Gaa na ọdịnaya

Asụsụ Southern Mansi

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

Ndịda ma ọ bụ Tavda Mansi bụ asụsụ Uralic na-ekpochapụ nke a na-asụ na Russia na mpaghara Sverdlovsk . Ihe ndekọ ya bụ isi sitere na mpaghara dịpụrụ adịpụ na ụdị Mansi ndị ọzọ n'akụkụ osimiri Tavda . [ 4 ] N'ihe dị ka afọ 1900, ihe dị ka ndị ọkà okwu 200 dị, ma n'afọ ndị 1960, ọ bụ nanị ndị ọkà okwu ochie ole na ole kwuru ya. [1] Kemgbe ahụ, ọ bụrụla ihe efu. O nwere mmetụta okwu okwu Tatar siri ike ma gosipụta ọtụtụ ihe ochie dịka nkwekọ n'ụdaume, njigide /æː/ (ebe ozo akwadoro na /aː/ ma ọ bụ diphthongized), /ɑː/ (ebe ọzọ ewelitere na /oː/ ) na /tsʲ/ (ebe ozo anaghi akpo /sʲ/ ). [ a chọrọ nkọwa ]

Ndị nchọpụta Rọshịa ji okwu ahụ bụ " olumba ndịda" ( Russian ) iji kọwaa asụsụ Tavda. [ 4 ]

Ụdị dị iche iche na akwụkwọ

[dezie | dezie ebe o si]

A na-asụbu South Mansi n'akụkụ ọdịda anyanwụ yana ọwụwa anyanwụ nke Ugwu Ural . Edekọla ndepụta okwu nke ndịda Mansi n'ofe mpaghara a na narị afọ nke 18 site na obodo Kungur, Verkhnyaya Tura na Verkhoturye na obodo ndị dị n'akụkụ Osimiri Chusovaya na Tagil River . [2] Naanị olumba Tavda zutere ma dekọọ (site na obodo atọ: Janychkova, Chandyri na Gorodok) na njem nke onye ọkà mmụta asụsụ Hungarian Bernát Munkácsi [ hu ] na 1888-1889 na onye ọkà mmụta asụsụ Finnish Artturi Kannisto [ fi ] na 1901-1906. N'ime 1960s njem ndị ọkà mmụta asụsụ Hungarian mere, a chọpụtakwara na ọ na-emebi emebi, a na-eche na ọ kpochapụrụ n'oge na-adịghị anya.

Ntụaka

[dezie | dezie ebe o si]

Hokkaidō, na-achụpụ omenala Okhotsk amaala, nke nwere ike ịbụ ihe metụtara Itelmens nke oge

  1. Kalman (1997). Vogul Chrestomathy, 1st, Routledge. ISBN 9780700708468. 
  2. Gulya (1958). "Egy 1736-ból származó manysi nyelvemlék". Nyelvtudómányi Közlemények (60). 

Isi mmalite

[dezie | dezie ebe o si]
  • Honti (1975). Das System der paradigmatischen Suffixmorpheme des wogulischen Dialektes an der Tavda. 
  • Ромбандеева (1976). "Мансийский язык", Основы финно-угорского языкознания. Марийский, пермский и угорские языки (in ru). Москва: Наука, 229–239.