Gaa na ọdịnaya

Asụsụ Puyuma

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

Asụsụ Puyuma ma ọ bụ Pinuyumayan ( Chinese ), bụ asụsụ Puyuma, ụmụ amaala Taiwan . Ọ bụ asụsụ Formosan dị iche iche nke ezinụlọ Austronesia . Ọtụtụ ndị na-ekwu okwu bụ ndị toro eto.

Puyuma bụ otu n'ime asụsụ Austronesian dị iche ma daa n'èzí nrụgharị nke Proto-Austronesia .

Nhazi ime nke olumba Puyuma dị n'okpuru sitere na Ting (1978) . A na-ahụta Nanwang Puyuma dị ka onye na-echekwa ụda olu mana ọ dị ọhụrụ n'asụsụ dị iche iche, dịka na ya na-echekwa proto-Puyuma plosives ma na-emekọrịta ojiji nke ma oblique na genitive. [ 2 ]

  • Proto-Puyuma
    • Nanwang
    • ( Isi alaka )
      • Pinaski - Ulivelivek
        • Pinaski
        • Ulivek
      • Rikavung
      • Kasavakan-Katipul
        • Kasavakan
        • Katipul

Obodo ndị na-asụ Puyuma bụ: [ 3 ]

Ụyọkọ Puyuma ('nke achara mụrụ')
  • Puyuma ( Chinese )
  • Apapulu ( Chinese )
Ụyọkọ Katipul ('nke nkume mụrụ')
  • Alipai ( Chinese )
  • Pinaski ( Chinese ); 2 km n'ebe ugwu Puyuma/Nanwang, ma na-enwe mmekọrịta chiri anya na ya
  • Pankiu ( Chinese )
  • Kasavakan ( Chinese
  • Katratripul ( Chinese )
  • Likavung ( Chinese )
  • Tamalakawa ( Chinese )
  • Ulivek ( Chinese )

fonology

[dezie | dezie ebe o si]

Puyuma nwere consonants 18 na ụdaume 4:

Puyuma Consonants [ 4 ]
Bilabial Alveolar Retroflex Palatal Velar Glottal
Ihu imi m n ŋ ⟨ ⟩
Plosive Enweghị olu p t ʈ ⟨ tr ⟩ k ʔ ⟨ ' ⟩
Ekwuru b d ɖ ⟨ ⟩ ɡ
Nke na-ese okwu s
Trill r
Odika l ⟨ lr ⟩ ɭ ⟨ l ⟩ j ⟨ y ⟩ w
Udaume Puyuma [ 4 ]
N'ihu Central Azu
Mechie i u
N'etiti ⟩ ⟨ə
Mepee a

Rịba ama na Teng na-eji ⟨ lr ⟩ maka /ɭ / na ⟨ l ⟩ maka /l /, n'adịghị ka ụdị ọrụ gọọmentị. A na-eji akwụkwọ edemede gọọmentị eme ihe n'isiokwu a.

Ụtọ asụsụ

[dezie | dezie ebe o si]

Ọmụmụ ihe ọmụmụ

[dezie | dezie ebe o si]
  1. Onye na-eme ihe nkiri: Ø (enweghị akara), -em-, -en- (mgbe labials gasịrị), me-, meʔ-, ma-
  2. Ihe na-elekwasị anya: -aw
  3. Ntụleghachi anya: -ay
  4. Ngwa elekwasịrị anya: -nay

Enwere akụkụ atọ: [ 5 ]

  1. Zuru oke
  2. Ezughi oke
  3. Ọdịnihu

Enwere ụzọ abụọ: [ 5 ]

  1. Dị mkpa
  2. Ọdịnihu na-akụda mmụọ

Mgbakwunye gụnyere: [ 5 ]

  • Zuru oke: Ø (enweghị akara)
  • Ezughi oke: Mbughari; -a-
  • Ọdịnihu: Mgbanwegharị, mgbe ụfọdụ naanị -a-
  • Ọdịnihu dị egwu: -a-
  • Ụdị dị mkpa: Ø (enweghị akara)
Ihe atụ njikọ ngwaa maka trakaw "izu ohi" [ 6 ]
Na-arụ ọrụ Onye ọrịa Ebe Ihe na-akpata
Realis Enweghị akara tr em akaw trakaw trakaw ay trakaw na
Na-aga n'ihu trema trakaw trakaw aw trakaw ay trakaw anya
Ogologo oge trematra trakaw tratraw aw tratraw ay tratra trakaw anya
Irealis trakaw trakaw i trakaw an
Dị mkpa trakaw trakaw i trakaw u trakaw an
Hortative tr em akaw a -

Puyuma nwere usoro okwu ngwaa-mmalite.

Edemede gụnyere: [ 7 ]

  • i - otu onye
  • a - otu na-abụghị nke onwe
  • na - plural (nkeonwe na nke na-abụghị nke onwe)

Nkpọaha

[dezie | dezie ebe o si]

Mkpọaha aha Puyuma nkeonwe bụ: [ 8 ]

Puyuma Personal Pronouns (N'efu)
Ụdị nke



Aha aha
Nhọpụta Oblique:



Direct
Oblique:



Indirect
Oblique:



Na-abụghị isiokwu
Anọpụ iche
1s. nka kanku, otu draku, ndu kanku kuiku
2s. nne kanu, kanu dranu, duru kanu yuyu
3s. dịnụ kantu, kanantu dratu, dranantu kantaw taytaw
1p. (gụnyere) nanta kanta, kananta drata, drana kanta taita
1p. (Ewezuga) naniam kaniam, kanyam draaniam, draaniam kaniam mimi
2p. nnemu kanemu, kanemu dranemu, dranemu kanemu muimu
3p. dịnụ kantu, kanantu dratu, dranantu kantaw -
Puyuma Personal Pronouns (Bound)
Ụdị nke



Aha aha
Nhọpụta



(Isiokwu)
Nhọpụta



(Onye nwe isiokwu)
Genitive
1s. =ku ku= ku=
2s. =yu nu= nu=
3s. - tu= tu=
1p. (gụnyere) =ta ta = ta =
1p. (Ewezuga) =mi niam= mi=
2p. =mu mu= mu=
3p. - tu= tu=

Mgbakwunye

[dezie | dezie ebe o si]

Mgbakwunye Puyuma bụ: [ 10 ]  

Ihe ndetu

[dezie | dezie ebe o si]

Ntụaka

[dezie | dezie ebe o si]

 .

Njikọ mpụga

[dezie | dezie ebe o si]