Gaa na ọdịnaya

Asụsụ Kulung (Nepal)

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Kulung
kulu riŋ
Spoken in: Nepal and India (Sikkim, Darjeeling, Kalimpong)
Total speakers: Templeeti:Sigfig
Language family: Sino-Tibetan
 Tibeto-Burman
  Mahakiranti (?)
   Kiranti
    Central
     Khambu
      Kulung
Language codes
ISO 639-1: none
ISO 639-2:
ISO 639-3: cuw — Chukwa

Kulung (autonym: Kuluラ, [kulu rɪŋ]) bụ otu n'ime Asụsụ Kiranti.  A na-eme emu na mmadụ 33,000 na-asụ ya.  Van Driem (2001) egwu Chukwa dị ka olumba.

Ebe ndị a na-anọ

[dezie | dezie ebe o si]

Kulung n'ihe dị ka obodo iri dị n'elu nọrọ Hoṅgu ma ọ bụ Hoṅgu (nke na-esite na Dūdhkosī), na Solukhumbu District nke Sagarmāthā Zone, Nepal.  Obodo ndị isi na-asụ obodo Kulung bụ Chhemsi na Chheskam.  Ndị Kulung na-ewere otu olumba nke akara a na-asụrụ n'obodo abụọ a dị ka ụdị ịkpọ aha.  N'okpuru mmirika, n'ụdị nke osimiri Huṅga, n'ime obodo ndị a na-akpọ Luchcham, Gudel, Chocholung, Nāmluṅg, Pilmo, Bung, Chhekmā, na Sātdi, a na-asụ ụdị Kulung ndị na-adịabụ mma..

  • Ndagwurugwu Osimiri Hongu, Ógbè Solukhumbu, Ógbè Sagarmatha: Bung, Pelmang, Chhemsing, Chheskam, Lucham, Chachalung, Satdi, Gudel, Namlung, Sotang, na obodo Chekma
  • Mpaghara Sankhuwasabha, Mpaghara Kosi: Mangtewa, Yaphu, na Seduwa VDCs
  • Mpaghara Bhojpur, Mpaghara Kosi: Phedi, Limkhim, Khartanga, na Wasepla VDCs

Ọmụmụ ụdaolu

[dezie | dezie ebe o si]

Asụsụ Kulung egwu Sotang (Sotaring, Sottaring), Mahakulung, Tamachhang, Pidisoi, Chhapkoa, Pelmung, Namlung, na Khambu.  Kulung na-eme ka ndụ dị n'etiti ụkwụume na ụfọdụume iri na otu.  E nwere usoro ụzọ atọ: dorso-Velar, ezé, na egbugbere ọnụ, usoro ọ elelu nwere olu na-Enweghị ume, olu na-ahụ mma, na ụdị olu na-azụ ume.  E nwere atɔ voiced imi, anɔ approximants, otu vibrant, otu fricative, na atɔ affricates..

Mkpụrụedemede

[dezie | dezie ebe o si]

Kulung nwere ụdaume isii dị mkpirikpi na ụdaume isii ogologo:

Mkpụrụedemede Kulung
N'ihu Central Ịlaghachi azụ
short long short long short long
N'akụkụ i u
N'etiti e ə əː ɔ ɔː
Emeghe a
  • Mkpụrụedemede ihu na nke etiti anaghị agba gburugburu, ebe ụdaume azụ na-agba gburugburu.

Mkpụrụ okwu

[dezie | dezie ebe o si]
Mkpụrụ okwu ndị na-esote ya
Bilabial Ezé ezé Palatal Velar Mkpịsị aka
Ụgbọ imi m n ŋ
  olu na-enweghị ume p t k ʔ
kwuru okwu b d g
onye na-enweghị olu tɕʰ
Ihe na-egbu egbu enweghị olu s
kwuru okwu ɦ
Ọkpụkpụ ɾ
Ihe ndị na-eru nso w l j
Ihe atụ okwu maka ụdaume
IPA Ihe Nlereanya
/k/ /koŋ/ [kɔŋ] 'M'
/kʰ/ /kʰoŋ/ [kʰɔŋ] 'arịa ọla'
/g/ /goŋ/ [gɔŋ] 'nkewa nke agbụrụ'
/p/ /mampai/ [mampai] 'Ọ gbaghị. '
/pʰ/ /mampʰai/ [mampʰai] 'Ọ tụgharịghị ya. '
/b/ /mambai/ [mambai] 'Ọ bịaghị. '
/t/ /tite/ [tite] 'Ọ na-ere ọkụ. '
/tʰ/ /tʰite/ [tʰite] 'Ọ mụ anya. '
/d/ /dite/ [dite] 'Ọ na-eyi àkwá. '
/tɕ/ /tɕi/ [tɕi] 'nri'
/tɕʰ/ /tɕʰi/ [tɕʰi] 'mkpokoro'
/dʑ/ /dʑi/ [dʑi] 'obi ụtọ'
/s/ /si/ [si] 'Lous'
/m/ /ma/ [ma] 'nne'
/n/ /na/ [na] 'nwanne nwanyị okenye'
/ŋ/ /ŋa/ [ŋa] 'azụ̀'
/ɾ/ /ɾiŋ/ [ɾiŋ] 'asụsụ, okwu'
/l/ /liŋ/ [liŋ] 'yeast'
/j/ /ja/ [ja] 'ọnụ ọnụ'
/w/ /wa/ [wa] 'mmiri ozuzo'
/ɦ/ /ɦu/ [ɦu] 'ogwe aka'
/ʔ/ /ʔa/ [ʔa] ' (ihe ịrịba ama nke ergative) '

Ọdịdị aha

[dezie | dezie ebe o si]

N'ime ụdị aha ndị a bụ akụkụ ndị na-esonụ nke okwu: aha, adjectives, nnọchiaha na nọmba. E nwere ụkpụrụ ọdịdị doro anya maka ịmata ọdịiche dị n'etiti aha na ngwaa. Ọ bụ ezie na enwere ike ịdepụta aha maka ikpe na ọnụọgụ, a na-edepụta ngwaa maka onye, ọnụọgụgụ, na oge. Enweghị okike na asụsụ na Kulung.

Aha nnọchiaha

[dezie | dezie ebe o si]

Ndị akụkụaha Kulung iri nwere ọnụọgụ atọ (otu, na ọtụtụ) mbụ na mmadụ atọ (onye nke abụọ na onye nke atọ) yana nke zuru oke / naanị.  Enweghị Ọdịiche nwoke na mmanya.

Ndị nnọchiaha Kulung
Otu Abụọ Ọtụtụ
Nke mbụ pụrụ iche N'ihi ya, ọ bụ 'M' kaska 'anyị (ya na ya) ' keika 'anyị (anyị niile, mụ onwe m) '
Nke mbụ gụnyere - kas 'anyị (anyị na m) ' kei 'anyị (anyị niile, mụ onwe m) '
Nke abụọ 'ị' ochie 'ị (abụọ) ' anni 'ị (ndị na-eme ihe nkiri) '
Nke atọ ŋkə 'ya/ya' - N'ịkụ 'ha'

Kulung nwere ikpe iri na atọ.  A na-akpata njedebe ikpe na aha nwere ma ọ bụ na-emetụta mmetụta na- otu.  Allomorphy nke njedebe ikpe dabere na ma aha ahụ na-agwụ na ikeume ma ọ bụ ikeume.  N'okpuru ebe a na-egosi njedebe nke aha lam 'okporo ụzọ'.

Ọnọdụ Kulung
Ihe omuma Suffix Nkwadebe Bekee. Ihe Nlereanya Nsụgharị
ihe na-enweghị isi - - lam okporo ụzọ
mkpụrụ ndụ -mi nke / 's lam-mi nke (a) ụzọ / ụzọ
ergative -ʔa - lam-ʔa okporo ụzọ
ngwá ọrụ -ʔa site na lam-ʔa n'okporo ụzọ
vocative -ʔa - lam-ʔa O ụzọ
ebe obibi 1 -pi na, na, na lam-pi n'okporo ụzọ
ebe obibi 2 -na na, na, na ihe mgbochi n'okporo ụzọ (n'ọkwa dị elu)
ebe obibi 3 -pu na, na, na lam-pu n'okporo ụzọ (n'okpuru)
ebe obibi 4 -pa na, na, na lam-pa n'okporo ụzọ (n'otu ọkwa)
comitative -lo na na-eme ya na okporo ụzọ
ablative -ka site na lam-ka site n'okporo ụzọ
eletrik -pika site na mpụga lam-pika site n'èzí ụzọ
mgbasa ozi -la site na, site na na-eme ka ọ dị mma n'okporo ụzọ

Ọdịdị okwu

[dezie | dezie ebe o si]

A na-eji usoro dị ime anya nke pronominalisation mara ngwaa Kulung, nke a na-ahụ mgbidi nke isi.  Njedebe onwe onye nwere morphemes na- echiche dị ka oge, onye ọrụ, onye ọrịa, ọnụ ọgụgụ, na iche.  Dabere na ọnụ ọgụgụ nke okwu na ọnọdụ ha na okwu, ngwaa ọ blá na Kulung bụ nke otu ụdị mgbanwe.[1]  A na-egosi njikọ zuru oke nke ngwaa ndị sitere na ụdị dị iche iche iche na ihe mgbakwunye nke abụọ.  Dị ka ọ dị n'asụsụ ndị ọzọ Kiranti, a na-ahụ ngwaa dị iche iche na Kulung.  Ngwakọta ngwaa ndị nwere ogwe aka ngwa na-ahụ nke na- echiche echiche semantic na ngwaa bụ isi.  Okwu ndị ọzọ a na-ahụ na Kulung bụ gerund, imperative, supine na infinitive.[1]

Ngwaa intransitive per-ma 'ịkwọ ụgbọ elu'
Enweghị ihe ziri ezi N'oge na-adịghị anya A jụrụ ya tupu ya eruo
1s site na ya: mana nne na-eri
1di site na nke a site na nke a nne n'otu n'otu
Nke 1 per-ci-ka per-a-ka mam-per-s-ka
1pi n'oge gara aga site na i nne na-eri
1pe per-ya-ka per-i-ka mam-per-i-ka
2s n'otu n'otu site na nne na nwa
2d site na nke a site na nke a nne na-ebughị ụzọ
2p per-ni per-a-ni nne na nna
3 n'otu n'otu site na nne na nna

Ihe odide

[dezie | dezie ebe o si]
  1. Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named HLP

Akwụkwọ

[dezie | dezie ebe o si]

Tolsma, Gerard Jacobus (2006). A Grammar of Kulung, Languages of the Greater Himalayan Region. ISBN 9789004153301. 

Njikọ mpụga

[dezie | dezie ebe o si]

Templeeti:Sino-Tibetan languages