Gaa na ọdịnaya

Asụsụ Nyole (Uganda)

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Nyole
Lunyole
A mụrụ ya  Uganda
Ógbè Ógbè Butaleja
Agbụrụ Banyole
Ndị na-asụ asụsụ ala
340,000 (ọnụ ọgụgụ nke afọ 2002) [1] 
Koodu asụsụ
ISO 639-3 nuj
Glottolog nyol1238
JE.35[2]
Isiokwu a nwere akara ụdaolu IPA. Enweghị nkwado nsụgharị kwesịrị ekwesị, ị nwere ike ịhụ Unicode_block)#Replacement_character" rel="mw:WikiLink" title="Specials (Unicode block)">akara ajụjụ, igbe, ma ọ bụ akara ndị ọzọ kama mkpụrụedemede Unicode. Maka ntuziaka mmeghe na akara IPA, lee Help:IPA.

Nyole (nakwa LoNyole, Lunyole, Nyuli) bụ asụsụ Bantu nke ndị Banyole na-asụ na mpaghara Butaleja, Uganda. Enwere myirịta okwu okwu 61% yana asụsụ Nyole nwere njikọ mana dị iche na Kenya.

fonology

[dezie | dezie ebe o si]

Mgbochiume

[dezie | dezie ebe o si]
Akpụkpọ ahụ Alveolar Palatal Velar
Ụgbọ imi m n ɲ ŋ
Plosive enweghị olu p t k
kwuru okwu b d g
a na-ekwupụta tupu a mụọ yatupu ịlụ di ma ọlị ᵐb ⁿd ᶮdʒ ᵑg
Ihe na-esiri ike enweghị olu ɸ s x
kwuru okwu β
Ihe atụ w l~ɾ j (w)

Nyole nwere usoro nkwusioru enweghị olu, nke a na-akpọpụta, na nke etinyere ya tupu oge eruo. /w/ bụ labio-velar.

N'ihu Ịlaghachi azụ
Elu i u
N'etiti na o
Ala Dị Ala a

Mgbanwe akụkọ ihe mere eme

[dezie | dezie ebe o si]

Nyole nwere mmepe na-atọ ụtọ site na Proto-Bantu *p → Nyole /ŋ/. Schadeberg (1989) jikọtara mgbanwe ụda a na rhinoglottophilia, ebe mgbanwe ụda malitere na mbụ dị ka *[p] → [ɸ] → [h]. Mgbe ahụ, nyere myirịta ụda nke [h] na ụda ume na imi, ụda mgbanwe na-aga n'ihu dịka [h] → [h̃] → [ŋ]. Ebe mmepe nke velar bụ n'ihi na imi velar bụ nke kacha nta na-aghọta maka imi na ọnọdụ dị n'akụkụ ya na (tupu) Nyole na asụsụ Bantu ndị ọzọ. N'asụsụ ndị agbataobi nwere njikọ chiri anya, *p mepụtara dị iche iche ka ọ bụrụ /h/ ma ọ bụ /w/ ma ọ bụ ehichapụ.

Mmepe akụkọ ihe mere eme a na-ebute mgbanwe ndị a na-akpọ "crazy", dị ka /n/ + /ŋ/ na-ebute /p/ dị ka ndị a:

n-ŋuliira ("anụ" ụdị stem): puliira "Anụ m" n-ŋumula ("ezumike" ụdị stem): pumula "m zuru ike"

N'okwu abụọ a dị n'elu, mgbe agbakwunyere prefix /n-/ onye mbụ n'otu n'otu na azuokokoosisi malite na /ŋ/, mgbanaka mbụ na-adị ka /p/. N'ụdị ndị ọzọ (dị ka /oxu-ŋuliira/ "ịnụ" na /oxu-ŋumula/ "izu ike"), a pụrụ ịhụ nke mbụ stem-initial /ŋ/.

usoro ederede

[dezie | dezie ebe o si]
Alphabet nso[3]
a aa b bb c d na ee f g h i nke abụọ j k l m n ny ŋ o oo p r s t u uu v w na z

Ebenside

[dezie | dezie ebe o si]

Templeeti:Narrow Bantu languages (Zones E–H)

  • Eastman, Carol M. (1972). Lunyole nke Bamenya, JAL, 11 (3), 63-78.
  • Morris, H. F. (1963). Ihe edeturu na Lunyole. Akwụkwọ akụkọ Uganda, 27, 127-134.
  • Schadeberg, Thilo C. (1989). The velar imi na Nyole (E. 35). Annales Aequatoria, 10, 169-179. (Ọ dị na ntanetị).
  • Wicks, Douglas (2006) Eserese ụtọ asụsụ Lunyole na-emesi ike na ihe owuwu dị mkpa.([1]).

Templeeti:Narrow Bantu languages (Zones J–M)Templeeti:Narrow Bantu languages (Zones E–H)Templeeti:Narrow Bantu languages (Zones J–M)

  1. Nyole at Ethnologue (18th ed., 2015) (subscription required)
  2. Jouni Filip Maho, 2009. New Updated Guthrie List Online