Asụsụ Taliabo
Ọdịdị
| Taliabo | |
|---|---|
| Taliabu | |
| A mụrụ ya | Indonesia, Maluku |
| Ógbè | Àgwàetiti Taliabu |
Ndị na-asụ asụsụ ala
|
(4,900 e depụtara na 2000) [1] |
| Koodu asụsụ | |
| ISO 639-3 | Ma ọ bụ:tlv - Taliabokzd - Kadai |
| Glottolog | tali1261
|
| ELP | Kadai |
Taliabo (Taliabu) bụ ụgwọ Malayo-Polynesian a na-asụ n'ụmụetiti nke otu aha na Moluca nke Indonesia..
Asụsụ ndị a bụ:
- Kadai
- Padang (Samala)
- Mananga
- Mangei (Soboyo)
E nwere ike abụọ na Taliabo, Central Maluku na Celebic, ọ chọpụta otu ọ nọ na ya.
Asụsụ Soboyo nke Taliabo bụ ihe a ma ama maka ichekwa Proto-Malayo-Polynesian *h, mana ọ bụ naanị na ọnọdụ ọhụrụ okwu..
Ọmụmụ ụdaolu
[dezie | dezie ebe o si]Mkpụrụ okwu
[dezie | dezie ebe o si]| Akpụkpọ ahụ | Alveolar | Palatal | Velar | Mkpịsị aka | ||
|---|---|---|---|---|---|---|
| Plosive/Africate |
enweghị olu | p | t | tʃ | k | ʔ |
| kwuru okwu | b | d | dʒ | ɡ | ||
| Ụgbọ imi | m | n | ɲ | ŋ | ||
| Ihe na-esiri ike | f | s | ʃ | h | ||
| Ihe na-atọ ụtọ | r | |||||
| N'akụkụ | l | |||||
| Ihe atụ | w | j | ||||
A ime ihe ka mmetụta niile (ma e wezụga /ʔ/) na fricatives /s, ʃ/, ifkwa nke a na-eme ka ọ bụrụ okwu okwu na okwu etiti dị ka /mb, nd, ɲdʒ, ŋɡ/ . [3][4]
Mkpụrụedemede
[dezie | dezie ebe o si]| N'ihu | Central | Ịlaghachi azụ | |
|---|---|---|---|
| N'akụkụ | i | u | |
| N'etiti | e | o | |
| Emeghe | a |
Ihe odide
[dezie | dezie ebe o si]- ↑ Taliabo at Ethnologue (18th ed., 2015) (subscription required)
Kadai at Ethnologue (18th ed., 2015) (subscription required) - ↑ Charles Grimes & Owen Edwards (in process) Wallacean subgroups: unravelling the prehistory and classification of the Austronesian languages of eastern Indonesia and Timor-Leste. Summary presentation at the 15th International Conference on Austronesian Linguistics.
- ↑ Ridwan (2020). Phonological Variation of Taliabu Language Dialects. Retorika Jurnal Bahasa Sastra dan Pengajarannya.
- ↑ Blust (1981). The Soboyo Reflexes of Proto-Austronesian *S, 21–30.