Gaa na ọdịnaya

Asụsụ Kryts

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Kryts (Kryc) bụ asụsụ Lezgic nke ezinụlọ asụsụ Caucasian nke ugwu ọwụwa anyanwụ nke ndị mmadụ 6,000 na-asụ n'akụkụ ụfọdụ nke Quba Rayon nke Azerbaijan na 1975. Olumba ya bụ Kryts, Jek, Khaput, Yergyudzh [ lez ], na Alyk, ndị niile dị nnọọ iche ruo n'ókè nke naanị otu akụkụ nghọta, ya mere enwere ike were ha dịka asụsụ dị iche iche na olumba continuum .

Kryts nọ n'ihe ize ndụ, [1] [2] nkewapụtara dị ka "ihe egwu dị egwu" nke UNESCO Atlas of the World's Languages in Danger .

fonology

[dezie | dezie ebe o si]

Consonants

[dezie | dezie ebe o si]
Labial Alveolar Palatal Velar Uvular Pharyngeal/

Epiglottal
Glottal
plain lab. pal. plain lab. pal.
Stop voiceless p t k q ʔ
<small id="mwdQ">ejective</small> kʷʼ kʲʼ qʷʼ qʲʼ
<small id="mwjA">voiced</small> b d ɡ ɡʷ (ɢ)
Affricate voiceless (t͡s) t͡ʃ
<small id="mwsg">ejective</small> t͡sʼ t͡ʃʼ
<small id="mwww">voiced</small> (d͡z) d͡ʒ
Fricative voiceless f s ʃ x χ (ʜ) h
<small id="mw6w">voiced</small> v z ʒ ɣ ʁ ʁʷ ʕ
Nasal m n
Trill r
Approximant l j
  • /ʁ/ nwekwara ike ghọta dị ka [ɢ] ma ọ bụ [qː], na nkesa mmekọ.
  • Ụda /t͡s, d͡z/ na-eme naanị n'olumba ndị ọzọ nke asụsụ ahụ.
  • /h/ nwere ike ịdịgasị iche site na ụda glottal gaa na fricative epiglottal /ʜ/.
N'ihu Central Azu
Mechie i ( ɨ ) u
N'etiti e
Mepee a
  • Enwere ike ịnụ /i/ ka [ɨ], na mgbanwe n'efu
  • Udaume anọ ahụ nwekwara ike ịdepụta pharyngealized dị ka /iˤ, uˤ, eˤ, aˤ/.

Ọkpụkpụ

[dezie | dezie ebe o si]

N'afọ 2020, e bipụtara akwụkwọ ọkọwa okwu n'ụdị Khaput, na-eji mkpụrụedemede Latin. [3]

A a B b C c Ç ç Ç'ç' D d E e m F f G g Ş ğ Ş'ğ'
H h H'h' Ĥĥ X x X' x' J j I i I ı K k K' k' Qq Q'q'
Q̂ q̂ L l M m N n O o Ọ ö P p P' p' R r S s Ş ş S' s'
T t Ị ị ü ü V v Y y Z z

Ntụaka

[dezie | dezie ebe o si]
  • Authier (2009). Grammaire kryz, Collection Linguistique (Société de linguistique de Paris). Leuven: Peeters. ISBN 9789042923157. mmekọ n'ebe ịghọta na kiliti abụghị argot, nwere usoro mmụta asụsụ nọọrọ onwe ya
  1. Kryts. The Endangered Languages Project. Archived from the original on 2012-06-29. Retrieved on 2025-03-20.
  2. UNESCO Atlas of the World's Languages in Danger. UNESCO.
  3. Hərərə Mezınə Şikilbəzınə Luğət. ISBN 978-9952-511-17-8. 

Njikọ mpụga

[dezie | dezie ebe o si]