Asụsụ Ngiemboon
Asụsụ Ngiemboon, (autonym: Ngiembɔɔn ), bụ otu n'ime asụsụ iri na abụọ Bamileke a na-asụ na Cameroon . Ndị na-ekwu okwu ya dị na ngalaba Bamboutos na mpaghara ọdịda anyanwụ nke Cameroon.
Olumba bụ Batcham (Basham), Balatchi (Balaki) na Bamoungong (Bamongoun).
Alphabet
[dezie | dezie ebe o si]Mkpụrụedemede a dabere na mkpụrụedemede izugbe nke asụsụ Cameroon
Uppercase | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
A | B | C | D | E | Ɛ | F | G | H | I | J | K | L | M | N | Ŋ | O | Ɔ | P | R | Pf | S | Sh | T | Ts | U | Ʉ | V | W | Ẅ | Y | Ÿ | Z | ʼ | ||||||||||
Lowercase | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
a | b | c | d | e | ɛ | f | g | h | i | j | k | l | m | n | ŋ | o | ɔ | p | r | pf | s | sh | t | ts | u | ʉ | v | w | ẅ | y | ÿ | z | ʼ |
fonology
[dezie | dezie ebe o si]Consonants
[dezie | dezie ebe o si]Labial | Coronal | Palatal | Dorsal | ||
---|---|---|---|---|---|
Ihu imi | m | n | ŋ | ||
Plosive | ekwughi okwu | t | k | ||
kwuputara | b | d | g | ||
Mmekọrịta | pf | ts | |||
Nke na-ese okwu | ekwughi okwu | f | s | ( h ) | |
kwuputara | v | z | |||
Odika | ( ɾ ) | j | ɰ * | ||
labialized | ɥ * | w |
Anderson (2008) [1] na-ekwu na asụsụ na-enye ohere mgbọrọgwụ nke C (S)V(C)(V), na consonants ndị dị n'elu bụ ihe ndị dị n'okpuru na-ekwe. /ɥ ɰ/ adịghị eme na ndammana na ọrụ nke C, ma a na-ahapụ ya ka semivowel (S) ebe ha dị iche na /j w/ . Ọzọkwa, enwere ike ịnwe prefix imi syllabic, nke na-adaba na ịgbaso consonants, ma nwee ike iburu ụda dị elu ma ọ bụ dị ala. A na-asụpe ya dị ka ⟨ m ⟩ n'ihu consonants labial na ⟨ n ⟩ ọzọ.
Diphthongs /ie iε ia oe ʉe ʉa ue ua uɔ/ mee ma dee ya ka usoro nke ụdaume abụọ ahụ ga-adị. A naghị akara ụdaume ndị na-agba imi; a na-egosi ha naanị site n'ihe ndị a ⟨ ⟩, ma ọ bụ site na mkpoputa ụdaume ogologo sochiri ⟨ ⟩, kwekọrọ na nyocha nke ndị a sitere na phonemic /n/ .
Ụda
[dezie | dezie ebe o si]Asụsụ Ngie Mpịakọta bụ asụsụ tonal, na-eji olu elu /˦/, ụda dị ala /˨/, ụda ada ada /˥˩/, na ụda na-arị elu /˩˥/ . [2] Anderson na-atụ aro ụda nke ise/˨˩/, dara ada. Akara ndị a akara (iji <a> dịka ọmụmaatụ) dị ka <á a â ǎ ȁ>. Akara ya na mkpụrụedemede mbụ nke ụdaume ogologo na diphthong.
Ntụaka
[dezie | dezie ebe o si]naghị akara ụdaume ndị na-agba imi; a na-egosi ha naanị site n'ihe ndị a ⟨ ⟩, ma ọ bụ site na
- ↑ Anderson (2008). A Phonological Sketch of Ngiemboon-Bamileke. Orthography Clearing House. SIL Cameroon. Archived from the original on April 11, 2024. Retrieved on July 13, 2024.
- ↑ Inventory Ngiemboon (GM 1628). phoible.org. Archived from the original on 16 February 2019. Retrieved on 2019-02-15.