Gaa na ọdịnaya

Asụsụ Pohnpeic

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Pohnpeic, nke a ụzọ Ponapeic, bụ obere m nke alaka Chuukic-Pohnpeic nke Micronesia na Ezin ahia Austronesian.[1]  A na-asụ ọnwụ ndị a na Pohnpei State nke Federated States of Micronesia.

Asụsụ

[dezie | dezie ebe o si]

Asụsụ Pohnpeic dị iche na Asụsụ Chuukic ndị yiri ya n'ihi ihe ọhụrụ ndị e mepụtara n'ụzọ pụrụ iche. Otu n'ime ihe ọhụrụ ndị dị otú ahụ bụ nnọchi anya imi, ebe ihe mbụ dị na consonant geminate na-aghọ consonant homorganic nasal.[1] A na-ahụ ihe atụ nke mgbanwe a ebe Proto-Chuukic-Pohnpeic */kkaŋ/ 'sharp' ghọrọ Mokilese /iŋ__wol____wol____wol__/, ebe na Chuukese ọ bụ /kken/ .[2]

Mmetụta Proto-Pohnpeic nke ụdaume Proto-Oceanic [3]
Okpokoro Oké Osimiri *p *t *k *s, *nj *ns, *j *j *mp *mp, *ŋp *nt, *nd *ŋk *m *m, *ŋm *n *w *y *d,R *l
Proto-Micronesia *f *t *k *T *s *S *Z *p *pw *c *x *m *mw *n *w *y *r *l
Proto-Chuukic-Pohnpeic *f *t *k *j *t *t *Na-eme *p *pw *c *Shia,r3 *m *mw *n *w *y *r *l
Proto-Pohnpeic *p, na-aga n'ihu2 *j,o,e4} *k *j *nke a bụ *nke a bụ *Na-eme *p1 *pw *c *Shia,r3 *m *mw *n *[[high V_} *w *y *r *l
  1. Blevins (1993). "The Evolution of Ponapeic Nasal Substitution". Oceanic Linguistics 32 (2): 199–236. DOI:10.2307/3623193. 
  2. Blevins (1993). "The Evolution of Ponapeic Nasal Substitution". Oceanic Linguistics 32 (2). DOI:10.2307/3623193. 
  3. Bender (2003). "Proto-Micronesian Reconstructions: 1". Oceanic Linguistics 42 (1): 4, 5. DOI:10.2307/3623449.