Gaa na ọdịnaya

Asụsụ Sonsorolese

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Sonsorolese
Ramari Dongosaro
Spoken in: Palau 
Region: Palau: originally Sonsorol state (all three inhabited islands Sonsorol, Pulo Ana and Merir)
Total speakers: Templeeti:Sigfig
Language family: Tustrunizit
 Malayo-Polynesian
  Oceanic
   Micronesian
    Micronesian Proper
     Nuclear Micronesian
      Chuukic–Pohnpeic
       Chuukic
        SonsoroleseTempleeti:Infobox Language/scriptTempleeti:Infobox Language/official
Language codes
ISO 639-1: none
ISO 639-2:
ISO 639-3: sov 
Lang Status 40-SE.svg

Sonsorol bụ Asụsụ Micronesia a na-asụ na Palau, nke mbụ na ọrịa ndị na-agụ steeti Sonsorol, ma akara site na mbata n'ebe ndị ọzọ na mba ahụ.  Ọ dị nso na Tobian.

Akụkọ ihe mere eme

[dezie | dezie ebe o si]

A na-asụkarị Sonsorolese na ibu Palau, anyị na Sonsorol, Pulo Ana, na Merir Islands.[1]  Ọ bụ otu n'ime ụmụ amaala a na-asụrụ n' ahụ.

Ọnụ ọgụgụ ndị bi na ya

[dezie | dezie ebe o si]

E nwere ihe dị ka ndị ọkà okwu 360 na-alụ n'etiti 60. Ọtụtụ ndị na-asụ Sonsorol na asụsụ abụọ, ọnụ nke abụọ ha bụ Bekee.[1]  Asụsụ a bụ omume maka mpaghara ebe a na-asụ ya.  A na- ya eme ihe maka ịrụ dị n'ime steeti, dị ka ọkwa na akwụkwọ ikike òkù.[2]  Ụfọdụ ụdị ndị yiri Sonsorol bụ Ulithian, Wolearian, na Satawalese.  Asụsụ a bụ nke isiokwu Asụsụ Austronesian.  Ọtụtụ n'ime ndị bi na ya esila n'ebeetiti nke Sonsorol steeti kwaga n'obodo Palau, Koror na Echang.[2]  Ihe dị iche iche iche, akụ na ọnọdụ na gburugburu ebe obibi.  Ndị na-eto eto na-asụ Sonsorolese na-eji akwụkwọ nke Palauan, Bekee na Sonsorolese, ihe a na-akpọ Echangese ma dị iche na ihe ndị okenye na-ekwu.[2]  E nwere ugbu a ihe na-agha ndị ọkà okwu 20 eto afọ 60.[1]

Ebe a na-ekesa ya

[dezie | dezie ebe o si]
  • Northern Mariana Islands: amaghị (asụsụ ndị mbịarambịa)
  • Palau: 600 ndị ọkà okwu
    • Sonsorol: ndị ọkà okwu 60+
      • Merir: 5 ọkà okwu+
      • Pulo Anna: ndị ọkà okwu 25+
      • Sonsorol: ndị ọkà okwu 29+
    • Ndị ọzọ nọ na mba ahụ: 540 ndị na-ekwu okwu

Asụsụ

[dezie | dezie ebe o si]

Ọmụmụ ụdaolu

[dezie | dezie ebe o si]

Mkpụrụ okwu

[dezie | dezie ebe o si]

N'asụsụ Sonsorolese, e nwere ụdaume iri na itoolu. Mkpụrụ okwu ndị a bụ: /p/, /b/, /t/, /d/, /c/, /k/, /ɡ/, /m/, /n/, /f/, /v/, /j/, /x/, /ɣ/, /r/, /w/, /s/, /ŋ/, na /??j/.[5]

Mkpụrụedemede na-enweghị olu

[dezie | dezie ebe o si]

fimedemede na- ike olu na-ndị n'ịbụ atọ atọ: "dị ka njedebe, mgbe ụfọdụ wiwa, mgbe ụfọdụ zuru ezu, n'ozuzu ya ogologo, na n'ihu ụkwụ, mgbe ha yiri njikọume na-ada ada, mgbe ụfọdụ olu na-azụ nke ikpeazụ /i/ ma ọ bụ /u/ na-ahụ palatalization ma ọ bụ velarisation (n'otu n'otu) nkeume. [5]   [<span title="The text near this tag may need clarification or removal of jargon. (March 2019)">clarification needed</span>]

Orthography na ịkpọpụta

[dezie | dezie ebe o si]

Sonsorolese bụ Asụsụ a na-asụ.  Ọtụtụ n'ime ndị ahụ dị ka ndị dị na Tobian na Woleaian.  Asụsụ ol na ole na-agụnyepụta d, nke a na-ahụkar na ozi nke okwu ma yie [ð];  a na-akpọ r dị ka ọ dị na Spanish;  kwa, a na-eji ire na-eche n'azụ ọnụ na-akpọpụta l mgbe niile ma na-ada ụgbọ dị ka ike nke [ɡ] na [l].  N'ihi nke ahụ, ụfọdụ ndị na-Sonsorolese na- ike-ha els dị ka Ọ.  Dị ka ọ dị na Woleaian, a na-amafoume na- elele olu na njedebe nke okwu Sonsorolese.  nkọwa, na Dongosaro, aha ala maka alụ Sonsorol, -o ikpeazụ olu.[1]

Akwụkwọ ndị e dere na Sonsorolese gụnyere Iwu nke Sonsorol State na akụkụ ụfọdụ nke Bible. [1] Otú ọ dị, o yiri ka enwere mgbagwoju anya banyere Bible ebe ọ bụ na o yighị ka ọdịiche dị n'etiti Tobian na Sonsorolese.   [citation needed]

  • a – [a]
  • ae – [ae]
  • ai – [ai]
  • ao – [ao]
  • au – [au]
  • b – [b]
  • c – [c]
  • d – [d/ð]
  • e – [e]
  • f – [f]
  • g – [g/ɣ]
  • h – [x]
  • i – [i]
  • k – [k]
  • l – [ʟʲ]
  • m – [m]
  • n – [n]
  • ng – [ŋ]
  • o – [o]
  • p – [p]
  • r – [r]
  • s – [s]
  • t – [t]
  • u – [u]
  • v – [v]
  • w – [w]
  • y – [j][2]Templeeti:Better source needed

Asụsụ

[dezie | dezie ebe o si]

Mgbasawanye

[dezie | dezie ebe o si]

E nwere reduplication zuru oke n'asụsụ Sonsorol. Dịka ọmụmaatụ 'oroma' = hulu, 'oroma') = huluhulu.

Ọnụ ọgụgụ

[dezie | dezie ebe o si]

Usoro ọnụọgụ nke Sonsorolese bụ isi-10.  usoro ọnụọgụgụ nwere ike iru 1,000, nke bụ "da ngaladi".[3]

  • deo "otu"
  • luwou "abụọ"
  • doruw "atọ"
  • "anọghị n'ọrụ"
  • rimouwa "isi"
  • worouwa "isii"
  • fuduwa "isii"
  • waruwa "asatọ"
  • tiwouwa "atọ"
  • delh "iri"
  • liyelh "abụọ"
  • Ihe mgbaru ọsọ? : "gịnị?"
  • ehamatah bụ: "ihe dị ize ndụ"
  • ara: "okpomọkụ"
  • itei hae ramari Dongosaro: "Amaghị m asụsụ Sonsorolese"
  • halifato: "apụl"
  • fadolo: "banana"
  • buu: "betel nut"
  • farawo: "achịcha"
  • Mkpịsị aka: "Nkịta"
  • rutouya: "nkị bekee"
  • sahai: "àkwá"
  • Isi: "azụ̀"
  • als: "ice"
  • Mkpụrụ obi: "mkpụrụ obi"
  • lahumu: "ụgbụgbọ ala"
  • Nwanyị: "papaya"
  • pelhi: "anụ ezì"
  • raes: "osikapa"
  • bito: "bịa"

Ihe odide

[dezie | dezie ebe o si]
  1. 1.0 1.1 1.2 Language (en). sonsorol.com. Retrieved on 24 January 2020.
  2. Sonsorolese (Ramari Dongosaro). Omniglot. Retrieved on 25 April 2022.
  3. Language. sonsorol.com. Archived from the original on 14 March 2007. Retrieved on 15 January 2022.

Ịgụ ihe ọzọ

[dezie | dezie ebe o si]

Njikọ mpụga

[dezie | dezie ebe o si]