Gaa na ọdịnaya

Asụsụ Ngiemboon

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Asụsụ Ngiemboon, (autonym: Ngiembɔɔn ), bụ otu n'ime asụsụ iri na abụọ Bamileke a na-asụ na Cameroon . Ndị na-ekwu okwu ya dị na ngalaba Bamboutos na mpaghara ọdịda anyanwụ nke Cameroon.

Olumba bụ Batcham (Basham), Balatchi (Balaki) na Bamoungong (Bamongoun).

Alphabet

[dezie | dezie ebe o si]

Mkpụrụedemede a dabere na mkpụrụedemede izugbe nke asụsụ Cameroon

Alphabet
Uppercase
A B C D E Ɛ F G H I J K L M N Ŋ O Ɔ P R Pf S Sh T Ts U Ʉ V W Ẅ Y Ÿ Z ʼ
Lowercase
a b c d e ɛ f g h i j k l m n ŋ o ɔ p r pf s sh t ts u ʉ v w ẅ y ÿ z ʼ

fonology

[dezie | dezie ebe o si]

Consonants

[dezie | dezie ebe o si]
Labial Coronal Palatal Dorsal
Ihu imi m n ŋ
Plosive ekwughi okwu t k
kwuputara b d g
Mmekọrịta pf ts
Nke na-ese okwu ekwughi okwu f s ( h )
kwuputara v z
Odika ( ɾ ) j ɰ *
labialized ɥ * w

Anderson (2008) [1] na-ekwu na asụsụ na-enye ohere mgbọrọgwụ nke C (S)V(C)(V), na consonants ndị dị n'elu bụ ihe ndị dị n'okpuru na-ekwe. /ɥ ɰ/ adịghị eme na ndammana na ọrụ nke C, ma a na-ahapụ ya ka semivowel (S) ebe ha dị iche na /j w/ . Ọzọkwa, enwere ike ịnwe prefix imi syllabic, nke na-adaba na ịgbaso consonants, ma nwee ike iburu ụda dị elu ma ọ bụ dị ala. A na-asụpe ya dị ka ⟨ m ⟩ n'ihu consonants labial na ⟨ n ⟩ ọzọ.

Diphthongs /ie iε ia oe ʉe ʉa ue ua uɔ/ mee ma dee ya ka usoro nke ụdaume abụọ ahụ ga-adị. A naghị akara ụdaume ndị na-agba imi; a na-egosi ha naanị site n'ihe ndị a ⟨ ⟩, ma ọ bụ site na mkpoputa ụdaume ogologo sochiri ⟨ ⟩, kwekọrọ na nyocha nke ndị a sitere na phonemic /n/ .

Asụsụ Ngie Mpịakọta bụ asụsụ tonal, na-eji olu elu /˦/, ụda dị ala /˨/, ụda ada ada /˥˩/, na ụda na-arị elu /˩˥/ . [2] Anderson na-atụ aro ụda nke ise/˨˩/, dara ada. Akara ndị a akara (iji <a> dịka ọmụmaatụ) dị ka <á a â ǎ ȁ>. Akara ya na mkpụrụedemede mbụ nke ụdaume ogologo na diphthong.

Ntụaka

[dezie | dezie ebe o si]

naghị akara ụdaume ndị na-agba imi; a na-egosi ha naanị site n'ihe ndị a ⟨ ⟩, ma ọ bụ site na

  1. ↑ Anderson, Stephen C. (2008). "A Phonological Sketch of Ngiemboon-Bamileke" (PDF). Orthography Clearing House. SIL Cameroon. Archived from the original (PDF) on April 11, 2024. Retrieved July 13, 2024.
  2. ↑ "Inventory Ngiemboon (GM 1628)". phoible.org. Archived from the original on 16 February 2019. Retrieved 2019-02-15.

Njikọ mpụga

[dezie | dezie ebe o si]