelalter.
- ↑ Svatopluk Soucek (2000). A history of inner Asia.
- ↑ Yusuf Has Hacib. Kutadğu Bilig. T. C. Kültür ve Turizm Bakanlığı Kütüphaneler ve Yayımlar Genel Mudürlüğü. ISBN 978-975-17-3359-7.
- ↑ 4.0 4.1 Johanson (2015-04-29). The Turkic Languages (in en). Routledge, 85. ISBN 978-1-136-82527-9. Johanson, Lars; Csató, Éva Á (2015-04-29). The Turkic Languages. Routledge. p. 85. ISBN 978-1-136-82527-9.
- ↑ Kaşgarlı Mahmud (1992). Divanü lûgat-it-Türk, 3. bsk, Türk dili kurumu yay, Ankara: Türk dil kurumu. ISBN 978-975-16-0404-0.