Asụsụ Mnong
Asụsụ Mnong (a makwaara dị ka Pnong ma ọ bụ Bunong) (Bunong: ឞូន៝ង) bụ nke ezinụlọ asụsụ Austro-Asia. Ndị otu Mnong dị na Vietnam na otu Pnong nọ na Cambodia na-asụ ya.
Nbudata
[dezie | dezie ebe o si]Na Vietnam, a na-asụ Mnong na mpaghara Đăk Song, Đăk Mil, Đăk R'Lấp, Krông Nô, Gia Nghĩa, na ebe ndị ọzọ dị nso na Đắk Nông Province (Nguyễn & Trương 2009).
Ụdị dị iche iche
[dezie | dezie ebe o si]Dị ka Ethnologue si kwuo, e nwere asụsụ anọ dị mkpa: Central, Eastern na Southern Mnong (a na-asụ ha niile na Vietnam), na Kraol (a na'asụ na Cambodia). N'ime otu olumba, ndị otu anaghị aghọta olumba ndị ọzọ. Ọ bụ onye ọkà mmụta asụsụ bụ Richard Phillips mụrụ asụsụ Mnong na mbido afọ 1970. [1][2]
Lê, et al. (2014:234-235) depụtara obere ìgwè ndị na-esonụ nke Mnong na ebe ha dị.
- Mnông Gar: n'ebe ugwu ọdịda anyanwụ Lâm Đồng Province na ndịda Lake Lake.
- Mnông Nong: na Đắk Nông District na ĐắK Min DistrictÓgbè Đắk Min
- Mnông Kuênh: na Krông Pắk DistrictÓgbè Krông Pắk
- Mnông Pré: ọkachasị na Đắk Nông District na ĐắK Min District, na ole na ole na Lak Lake.
- Mnông Prâng: gbasasịrị na Đắk Nông District na ĐắK Min District, na ole na ole na ndịda Lak Lake na Japan, Ea Súp District.
- Mnông Rlăm: na Lắk District. Ọtụtụ n'ime ha na ndị Ê-đê nwere mmekọrịta chiri anya.
- Mnông Bu-đâng: Japan na Đon, Ea Súp DistrictÓgbè Ea Súp
- Mnông Leonl: na Lắk District. Ọtụtụ n'ime ha na ndị Ê-đê nwere mmekọrịta chiri anya. Ụfọdụ na-ebikwa na Lạc Dương District na Đức Trọng District nke Lâm Đồng Province.
- Mnông Bu Nor: na Đắk Nông District na ĐắK Min DistrictÓgbè Đắk Min
- Mnông Dih Bri: obere ndị bi na Đắk Nông District; Êa Krông.
- Mnông Đíp: Đắk Min District na akụkụ ugwu nke Sông Bé Province.
- Mnông Biat: obere ndị bi na mpaghara Sông Bé. Ọtụtụ n'ime ha bi gburugburu ókèala Vietnam-Cambodia.
- Mnông Bu Đêh: na mpaghara Sông Bé na Đắk LắkÓgbè Đắk Lắk
- Mnông Si Tô: otu ndị Czech (Mạ Tô) nọ na Đắk Nông District bụ ndị a nabatara n'ime ndị Mnông ("Mnông-ized" ndị Czech)
- Mnông K"ah: otu ndị Ê-đê gbasasịrị na Đắk Nông District, Lắk District, na M'Đrăk District bụ ndị sonyere n'ime ndị Mnông ("Mnông-ized" Ê-đū ndị)
- Mnông Phê Đâm: obere ndị bi naanị na Obodo Quảng Tín, Đắk Nông District.
Obere ndị ọzọ nke Mnong egwu Mnông Rơ Đe, Mnông R"Ông, na Mnông K"Ziêng.
Nguyễn & Trương (2009) na-ekpuchi uwe M'Nông ndị a.
- M'Nông Preh
- Ịṅụ mmanya
- Ndị China
- M'Nông Nâr (Bu Nâr)
- M'Nông Noong (Bu Noong)
- M'Nông R'Lâm
- M'Nông Prâng
Ọmụmụ ụdaolu
[dezie | dezie ebe o si]Mkpụrụ okwu
[dezie | dezie ebe o si]| Akpụkpọ ahụ | Alveolar | Palatal | Velar | Mkpịsị aka | ||
|---|---|---|---|---|---|---|
| Plosive | enweghị olu | p | t | c | k | ʔ |
| aspirated | ph | th | ch | kh | ||
| <small id="mwqA">Nri</small> | mp | nt | ɲc | Nkwupụta | ||
| implosive | ɓ | ka | (Ọ) | (Thek) | ||
| Ụgbọ imi | m | n | ɲ | ŋ | ||
| Ihe na-esiri ike | Nke a | h | ||||
| Rhotic | r | |||||
| Ihe atụ | ala dị larịị | w | l | j | ||
| preglottal | ʔw | ʔj | ||||
- Ihe omuma di iche iche di iche iche.[3]
Mkpụrụedemede
[dezie | dezie ebe o si]| N'ihu | Central | Ịlaghachi azụ | |
|---|---|---|---|
| N'akụkụ | i iː | ɨ ɨː | u uː |
| N'etiti | e eː | ə əː | o oː |
| Emeghe | ɛ ɛː | a aː | Ọ bụ n'afọ ka a na-akpọ ɔː |
Ọnụ ọgụgụ
[dezie | dezie ebe o si]Aha ndị na-esonụ sitere n'asụsụ dị iche iche nke Mnong sitere na Nguyễn & Trương (2009).
| Nkọwa | Nkwupụta | Bu Noong | Bu Nar | N'ihi ya, ọ ga-abụrịrị na ọ ga-anọ | R'Lăm | Ndị China | Ịṅụ mmanya |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 1 | Du, ngoay, hŏ | Muay | waay | ọ dị mma | Ọ bụrụ na ị chọrọ, ị chọrọ, | ọ dị mma | Ọpụpụ |
| 2 | ụlọ mmanya | ụlọ mmanya | ra'r | Barọ | ụlọ mmanya | ụlọ mmanya | site na |
| 3 | pe | pe | site na | Ụbọchị Akara | Pey | pe | |
| 4 | puăn | puăn | waam | puô | Nwa agbọghọ na-amaghị nwoke | puon | |
| 5 | prăm | prăm | Ịnọ nwa | prăm, nwa | prăm, pram | N'oge gara aga | snăm |
| 6 | ala ahịhịa | pro | |||||
| 7 | Pol | Pol | pops | pŏh | Pol | Pol | peh |
| 8 | pham | pham | |||||
| 9 | dŭm, sĭn | sĭn | chĭnh | na-enweghị | N'ihi ya, ọ bụ n'ihi ya | na-enweghị | |
| 10 | ụgbọ mmiri | ụgbọ mmiri | Tulu | JET | măt | jơt |
Ihe odide
[dezie | dezie ebe o si]- ↑ Harry Leonard Shorto (1991). Austroasiatic Languages. Routledge. ISBN 0-7286-0183-4.
- ↑ Language Family Trees. ethnologue.com. Retrieved on 2008-01-07.
- ↑ Butler (2015). Bunong. In Paul Sidwell and Mathias Jenny (eds.), The Handbook of Austroasiatic Languages: Leiden: Brill, 719-745.
Ịgụ ihe ọzọ
[dezie | dezie ebe o si]