Asụsụ Nukumanu
Ọdịdị
Asụsụ Nukumanu
| obere ụdị nke | Asụsụ Polynesia Nuklia |
|---|---|
| mba/obodo | Papua New Guinea |
| ụmụ amaala ka | Autonomous Region of Bougainville |
| Ọkwa asụsụ Ethnologue | 6a Vigorous |
| Nukumanu | ||
|---|---|---|
| : | Nukumanu STS099-725-41.jpg | |
| Spoken in: | Papua New Guinea | |
| Region: | Nukumanu | |
| Total speakers: | 700 | |
| Language family: | Tustrunizit Malayo-Polynesian Oceanic Polynesian Ellicean Nukumanu | |
| Language codes | ||
| ISO 639-1: | none | |
| ISO 639-2: | —
| |
| ISO 639-3: | nuq
| |
| Note: This page may contain IPA phonetic symbols in Unicode. | ||
[1] Nukumanu bụ Asụsụ Polynesia, nke ihe dị ka mmadụ 700 na-asụ na Nukumanu n ụmụetiti ndị dị n'ebe nri nke Papua New Guinea.[1] Ọ bụ otu n'ime ọrụ ndị n'ihe ize ndụ na mpaghara ahụ.
Okwu
[dezie | dezie ebe o si]| Bekee | Nukumanu |
|---|---|
| Akị bekee | nίu |
| Osisi na-amị amị | 'úlu |
| Banana | hŭki |
| Hibiscus | hau |
| Osisi shuga | kólo |
| Osisi | náku |
| Yams | ŭhi |
| Nnukwu mkpụrụ osisi na-acha ọbara ọbara na-enweghị isi | puáta |
| Ụdị mkpụrụ osisi nwere mkpokoro siri ike | tóno |
| Ụdị osisi siri ike | heníe |
| Ọbara (acha) | má |
| Akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ | eúli |
| Ọchịchịrị (dị ka na mmiri miri emi / n'ebe dị anya) | upála |
Ihe odide
[dezie | dezie ebe o si]- ↑ Robert Blust (2013). The Austronesian languages. Asia-Pacific Linguistics, School of Culture, History and Language, College of Asia and the Pacific, The Australian National University. ISBN 9781922185075.
- ↑ (1914) Ergebnisse der Südsee-Expedition, 1908-1910. Hamburg: L. Friederichsen, 31, 51. OCLC 13389966.
Ịgụ ihe ọzọ
[dezie | dezie ebe o si]- Ray, Sidney H.. "Polynesian Linguistics. III. Polynesian Languages Of The Solomon Islands". The Journal of the Polynesian Society 25: 18–23.