Asụsụ Samo (Burkina)
Ọdịdị
Asụsụ Samo (Burkina)
obere ụdị nke | Asụsụ Mande ![]() |
---|
Samo (Sane, San, Sa), makwaara dị ka Mande Samo, bụ ụyọkọ olumba nke asụsụ Mande a na-asụ na Burkina Faso na Mali .
Ụdị dị iche iche
[dezie | dezie ebe o si]Nghọta n'etiti ụdị Samo dị ala. Edeela koodu ndị a dị ka asụsụ dị iche iche: [1]
- Matya Samo, nke a na-asụ na Kossi Province, Sourou Province ( Nouna na Solenzo ) na Mali
- Maya Samo, nke a na-asụ na mpaghara Sourou, Ógbè Yatenga, na Ógbè Zondoma.
- Southern / Maka Samo, nke a na-ekwu na Nayala Province (Nouna na Solenzo mpaghara); Mpaghara nke Sourou ; Mpaghara Sanguié ; Mpaghara Passoré
Ọnụọgụ igwe mmadụ
[dezie | dezie ebe o si]Onu ogugu na mpaghara olumba Samo:
Olumba | Mpaghara | Ndị mmadụ (1985) | Ndị mmadụ (2001 ) |
---|---|---|---|
Maka | Southern, gburugburu Toma | 61,883 | 84,996 |
Matya | Northwest, n'ebe ọdịda anyanwụ na n'ebe ugwu nke Tougan (ewezuga mpaghara Toéni ) | 33,675 | 46,252 |
Matya | Far Northwest (mpaghara Toéni) | 9,942 | 13,655 |
Ndị Maya | Northeast, gburugburu Kiembara na Bangassogo | 38,393 | 52,732 |
niile | Mkpokọta | 143,893 | 197,635 |
Ndepụta obodo Samo nke ngalaba na olumba haziri:
Dialect | Province | Department | Villages |
---|---|---|---|
Maka | Mouhoun | Tchériba | Bissandérou, Orobié, Youbou |
Maka | Nayala | Gassan | Dieré, Djimbara, Gassan, Labara, Laré, Moara, Téri |
Maka | Nayala | Gossina | Bosson, Boun, Gossina, Kalabo, Koayo, Le Koun, Madamao, Massako, Naboro, Nianonkoré, Nypon, Sui, Tandou, Tarba, Zebassé |
Maka | Nayala | Kougny | Goin, Gougnan, Gouri, Kamba, Kibiri, Kougny, Niaré, Nimina, Sébéré, Tiouma |
Maka | Nayala | Toma | Goa, Goussi, Koin, Kola, Konti, Niemé, Nyon, Pankélé, Samba, Sawa, Sien, Siepa, To, Toma, Yayo, Zouma |
Maka | Nayala | Yaba | Biba, Bo, Bounou, Kéra, Kisson, La, Loguin, Sapala, Saran, Siena, Tiema, Tosson, Yaba |
Matya | Sourou | Di | Benkadi, Poura |
Matya | Sourou | Kassoum | Bangassi, Bao, Bassam, Bonro, Diele, Doussoula, Fialla, Fian, Fianra, Kankani, Kassoum, Koularé, Kourani, Mara-Grand, Mara-Petit, Ourkoum, P’Nare, Peni, Sorona, Soumara Boumba, Soumarani, Tianra, Tiao, Tombila, Toungourou, Wawara |
Matya | Sourou | Lanfiéra | Guiedougou, Lanfiéra |
Matya | Sourou | Tougan | Da, Dimboro, Diouroum, Dissi, Gonou, Gosson, Kassan, Kawara, Kouy, Nassan, Tougan, Tourgare, Zinzin |
Matya? | Sourou | Toéni | Dagale, Domoni, Dounkou, Gome, Gon, Gorguéré, Kware-Manguel, Kware-Toksel, Louta, Toéni |
Maya | Sourou | Gomboro | Ganagoulo, Gomboro, Konga, Sia |
Maya | Sourou | Kiembara | Bangassogo, Gan, Goueré, Gouyalle, Kiembara, Ouelle |
Maya | Sourou | Lankoué | Lankoué Samo, Rassouli, Tourouba |
Maya | Sourou | Toéni | Sanan, Sanga, Semé |
Maya | Sourou | Tougan | Bonou, Bouare, Boussoum, Daka, Guimou, Niankore, Touare, Yéguéré |
Ihe atụ okwu
[dezie | dezie ebe o si]Ọmụmaatụ okwu ndị bụ isi nke olumba Samo:
Village | Dialect | eye | ear | nose | tooth | tongue | mouth | blood | bone | water | tree | eat |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Toma | Maka | jǐ | to | ɲɛ̃ | sɔ | lɛwɔ | lɛ | mɑ̀ | wɛ | mú | dɑ | ɑ̀mɑ́mbíː |
Kouy | Matya | jɛrːɛ | toro | jiːni | sɔ̃ːnɛ | nɛnɛ | lɛ | mɪjɑ̀ | jɛrɛ | mú | dɑ́ | ɑnebɑ́rè |
Kassoum | Matya | ɲɑ́n | toro | ɲú | sɔ̃n | nɛnɛ | lɛ | mɪjɑ̀ | jɛr | mũ | dɑ́ | ɑ̀nèbɛrɛ |
Toéni | Matya | jɛ | toro | jí | sɛ | nɛn | li | mɑ̌ː | wɑ | mũ | jidɑ̀ | mɑːbɛ̀rɛ̀ |
Bounou | Maya | ɲoːnì; jɛrɛ | toro | ɲinijɛrɛ | so | leːnè | lɛ | mɑ̌ | jɑre | mu | dɑ | ɑfɑ́bjèrè |
Kiembara | Maya | ɲɛ́nɛ̀nɛ̀ | tɔrɔ | ɲìní | so | lɛ́lɑ̀ːnɑ̀ | lɛ́ | mɑ̌ː | jɛ̀rɛ̀ | mṹ | dɑ́ | ɑ̀gɑ̀bɛ̀rɛ̀ |
Bangassogo | Maya | jere | toro | jindì | so | lelene | le | ɲɑ̀mɑ | wɛrɛ | mú | jídɑ | ɑbɑ́brì |
Lankoué | Maya | jɛrɛ | toro | sinde | sɔ̀ | lemìnì | lɛ | jõ̀mɑ | wɛrɛ | mú | jidɑ̀ | ɑbɑbɛ̀rɛ̀ |
Sistemụ ederede
[dezie | dezie ebe o si]a | b | c | d | e | ɛ | ọ | f | i | k | kp | l | m | n | ŋ | o | ọ | p | r | s | t | u | w | y |
a | b | c | d | e | ɛ | f | g | h | i | ɩ | j | k | l | m | n | ɲ | o | ọ | p | r | s | t | u | ʋ | w | y | z |
Ihe ndetu na nrụtụ aka
[dezie | dezie ebe o si]- ↑ Burkina Faso. Ethnologue, 22nd edition. Retrieved on 2019-09-25.
- ↑ Dictionnaire San du sud » Alphabet.
Akpọrọ ọrụ
[dezie | dezie ebe o si]- ANTBA (2011). san mayaa spelling guide (en).