Asụsụ Orokaiva
Ọdịdị
Orokaiva bụ asụsụ Papuan a na-asụ na "ọdụ" nke Papua New Guinea .
Ụdị dị iche iche
[dezie | dezie ebe o si]A na-asụ Orokaiva n'ime obodo 200 dị na Popondetta dị na Oro Province .
A na-asụ Hunjara na Kokoda Rural LLG nke Oro Province .
A na-asụ Aeka na Tamata Rural LLG nke Oro Province .
fonology
[dezie | dezie ebe o si]Consonants
[dezie | dezie ebe o si]Labial | Alveolar | Velar | Glottal | ||
---|---|---|---|---|---|
Ihu imi | m | n | ŋ | ||
Plosive | enweghị olu | p | t | k | |
kwuputara | b | d | ɡ | ||
Mmekọrịta | d͡z | ||||
Nke na-ese okwu | s | h |
- Nkwụsị ụda /b, d, ɡ/ nwere ike ịgbanwe gaa n'ụda nkwụsị nke anabataghị ya [ᵐb, ⁿd, ᵑɡ] n'ọnọdụ mmalite okwu. A na-anụkwa ụda nkwụsị nke a na-etinye tupu oge eruo n'etiti nkwụsị ndị a na-ekwu mgbe ọ na-aga n'usoro n'ihu imi.
- /b/ nwere ike ịnụ dị ka [β] n'ọnọdụ intervocalic, a pụkwara ịnụ ya dị ka okwu bilabial gbara gburugburu fricative [β̹] mgbe tupu / a/ na ọnọdụ intervocalic.
- /d/ nwere ike ime dị ka ụda flap [ɾ, ɽ, ɺ] na mgbanwe n'efu n'ọnọdụ etiti okwu, belụsọ mgbe ụda imi gachara.
- /d͡z/ nwere ike inwe ụda olu na-agbanwe agbanwe nke [d͡ʒ, ʒ] na-eme n'ọnọdụ mkpụrụokwu-mmalite.
- Okwu-ikpe-azu imi na-ada /-n, -ŋ/ mgbe emechara ụdaume, nwere ike ime ka ụdaume nasalization [Ṽ].
Udaume
[dezie | dezie ebe o si]N'ihu | Central | Azu | |
---|---|---|---|
Elu | i | u | |
N'etiti | e | o | |
Dị ala | a |
- Ụda [i, u, a] nwere ike ịnwe allophones [ɪ, ʊ, ʌ].
Ntụaka
[dezie | dezie ebe o si]mpaghara ọdịda anyanwụ
- Larsen, Robert E. & Marlys Larsen. 1977. Orokaiva phonology na orthography. Na Richard Loving (ed.), Phonologies nke asụsụ PNG ise, 5-28. Ukarumpa: Summer Institute of Linguistics.
Njikọ mpụga
[dezie | dezie ebe o si]- Humotepain-Ari te Giu, Ekpere na Ọfịs dị na Orokaiva (1953) Richard Mammana mebere ya.