Gaa na ọdịnaya

Asụsụ Musom

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Language name
Spoken in: — 
Region:
Total speakers:
Language family: Default
Language codes
ISO 639-1: none
ISO 639-2:
ISO 639-3:

Musom bụ asụsụ Austronesia a na-asụ n'otu obodo nta nke Musom Aha ọzọ a na-akpọ Musom bụ Misatik, nke ndị ọgbọ ochie kpọrọ ya n'ihi na nke a bụ aha obodo nta ndị nna ochie biri na ya.[1] Musom bụ asụsụ dị n'ihe egwu ugbu a n'ihi na obodo

fonology

[dezie | dezie ebe o si]
Consonants Musom [1]
Bilabial Alveolar Na-akpakọrịta

Alveolar

Velar Glottal Labio-velar
Nkwụsị: Enweghị olu p t t k ' kw
Ekwuru b d dz g gw
Prenasalised (nts)
Enweghị olu
Ekwuru mb nd ndz ngg
Ihu imi m n ng
Fricatives s h
Mmiri mmiri r
Ọkara ụdaume w

Na Musom, olu na-enweghị olu, olu na prenasalised bụ naanị usoro nkwụsị mgbe ọ na-abịakwute consonants. [1] Maka consonants Musom, ọ bụrụ na enwere nkwụsị ụda prenasalised, a na-ahụ ụdaume mgbe ọ gachara, ọ pụkwara ịdị ka imi naanị. [1] Allophones dị na prenasalised affricated alveolar stop /ndz/ nke na-eme na mbụ, medially, na mgbe ahụ [nts] ga-eme n'ikpeazụ. [1]

Maka consonants, /w, kw, gw/ ha anaghị eme na mbụ, n'etiti etiti na n'ikpeazụ, mana consonants ndị ọzọ na-eme. [1] Consonants ndị ọzọ na-adịghị eme n'ikpeazụ bụ /d, g, ndz/. [1] Mgbe okwu ahụ kwụsịrị na consonant ma okwu na-esote malitekwara na consonant, a na-etinye prothetic a n'etiti okwu. [1] Maka consonant /r/, o nwere allophone abụọ [r] na [l], mana ọ bụ naanị na mgbanwe n'efu. [1]

Udaume Musom [1]
N'ihu Central Azu
Elu i
N'etiti e o
Dị ala a
Diphthongs: ai, ou, au, oi, oai

Mgbe a na-atụnyere Musom na Yabim, a na-ekwu na ọ bụ na Musom nwere ike inwe usoro ụdaume 7. [1]

Ụdị ihe onwunwe nke mbụ na Musom nwere aha ndị na-apụghị ịpụ apụ. [1] Ụfọdụ ihe atụ nke aha ndị a na-apụghị ịpụ apụ bụ okwu ikwu, akụkụ ahụ, aha, aha, enyi ma ọ bụ onye ahịa. [1]

Nnweta nke Usoro 1 na akụkụ ahụ a na-apụghị ịgbagha agbagha [1]
SG DU PL
1EXC wir/ur a + N-ng(g) sikin a + N-ng (g) tse + N-ng(g)
1 INC suk a + N-ng(g) tsir a + N-ng(g)
2 ihe a + Nm som sikin a + Nm tsom a + Nm
3 na a + Nn isikin a + Nn bụ a + Nm

Ụdị ihe onwunwe nke abụọ dị na Musom bụ ihe onwunwe Alienable. [1] Ụdị ihe onwunwe nke abụọ na-ejide aha niile na-adịghị na ụdị nke mbụ. [1] Akpaokwu nwere ike ịnwe aha ma ọ bụ nnọchiaha aha, yana prothetic a . [1] Mgbe ahụ, e nwere aha na-abụghị nke a na-akpọ akara akara nke bụ aha nwere. [1] Nke a bụ ọmụmaatụ ụfọdụ: [1]

  • wir a om ulo m

na a tahung ya anwụrụ

bụ kom/kom a bụ en nkịta ha

Nhazi ahịrịokwu

[dezie | dezie ebe o si]

Nchikota

[dezie | dezie ebe o si]

N'asụsụ Musom, enwere ike ịmepụta ahịrịokwu site na iji njikọ dị ka da 'na, ma' na ma 'ma ọ bụ'. [1] Otu ihe atụ iji da bụ: [1]

  • Tse gak ga-bitsi ung da ga-hur

weEXC P-SPP1-gaa P-SPP1-esi nri achịcha na P-SPP1-azụ

Anyị na-esi nri bred na azụ (maka azụ̀ crayfish) n'osimiri ahụ.

Otu ihe atụ iji ma bụ: [1]

  • Ingg ng-u-ak Madang ma ingg ng-u-ak

youSG IRR-SPP2-go Madang ma ọ bụ gịSG IRR-SPP2-aga

Ị nwere ike ịga Madang ma ọ bụ ị nwere ike ịga Ramu.

Ọnọdụ

[dezie | dezie ebe o si]

Enwere ike ịhụ asụsụ Musom mgbe ị na-eji ahịrịokwu nwere ọnọdụ n'ụdị: [1]

da + Isiokwu 1 + ng -SPP-V da + Isiokwu 2 bo-ng- SPP-V

Ọmụmaatụ iji ahịrịokwu nwere ọnọdụ bụ: [1]

  • Da amik ng-i-ruk wir bo-ng-a-bum omb.

na mmiri ozuzo IRR-SPP3-ọdịda m FUT-IRR-SPP1-anọ obodo

Ọ bụrụ na mmiri ezo, m ga-anọ n'ime obodo

Ntụaka

[dezie | dezie ebe o si]

n'agbanyeghị na ọtụtụ n'ime ha anaghị asụ ya dị kanwere, ma nwee ike igosi isiokwu ma ọ bụ ihe dị na nkebiokwu ngwaa. Usoro

  1. 1.00 1.01 1.02 1.03 1.04 1.05 1.06 1.07 1.08 1.09 1.10 1.11 1.12 1.13 1.14 1.15 1.16 1.17 1.18 1.19 1.20 1.21 1.22 Wurm (1997). Materials on Languages in Danger of Disappearing in the Asia-Pacific Region No. 1. Australia: Pacific Linguistics, 67–102. ISBN 0 85883 467 7. Wurm, Stephen A. (1997). Materials on Languages in Danger of Disappearing in the Asia-Pacific Region No. 1. Australia: Pacific Linguistics. pp. 67–102. ISBN 0 85883 467 7. Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name ":0" defined multiple times with different content
  • Wurm, SA nchịkọta akụkọ. Asụsụ ụfọdụ nke Papua New Guinea: Kaki Ae, Musom, na Aribwatsa . D-89, vi + 183 ibe. Pacific Linguistics, Mahadum Mba Ọstrelia, 1997.