Asụsụ Mel
Asụsụ Mel bụ alaka nke asụsụ Niger-Congo a na-asụ na Guinea-Bissau, Guinea, Sierra Leone, na Liberia. Ndị kacha nwee ọnụ ọgụgụ mmadụ bụ Temne, ihe dị ka nde mmadụ abụọ na-asụ asụsụ; Kissi bụ nke na-esote, nwere ọkara nde mmadụ.
Asụsụ
[dezie | dezie ebe o si]A na-ahazi Mel dị ka akụkụ dị ukwuu nke alaka ndịda nke alaka West Atlantic nke Niger-Congo. Otú ọ dị, ndị a bụ mpaghara na ụdị karịa usoro ọmụmụ; Segerer (2010) na-egosi na enweghị mmekọrịta pụrụ iche n'etiti Mel na asụsụ ndị ọzọ dị n'ebe ndịda, Sua (Mansoanka) na Gola. Fields (2004) kewara Mel n'ime otu Highlands sitere na Guinea, yana otu Bullom-Kisi-Gola.
- Mel
- Temne
- Bullom–Kissi
Fields (2004) Mgbakwunye na Highlands Group nke sitere na Guinea, yana Bullom-Kissy-Goliah Group.[1]
Fields (2008:83) na-atụ aro na ala Proto-Mel dị n'ugwu Sierra Leone dị n'ebe ugwu-etiti nke dị n'ebe ndịda nke Osimiri Lesser Scarcies, kama n'ụsọ oké osimiri. Ala Proto-Highlands dị n'akụkụ etiti nke Osimiri Konkoure na Guinea, n'akụkụ ugwu ọwụwa anyanwụ nke Conakry (Fields 2008:85).
Okwu ntụnyere
[dezie | dezie ebe o si]Ntụnyere nke okwu ndị bụ isi n'asụsụ Mel site na Fields (2004):
| Asụsụ | anya | ntị | imi | ezé | ire | ọnụ | ọbara | ọkpụkpụ | osisi | mmiri | Iri nri | aha |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Sitemu | Nri na-adịghị | lʊŋʊs | a-lolYm | de-sek | Ị na-anwụ | ku-s | m-tyir | kʊ- n'azụ | kʊ-tɔk | Ọ bụ mgbe a na-ejide ya | ki-di | gị-anyị / m-anyị |
| Landuma | da-fɔr | a-lʊnʊs, a-rʊns | ta-soth, ta-suth | da-sek | da-mera | kʊ-suŋ | ma-tsir, ma-cir | kʊ-bʊnt | ke-tog, kʊ-t | da-mun, m-anc | ki-di | Ọkpụkpụ azụ |
| Temne | maka | a-lʊns, a-lɪs | a-suth, a-sot | sek | mmiri | saŋ | tsir | bant, kʊ-bonth | n-afọ | m-ant | di; som | bonī; n-es |
| Nnukwu ehi | foll | Ihe mgbochi | nkeji ole na ole | Ọ bụ mgbanwe | mulliŋ, li-mɛliŋ | Ọ bụ ezie na ọ bụ ya mere | nkong | Pah | rum | ụmụ nwoke | onyinyo | ilillɛ |
| Kisi | musiklten | Ọ bụ ezie na ọ bụ | Ọ bụ n'ihi na ọ na-eme ihe nkiri | n'elu ugwu | diɔ-muleŋ | sondoo | koowaŋ | ya | Ọ bụ n'ụzọ na-adịghị mma | Mengan | nyere | diolaŋ |
| Gola | e-fe | ọtọ | e-mia | Ọ bụ | m-mmanụ aṅụ, o-mie, meer-o | O-na, ị ga-ahụ | ya, ma-sei, ma-sen | ke-kpa | ke-kul, kulu | May, manda, mandi | Ọ bụ, ọ bụ | e-del |
Ntụnyere nke okwu ndị bụ isi n'asụsụ Mel, Ya Sua na Gola, site na Wilson (2007): A gbakwunyere Limba site na Clarke (1922).
| Language | eye | ear | nose | tooth | tongue | mouth | blood | bone | tree | water | name; surname |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Baga Maduri | da-fɔr / i- / sə- | a-läŋgäs / i- | ta-sot / ma- | da-sek / i- | da-mer / sə- | ku-suŋ / cu- | koonɛ | ke-bant | kə-tɔɔk / i- | ba-mun | ta-we / ma-; lambe (d-) |
| Baga Sitemu | dɔ-fɔr / Ø- / sə- | a-laŋəs / sə- / Ø- | a-loləm / Ø- | de-sek / Ø- | te-mer / me- | ku-su / cu- | mɛ-tsir | ko-tɔk / tsə- | da-mun | ||
| Baga Koba | da-fɔr / ɛ- | a-rəns / ɛ- | ta-sot / ma- | da-sek / ɛ- | da-mɛr | ku-soŋ / tsə- | ma-tsir | ke-bant / tsə- | kə-tɔk | na-mun | kə-teŋk |
| Landuma | da-fɔr / ɛ- / sə- | a-ləŋəs / yɛ- | ta-soot / ma | da-sek / ɛ- | da-mera / sə- | kə-suŋ / cə- | ma-cir | kə-tɔɔʐ / yɛ- | da-mun; m-ancs | ta-yif / ma- | |
| Temne | rə-fɔr / ɛ- | ä-ləns / ɛ- | ä-sot̪ / mə- | rə-sek / ɛ- | rə-mer | kə-səŋ / tə- | mə-tir | kə-bänt̪ | ŋ-ənt / y-; ä-tɔk 'firewood' | m-änt | ŋ-es / m- |
| Sherbro | hɔ́l / ti- | nṵ́ɪ́ / ti- | mín / si- | caŋ / n- | (li)màlíŋ / ti- | sùm | ŋkɔ̀ŋ | pak | tɔ̀k | mɛ́n | (i)líl / n-, si- |
| Mmani | fɔl / thifɔl | nyu / thinyu | min / thimin | caŋ /ncaŋ | di-miliŋ / mamiliŋ | eñɛn / nñɛn | kòó-wáŋ | pak / thipak | yɔ̀m-ndó | m̄ɛn | i–lɛlu / n-lɛlu |
| Kisi | hɔ̀l-téŋ | nì-léŋ | mǐŋ-ndó | cìŋ-ndé | dìɔ̀mù-léŋ | sòndò-ó | nkong | pàà- | o-thɔk | mɛ̀ŋ-ndáŋ | dìò- |
| Sua | (n)-fɔn / i- | n-nihi | (r)-seeny / m- | (r)-wɛy / m- | (n)-dɛmɛtɛ / i- | k-tumbu / i- | m-siin | ŋ-wuh | (ŋ)-taany / i- | m-miny | n-wey / i-; n-konto / i- |
| Gola | éfè | kénû | é-mḭa | késia̰ | ómiè, kémiè, kémièl | óńá̰ | másḛ̀i, másɛ̀n | kégòa, kégwà | kekuu, kekul | mamal, mamæ | edel |
| Limba | foya, hoya ha; pl. taya ta |
kuluha ko; pl. ŋaliha ŋa |
hutini ha; pl. ta ta |
hutiti ha; pl. ta ta |
filiŋ ha; pl. tafiliŋ ta |
foti ha; pl. ta ta |
marēŋ ma, masini ma | kutoli ko; pl. ŋa ŋa, ba ba |
kuieŋ ko; pl. ŋa ŋa |
mandi ma | kēn ko; pl. ŋakēn ŋa |
Hụkwa
[dezie | dezie ebe o si]- Asụsụ Rio Nunez
Edensibia
[dezie | dezie ebe o si]- ↑ Fields, Edda L. Before "Baga": Settlement Chronologies of the Coastal Rio Nunez Region, Earliest Times to c.1000 CE. In: The International Journal of African Historical Studies, Vol. 37, No. 2 (2004), pp. 229–253. Boston University African Studies Center.