Asụsụ Nyole (Uganda)
| Nyole | |
|---|---|
| Lunyole | |
| A mụrụ ya | Uganda |
| Ógbè | Ógbè Butaleja |
| Agbụrụ | Banyole |
Ndị na-asụ asụsụ ala
|
340,000 (ọnụ ọgụgụ nke afọ 2002) [1] |
Niger-Congo?
| |
| Koodu asụsụ | |
| ISO 639-3 | nuj
|
| Glottolog | nyol1238
|
JE.35[2]
| |
Nyole (nakwa LoNyole, Lunyole, Nyuli) bụ asụsụ Bantu nke ndị Banyole na-asụ na mpaghara Butaleja, Uganda. Enwere myirịta okwu okwu 61% yana asụsụ Nyole nwere njikọ mana dị iche na Kenya.
fonology
[dezie | dezie ebe o si]Mgbochiume
[dezie | dezie ebe o si]| Akpụkpọ ahụ | Alveolar | Palatal | Velar | ||
|---|---|---|---|---|---|
| Ụgbọ imi | m | n | ɲ | ŋ | |
| Plosive | enweghị olu | p | t | tʃ | k |
| kwuru okwu | b | d | dʒ | g | |
| a na-ekwupụta tupu a mụọ yatupu ịlụ di ma ọlị | ᵐb | ⁿd | ᶮdʒ | ᵑg | |
| Ihe na-esiri ike | enweghị olu | ɸ | s | x | |
| kwuru okwu | β | ||||
| Ihe atụ | w | l~ɾ | j | (w) | |
Nyole nwere usoro nkwusioru enweghị olu, nke a na-akpọpụta, na nke etinyere ya tupu oge eruo. /w/ bụ labio-velar.
Udaume
[dezie | dezie ebe o si]| N'ihu | Ịlaghachi azụ | |
|---|---|---|
| Elu | i | u |
| N'etiti | na | o |
| Ala Dị Ala | a | |
Mgbanwe akụkọ ihe mere eme
[dezie | dezie ebe o si]Nyole nwere mmepe na-atọ ụtọ site na Proto-Bantu *p → Nyole /ŋ/. Schadeberg (1989) jikọtara mgbanwe ụda a na rhinoglottophilia, ebe mgbanwe ụda malitere na mbụ dị ka *[p] → [ɸ] → [h]. Mgbe ahụ, nyere myirịta ụda nke [h] na ụda ume na imi, ụda mgbanwe na-aga n'ihu dịka [h] → [h̃] → [ŋ]. Ebe mmepe nke velar bụ n'ihi na imi velar bụ nke kacha nta na-aghọta maka imi na ọnọdụ dị n'akụkụ ya na (tupu) Nyole na asụsụ Bantu ndị ọzọ. N'asụsụ ndị agbataobi nwere njikọ chiri anya, *p mepụtara dị iche iche ka ọ bụrụ /h/ ma ọ bụ /w/ ma ọ bụ ehichapụ.
Mmepe akụkọ ihe mere eme a na-ebute mgbanwe ndị a na-akpọ "crazy", dị ka /n/ + /ŋ/ na-ebute /p/ dị ka ndị a:
- n-ŋuliira ("anụ" ụdị stem): puliira "Anụ m" n-ŋumula ("ezumike" ụdị stem): pumula "m zuru ike"
N'okwu abụọ a dị n'elu, mgbe agbakwunyere prefix /n-/ onye mbụ n'otu n'otu na azuokokoosisi malite na /ŋ/, mgbanaka mbụ na-adị ka /p/. N'ụdị ndị ọzọ (dị ka /oxu-ŋuliira/ "ịnụ" na /oxu-ŋumula/ "izu ike"), a pụrụ ịhụ nke mbụ stem-initial /ŋ/.
usoro ederede
[dezie | dezie ebe o si]| a | aa | b | bb | c | d | na | ee | f | g | h | i | nke abụọ | j | k | l | m | n | ny | ŋ | o | oo | p | r | s | t | u | uu | v | w | na | z |
Hụkwa
[dezie | dezie ebe o si]Ebenside
[dezie | dezie ebe o si]Templeeti:Narrow Bantu languages (Zones E–H)
- Eastman, Carol M. (1972). Lunyole nke Bamenya, JAL, 11 (3), 63-78.
- Morris, H. F. (1963). Ihe edeturu na Lunyole. Akwụkwọ akụkọ Uganda, 27, 127-134.
- Schadeberg, Thilo C. (1989). The velar imi na Nyole (E. 35). Annales Aequatoria, 10, 169-179. (Ọ dị na ntanetị).
- Wicks, Douglas (2006) Eserese ụtọ asụsụ Lunyole na-emesi ike na ihe owuwu dị mkpa.([1]).
Templeeti:Narrow Bantu languages (Zones J–M)Templeeti:Narrow Bantu languages (Zones E–H)Templeeti:Narrow Bantu languages (Zones J–M)
- ↑ Nyole at Ethnologue (18th ed., 2015) (subscription required)
- ↑ Jouni Filip Maho, 2009. New Updated Guthrie List Online