Asụsụ Mambai (Timor)
| Mambai | |
|---|---|
| Ógbè | East Timor |
Ndị na-asụ asụsụ ala
|
130,000 (ọnụ ọgụgụ nke 2010) [1] |
Austronesian
| |
| Ọnọdụ gọọmentị | |
Asụsụ ndị ka nta a ma ama na
|
|
| Koodu asụsụ | |
| ISO 639-3 | mgm
|
| Glottolog | mamb1306
|
| ELP | Mambae |
Nkesa nke ndị na-asụ asụsụ Mambai na East Timor
| |

Mambai, nke a na-akpọkwa Mambae ma ọ bụ Manbae, bụ akara Ndị Mambai na-asụ, ụzọ nke abụọ ikwubiga okwu ókè na mba nchoputa nke East Timor..
Ebe a na-ekesa ya
[dezie | dezie ebe o si]Mambai bụ otu n'ime nhọrọ mba iri na ise a nabatara n'iwu. Isi ụlọ ọrụ nke Mambai bụ Ermera, Aileu, Remexio, Turiscai, Maubisse Administrative Post, Ainaro Administrative Post na Same Administrative Post. Ihe ka ọtụtụ n'ime ndị Timorese nọ n'Australia bụ ndị obodo Mambai.
A na-asụ Mambai n'ịbụ ndị dị gburugburu Dili, mgbe ndị Portugal amụ na obodo ahụ bụ isi obodo nke ndị Portugal Timor. Ya mere, Tetum Prasa a na-asụ na Dili ka na-mmiri siri ike site na Mambai.[2]
Ọmụmụ ụdaolu
[dezie | dezie ebe o si]Mkpụrụ okwu
[dezie | dezie ebe o si]| Akpụkpọ ahụ | Alveolar | Velar | Mkpịsị aka | ||
|---|---|---|---|---|---|
| Ụgbọ imi | m | n | |||
| Plosive | enweghị olu | p | t | k | |
| kwuru okwu | b | d | ɡ | ||
| Ihe na-esiri ike | f | s | h | ||
| Ihe na-atọ ụtọ | r | ||||
| Ihe atụ | l | ||||
- /r, h, k/ nwekwara ike ịnụ dị ka [ɾ, ħ, ʔ].
- /p, k/ nwekwara ike ịnụ dị ka aspirated [ph, kh].
- A na-anụkwa /d/ dị ka ụdaolu post-alveolar [d̠].
- /t/ bụ obere aspirated tupu ụdaume dị n'etiti na nke dị ala. /t/ nwekwara ike ịnwe allophone [ts] mgbe ọ na-esote ụdaume dị elu.[3]
- A naghị ewepụta mkpụrụedemede /p, b, t, d, k/ n'ọnọdụ ikpeazụ nke okwu.
Mkpụrụedemede
[dezie | dezie ebe o si]| N'ihu | Central | Ịlaghachi azụ | |
|---|---|---|---|
| N'akụkụ | i | u | |
| N'etiti etiti | e | o | |
| N'etiti oghere | ɛ | ɔ | |
| Emeghe | a |
| N'ihu | Central | ||
|---|---|---|---|
| N'akụkụ | ai | na | |
| N'etiti | Ọ bụ | ae | n'oge gara aga |
Asụsụ
[dezie | dezie ebe o si]Enwere ike kewaa Mambae n'asụsụ atọ dịka Fogaça si kwuo (2017): : 82: 82
- Ebe Ugwu Ọdịda Anyanwụ
- Ihe oriri: Bazartete
- Ermera: Hatulia
- Ermera: Railaco
- Ebe Ugwu Ọwụwa Anyanwụ
- Ala: Laulara
- Ala: Vila Grupo
- Ala: Mmiri
- Ainaro: Hatu-Builico
- Ndịda
- Ainaro: Hato-Udo
- Manufahi-Same: Letefoho
- Manufahi-Same: Betano
Ihe atụ nke ọdịiche dị iche iche na Mambae:
| Ọnụ ọgụgụ | Ebe Ugwu Ọwụwa Anyanwụ | Ebe Ugwu Ọdịda Anyanwụ | Ndịda |
|---|---|---|---|
| 1 | iid | iid | iid |
| 2 | ruu | ruu | ruu |
| 3 | teul | teul | teul |
| 4 | faat | paat | faat/paat |
| 5 | liim | liim | liim |
| 6 | neen | hohon iid | liim nai-ida |
| 7 | hitu | hohon ruu | liim nai-rua |
| 8 | ualu | hoho teul | liim nai-telu |
| 9 | sia | hoho paat | liim nai-fata/pata |
| 10 | saguul | sakuul | saguul |
| 20 | rua nuul | guul ruu | (saguul) haet rua |
| 30 | teul nuul | guul teul | (saguul) haet teul |
| 40 | faat nuul | guul paat | (saguul) haet faat/paat |
| 50 | lima nuul | guul liim | (saguul) haet liim |
| Aha nnọchiaha | Ebe Ugwu Ọwụwa Anyanwụ | Ebe Ugwu Ọdịda Anyanwụ | Ndịda |
|---|---|---|---|
| 1.SG | au | au | au |
| 2.SG | iit | iit | iit |
| 3.SG | ua | ua | ura |
| 1.PL, gụnyere | iit | iit | iit |
| 1.PL, nke pụrụ iche | aem | aem | aem |
| 2.PL | iim | iim | iim |
| 3.PL | roo | roo | room |
| Nkọwa | Ebe Ugwu Ọwụwa Anyanwụ | Ebe Ugwu Ọdịda Anyanwụ | Ndịda |
|---|---|---|---|
| 'ụlọ' | pada | fada | uum |
| 'dị mkpirikpi' | bloko | pada | bada |
| Mmiri | broe | tita | era |
| 'ihe na-adịghị ọcha' | kiniri | rae | foer |
| 'ọtụtụ' | doto | klen | rini |
| 'ịgha ụgha' | bea | rau | halaet |
| 'na-eri' | mua | muu | aa |
| 'banana' | muka | mua | muu |
Ntụnyere nke okwu ndị ahọpụtara n'asụsụ Mambae:
Ihe odide
[dezie | dezie ebe o si]- ↑ Mambai at Ethnologue (18th ed., 2015) (subscription required)
- ↑ Hull (24 August 2004). The Languages of East Timor: Some Basic facts. Instituto Nacional de Linguística. Archived from the original on 16 July 2006.
- ↑ Hull (2003). Southern Mambai. Instituto Nacional de Linguística of the Universidade Nacional Timor Lorosa'e.
- ↑ I Nengah Sukarnyana (1997). Struktur Bahasa Mambai (in id). Jakarta: Pusat Pembinaan dan Pengembangan Bahasa. ISBN 979-459-777-5.
- ↑ Hull (2001). Mambai Language Manual (Ainaro dialect). Dili: Sebastião Aparício da Silva Project..
Ịgụ ihe ọzọ
[dezie | dezie ebe o si]- Geoffrey Hull, Celestino de Araújo, and Benjamim de Araúxo e Corte-Real, Mambai Language Manual: Ainaro dialect, Sebastião Aparício da Silva Project, 2001.
- Alexandra Y. Aikhenvald na Robert M. W. Dixon (ed), Grammars in contact: a cross-linguistic typology, Oxford University Press, 2006, Isi nke 6.
Njikọ mpụga
[dezie | dezie ebe o si]- Jọn 8,1-11 na Mambai
- Ihe Kaipuleohone dere gụnyere ihe Robert Blust dere na MambaiIhe edere na Mambai