Gaa na ọdịnaya

Asụsụ Orokaiva

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Orokaiva bụ asụsụ Papuan a na-asụ na "ọdụ" nke Papua New Guinea .

Ụdị dị iche iche

[dezie | dezie ebe o si]

A na-asụ Orokaiva n'ime obodo 200 dị na Popondetta dị na Oro Province .

A na-asụ Hunjara na Kokoda Rural LLG nke Oro Province .

A na-asụ Aeka na Tamata Rural LLG nke Oro Province .

fonology

[dezie | dezie ebe o si]

Consonants

[dezie | dezie ebe o si]
Labial Alveolar Velar Glottal
Ihu imi m n ŋ
Plosive enweghị olu p t k
kwuputara b d ɡ
Mmekọrịta d͡z
Nke na-ese okwu s h
  • Nkwụsị ụda /b, d, ɡ/ nwere ike ịgbanwe gaa n'ụda nkwụsị nke anabataghị ya [ᵐb, ⁿd, ᵑɡ] n'ọnọdụ mmalite okwu. A na-anụkwa ụda nkwụsị nke a na-etinye tupu oge eruo n'etiti nkwụsị ndị a na-ekwu mgbe ọ na-aga n'usoro n'ihu imi.
  • /b/ nwere ike ịnụ dị ka [β] n'ọnọdụ intervocalic, a pụkwara ịnụ ya dị ka okwu bilabial gbara gburugburu fricative [β̹] mgbe tupu / a/ na ọnọdụ intervocalic.
  • /d/ nwere ike ime dị ka ụda flap [ɾ, ɽ, ɺ] na mgbanwe n'efu n'ọnọdụ etiti okwu, belụsọ mgbe ụda imi gachara.
  • /d͡z/ nwere ike inwe ụda olu na-agbanwe agbanwe nke [d͡ʒ, ʒ] na-eme n'ọnọdụ mkpụrụokwu-mmalite.
  • Okwu-ikpe-azu imi na-ada /-n, -ŋ/ mgbe emechara ụdaume, nwere ike ime ka ụdaume nasalization [Ṽ].
N'ihu Central Azu
Elu i u
N'etiti e o
Dị ala a
  • Ụda [i, u, a] nwere ike ịnwe allophones [ɪ, ʊ, ʌ].

Ntụaka

[dezie | dezie ebe o si]

mpaghara ọdịda anyanwụ

  • Larsen, Robert E. & Marlys Larsen. 1977. Orokaiva phonology na orthography. Na Richard Loving (ed.), Phonologies nke asụsụ PNG ise, 5-28. Ukarumpa: Summer Institute of Linguistics.

Njikọ mpụga

[dezie | dezie ebe o si]