Asụsụ Nyoro
Nyoro ma ọ bụ Runyoro (Orunyoronyo(Orunyoro, [oɾuɲôɾo]) bụ asụsụ Bantu nke ndị Nyoro nke Uganda na-asụ. Ọ nwere olumba abụọ: Runyoro kwesịrị ekwesị na Rutagwenda. E hiwere akwụkwọ edetu ahaziri ahazi na 1947 [1] Ọ nwere njikọ chiri anya na Rutooro
Ihe Atụ
[dezie | dezie ebe o si]Nyoro | Nsụgharị Bekee |
---|---|
Kara na kara Kigambo aro akabaho, Kigambo akaba ali hamu na Ruhanga kandi Kigambo akaba Ali Ruhanga. Okurugirra kimu ha ku akaba ali hamu na Ruhanga. Ebintu bu ya bikahangwa nibiraba omuli uwe, kandi uwe haatali busaho kintu kyona ekyahangirwe. Omuli uwe obwomeezi numwo bukaba buli, kandi obwomeezi obu nugwo gwali musana gw'abantu. Omusana ogu gujwera omu mwirima, kandi omwirima tigukaguraazaaga. Hakaba karoho onye ayatumirwe Ruhanga, onye a na-akpọ Yuganda. Oguija kuba kaiso ow'okumanyisa eby'omusana, ndị mmadụ na-agba ọsọ nukwo baikirize habwe. Uwe akaba atali musana, akaịja kuba kaiso w'eby'omusana. | Na mbido bụ Okwu ahụ, Okwu ahụ dịkwa na Chineke, Okwu ahụ bụkwa Chineke. Otu ihe ahụ dị na mmalite nke Chineke. Ọ bụ ya mere ihe niile, na-enweghị ya ọ dịghị ihe ọ bụla e mere nke ahụ. N'ime ya bụ ndụ, ndụ bụkwa ìhè nke ụmụ mmadụ. Ìhè na-enwu n'ọchịchịrị, ọchịchịrị ghọtachaghị ya. E nwere otu nwoke e zitere site n'aka Chineke, onye aha ya bụ Jọn. Otu ihe ahụ bịara maka onye akaebe, iji gbaa akaebe nke Ìhè ahụ, na ndị mmadụ niile site na ya nwere ike ikwere. Ọ bụghị Ìhè ahụ, kama e zigara ya ịgba akaebe nke Ìhè ahụ. |
Omulingo gwokutandika guli kuleker'aho kubaza okatandika kukora. | Ụzọ isi malite bụ ịkwụsị ikwu okwu ma malite ime ihe. |
Bworaroraga by'oina mu bwomeezi, oijaga kuba n'ebikiraho. Bworaroraga by'otaina n'ime ya bụ n'ime, toliba n'ebikumara. | Ọ bụrụ na ị lee ihe ị nwere na ndụ, ị ga-enwekwu ihe. Ọ bụrụ na ị lee ihe ị na-enweghị na ndụ, ị gaghị enwe ihe zuru ezu. |
Buli atakakorahoga nsobi takagezahoga kintu kihyaka. | Onye ọ bụla na-emebeghị ihe ọ bụla emehie anwabeghị ihe ọhụrụ. |
Ebyomumaiso biri na-abaikiriza mu burungi bw'ebirooto byabu. | Ọdịnihu bụ nke ndị kwenyere na ịma mma nke nrọ ha. |
Ngambira nyebwe Nyegesa nyijuke Ntekamu nyege | Gwa m ma chefuo m. Kụziere m na m na-echeta. M na-etinye aka na m na-amụta ihe. |
Otagenda hali omuhanda gukutwara, genda mukiikaro ahatali muhanda olekeho akahanda. | Agbula ebe ụzọ ahụ nwere ike iduga, gaa ebe ọ na-enweghị ụzọ ma hapụ ụzọ. |
Okusingura tikiri buli kimu, otu onye na-akpọ okwenda kusingura kiri. | Ịmeri abụghị ihe niile, mana ịchọ imeri bụ. |
Gezaho kuba muhangaizima mu bicu byomuntu. | Gbalịa ịbụ eke na egwurugwu n'ígwé ojii mmadụ. |
Mmekọrịta Asụsụ
[dezie | dezie ebe o si]Asụsụ Nyoro nwetara Central Sudan loanwowrds site n'Asụsụ Ma'di na narị afọ nke 13-15 n'oge Bachwezi, mgbe obodo Banyoro na-agbasawanye na mbụ na-amịkọrọ Ndị Madi nke ókèala ha gara aga gbasaa n'ebe ndịda nke Naịl n'ime ihe bụzi ugwu Bunyoro. Runyoro zoro okwu dị iche iche nke Madi, dị ka okwu maka bellows, ostrich, okpete na ịnyịnya ibu.[2]
Asụsụ Nyoro mechara nata okwu ndị e si n'Asụsụ Luo nweta mgbe ndị Babiito na Palwo kwagara Bunyoro.[3][4]
Hụkwa
[dezie | dezie ebe o si]- Asụsụ Runyakitara
Edensibịa
[dezie | dezie ebe o si]- ↑ Nyoro Language Page (2001). Archived from the original on 2001-09-10. Retrieved on 2019-11-18.
- ↑ An African Classical Age: Eastern and Southern Africa in World History, 1000 B.C. to A.D. 400.
- ↑ Beattie (1971). The Nyoro State. Clarendon Press. ISBN 978-0-19-823171-4.
- ↑ (2006) Crisis & Decline in Bunyoro: Population & Environment in Western Uganda 1860-1955. British Institute in Eastern Africa. ISBN 978-0-85255-432-6.
Templeeti:Languages of UgandaTempleeti:Narrow Bantu languages (Zones E–H)Templeeti:Narrow Bantu languages (Zones J–M)